Zdroj: www.chinaview.cn

Súčasné spoločenské, ekonomické a politické dianie v Číne ovplyvňuje predovšetkým Komunistická strana Číny (ďalej len Komunistická strana), najmä jej 24-členné politbyro, ktoré má ešte užší 9-členný Stály výbor. V Komunistickej strane súperia o moc viaceré prúdy, od (neo)maoistov až po liberálov. Pretože sa mnohé deje neverejne, ťažko hovoriť o efektívnej kontrole moci, čomu zodpovedá rozsah svojvôle a korupcie. Napriek tomu minulý rok vďaka „porušeniu disciplíny“ skončil (inak stranícky nevýznamný) minister železníc, či dokonca v roku 2008 sa do väzenia dostal člen politbyra. Zakrátko sa v Číne udeje plánovaná generačná obmena vedúcich politických elít, s ktorou súvisia aj nedávne udalosti opísané v tomto komentári. Autor súhlasil s poskytnutím tohto článku pre Project ARES, ktorý bol pôvodne uverejnený na internetovom portáli exil.sk 15. apríla 2012.

Indickí a pakistanskí priaznivci kriketu (zdroj: pakistanic.com)

Športová diplomacia nie je niektorými teoretikmi považovaná za diplomaciu v pravom slova zmysle. Avšak, mierové riešenie medzinárodných sporov, pozitívna prezentácia krajiny, rozvoj priateľských vzťahov medzi štátmi nie sú jedinými vzťahmi, ktoré možno prostredníctvom športovej diplomacie realizovať. Príklad takzvanej ping-pongovej diplomacie z obdobia bipolarity, či kriketovej diplomacie z marca roka 2011 a pozitívny vzťah najvyšších orgánov štátu k športu a športovým podujatiam dokumentujú, že športová diplomacia je čoraz vyhľadávanejším spôsobom najmä pozitívnej reprezentácie krajiny a jej predstaviteľov. Príspevok prezentuje najnovšie trendy a názory odborníkov v tejto oblasti a taktiež jej aplikácie v aktuálnych otázkach medzinárodných vzťahov. Autor článku Mgr. Matúš Štulajter pôsobí ako interný doktorand na Fakulte politických vied a medzinárodných vzťahov v Banskej Bystrici. Obsah tohto príspevku bol pôvodne prednesený na vedeckej konferencii, ktorá sa uskutočnila na pôde Fakulty politických vied a medzinárodných vzťahov (FPVaMV) v Banskej Bystrici 24. 11. 2011 v rámci 50. výročia prijatia Viedenského dohovoru o diplomatických stykoch.

Texaský guvernér R. Perry (zdroj: pics.livejournal.com)

Project ARES Vám tentokrát prináša komentár od autora Petra Števkova, ktorý pôsobí ako študent bezpečnostných a strategických štúdií na Fakulte sociálních studií Masarykovej univerzity v Brne. Mnohé zahraničné, ale aj slovenské médiá, v súvislosti so secesiou a separatizmom ako bezpečnostnou hrozbou venujú častú pozornosť regiónom ako napríklad Balkán či Kaukaz. V tomto článku sa autor P. Števkov zaoberá problematikou secesie v USA, čo nie je až takým objektom pozornosti slovenských médií. Autor poukazuje na určité tendencie v rámci Texasu vedúce k prípadnému vystúpeniu tohto štátu z USA. Autor hodnotí hlavne historické dôvody pretrvávania istých secesionistických nálad medzi texaským obyvateľstvom, súčasnú situáciu a mieru pravdepodobnosti nezávislosti Texasu v budúcnosti. Článok bol pôvodne uverejnený na internetovom portáli sekuritaci.cz vo februári 2010.

Židovskí osadníci opúšťajúci pásmo Gazy v roku 2005 (zdroj: www.exileimages.co.uk)

Vážení čitatelia, Project ARES Vám tentokrát prináša interview, ktoré nášmu portálu poskytol JUDr. Marek Čejka, PhD. Pán Čejka je absolventom doktorandského štúdia na Katedře mezinárodních vztahů evropských studií, FSS MU Brno. V rokoch 2001 – 2002 tiež absolvoval výskumnú stáž na Hebrejskej univerzite v Jeruzaleme. Od roku 2009 pôsobí pán Čejka ako výskumný pracovník na Ústave mezinárodních vztahů, Praha. Medzi oblasti jeho záujmu patrí región Blízkeho východu a Maghrebu. V rozhovore, ktorý Projectu ARES poskytol pán Čejka, sa autor zhováral s rabínom Jairom Dreyfusom zo židovskej osady Efrata na Západnom brehu o vývoji izraelsko – palestínskych vzťahov. Interview bolo pôvodne uverejnené v máji 2011 na autorovej stránke Blízkovýchodní stránky Marka Čejky.

Trh v Chartúme (foto © Emíre Khidayer)

Vážení čitatelia, Project ARES Vám prináša, v snahe nepublikovať len čisto teoretické štúdie, fotoreportáž z ďalšieho krízového regiónu sveta, tentoraz zo Sudánu. Autorka Mgr. Emíre Khidayer, Phd. súhlasila s poskytnutím tohto článku pre Project ARES. Emíre Khidayer je slovensko – irackého pôvodu, absolvovala Filozofickú fakultu v Bratislave, kde získala doktorát z arabských štúdií. V minulosti pôsobila vo funkcii diplomatického zástupcu Slovenskej republiky vo viacerých štátoch Blízkeho východu, napríklad v Egypte a Iraku. V súčasnosti sa angažuje v Občianskom združení slovenských orientalistov Pro Oriente. V tomto článku autorka hovorí o svojich zážitkoch počas pobytu v Sudáne. Čitateľom sa snaží poukázať na skutočnosť, že Sudán nie je len štátom sužovaným dlhoročnými konfliktami, ale má aj zaujímavé historické pamiatky či kultúru. Príspevok bol pôvodne uverejnený na internetovej stránke autorky a v časopise Slovenka, číslo 17/2010. Čitateľa by sme chceli upozorniť, že článok bol uverejnený predtým, ako sa Sudán rozdelil na dva štáty v júli 2011. Preto autorka nemohla ešte logicky reagovať na túto skutočnosť. Autorka Emíre Khidayer nám zároveň poskytla fotografie, ktoré spravila počas svojho pobytu v Sudáne.

Príslušníci pakistanskej armády v lietadle letiacom nad riekou Indus (zdroj: amirulz.files.wordpress.com)

Voda patrí k prírodným zdrojom, ktoré považujeme do veľkej miery za samozrejmosť. Výrazný nedostatok vody je však už dnes prekážkou rozvoja v mnohých krajinách a táto situácia sa bude aj naďalej zhoršovať. Podľa správy World Water Vision vydanou Svetovou radou pre vodu (The World Water Council) „zažívame dnes krízu vody. Avšak táto kríza nie je v tom, že máme príliš málo vody k uspokojeniu svojich potrieb. Je to kríza hospodárenia s vodou, ktoré je tak zlé, že tým ťažko trpia miliardy ľudí a životné prostredie.“ (Lomborg, 2006, s. 189) K rovnakému záveru došla aj OSN vo svojom poslednom Súhrnnom zhodnotení sladkovodných zdrojov sveta. V jej úvode sa môžeme dočítať, že rastúce napätie súvisiace s dostupnosťou vody sa vyskytuje „z prevažnej časti ako výsledok zlej alokácie vody, nešetrného využívania zdrojov a absencie správneho hospodárenia.“ (Ibid., s. 189) Akokoľvek, bez ohľadu na to, či sa už v súčasnosti potýkame s fyzickým alebo s ekonomickým nedostatkom vody, alebo je jeho príčinou zlé a neefektívne hospodárenie, samotný nedostatok vodných zdrojov v sebe nesie výrazný konfliktný potenciál.