Napriek tomu, že územie toho čo dnes poznáme ako Nigéria bolo obývané už pred takmer 11 000 rokmi, prvé štátne útvary na tomto území vznikali až od 8. storočia. Boli to najmä hautské štáty, ďalej ríša Kanem-Born, ktorá vznikla niekde na území dnešného juhovýchodného Čadu a ktorá profitovala najmä z obchodných ciest do severnej Afriky a údolia Nílu, z ktorých takisto prevzala islam, ktorý je dodnes dominujúcim náboženstvom v severnej časti krajiny.

Okrem ríše Kanem to boli štáty Jorubov, beninská ríša a v 16. storočí songhajská ríša. Na konci 15. storočia ako prví prišli do Nigérie Portugalci a od polovice 19. storočia získali kontrolu nad pobrežnými štátmi krajiny Angličania. V porovnaní s ostatnými krajinami západnej Afriky však Nigéria nepociťovala taký zásadný vplyv Európy ako to bolo napríklad v Ghane alebo Senegale. Európania – najmä Briti – prichádzali sporadicky do Nigérie za účelom predaja zbraní, alkoholu alebo výmeny tovaru za otrokov. Boli to však práve Angličania, ktorí vyhlásili takmer nad celým pobrežím Nigérie protektorát (rok 1885) pod názvom Oil Rivers. Protektoráty, ktoré neskôr vznikali (napr. Severná a Južná Nigéria) boli v roku 1914 zlúčené do spoločného protektorátu a teda kolónie Nigérie. Niekoľkými ústavami prijatými najmä po druhej svetovej vojne si Nigéria snažila vymôcť väčšiu autonómiu. Boli to najmä ústava z roku 1946, ktorá rozdelila Nigériu na tri časti, ktoré korešpondovali s územím troch najväčších etník a ústava z roku 1954, ktorá z Nigérie vytvorila federáciu. Vytúženú nezávislosť sa jej podarilo získať 1.10.1960.