Prvé stále sídla na území dnešného Čadu sú datované od 7 tisícročia pred n. l. Medzi prvé známe civilizácie, ktoré v tejto oblasti vznikli patrí civilizácia Sao, ktorá sa sformovala asi v 6. stor. n. l. pri Čadskom jazere. Doposiaľ mnoho obyvateľov južného Čadu odvodzuje svoj pôvod od Sao. Na konci 1. tisícročia bolo však Sao pohltené vznikajúcou ríšou KANEM, ktorá sa vytvorila v priestore obchodných trás medzi Tripolisom a Čadským jazerom. Kanem zahŕňal územie dnešného Čadu, južnej Líbye a východného Nigeru. Tento štátny útvar bol vlastne konfederáciou mestských obchodných elít a nomádskych kmeňov. Podľa niektorých zdrojov najsilnejšie postavenie z týchto kmeňov zaujímal kmeň ZAGHAWA, ktorý dodnes obýva územie východného Čadu a sudánskeho Darfúru. Práve za vlády dynastie Sayfawa sa v regióne začal prostredníctvom arabských a berberských obchodníkov šíriť islam. Dôležité je spomenúť, že Kanem na juhu Čadu (obývaný najmä animistami) nikdy naplno neskonsolidoval svoju moc a do tejto oblasti väčšinou podnikal nájazdy s cieľom získavať otrokov. Táto skutočnosť je až do súčasnosti dôvodom napätie medzi moslimským severom a prevažne animistickým a kresťanským juhom.  V 14. storočí sa ríša Kanem po vnútorných nepokojoch rozpadla na niekoľko kráľovstiev, z ktorých najmocnejšie boli Bornu, Ouadai a Baguirmi.

V rokoch 1883 – 1893 boli tieto tri kráľovstvá dobyté sudánskym vojenským veliteľom Rabih al-Zubayrom, ktorý sa však postupne dostal do konfliktu s francúzskymi koloniálnymi záujmami. Do roku 1900 francúzske sily porazily al-Zubayra a v roku 1913 sa celé územie Čadu dostalo pod francúzsku kontrolu v rámci kolónie Francúzska rovníková Afrika.