Afganistan má dôležitú polohu medzi strednou Áziou na severe a indickým subkontinentom na juhu, preto o toto územie mali v priebehu dejín eminentný záujem viaceré ríše a ich silné armády. Afganistan je krajina kontrastov. Tvoria ju trávnaté náhorné plošiny, kamenisté púšte a vysoké horské štíty. Tri štvrtiny jeho územia pokrýva nedostupný terén. Vplyv týchto troch veľkých oblastí sa premietol taktiež do jeho prírodných a hospodárskych podmienok. Patrí medzi najchudobnejšie krajiny sveta, väčšina obyvateľov žije v hlbokej chudobe.
Podľa odhadu z roku 2001 je počet obyvateľov 26 813 000, ktorí sú príslušníkmi viac ako dvadsiatich národnostných skupín. Väčšina Afgáncov sú Paštúni (35%), druhú najpočetnejšiu skupinu tvoria Tadžikovia (25%). Nasledujú Chazarovia (19%), Uzbekovia (9%), a ostatní (Ajmánci, Turkméni, Kirgizovia, Balúčovia, Núristánci) 12%. Paštúni vždy zaujímali v dejinách Afganistanu privilegované postavenie, čo neraz zapríčinilo národnostné nepokoje a konflikty. Paštúni sú aj dnes ešte stále rozdelení do kmeňov; kmeň Duránov je najväčší, po ňom nasledujú kmene Ghizlajov, Kurakijov, Chajbarov a menšie kmene Gurachélov a Júsufzajov. Obývajú južné, juhozápadné a niektoré severné oblasti krajiny. Kmeň Duránov je zároveň aj najvplyvnejší. Pochádzali z neho, počínajúc Dóstom Muhammedom, všetci emirovia, králi i prezident M.Dáúd. Politika v Afganistane bola historicky poznačená bojmi o moc, krvavými prevratmi a nestabilnými transfermi moci. S výnimkou vojenskej junty, v Afganistane existovali za posledných 100 rokov takmer všetky formy vlády zahrňujúc monarchiu, republiku, teokraciu a komunistické zriadenie. Ústava prijatá Loya džirgou (veľké zhromaždenie kmeňových náčelníkov) v roku 2004 vyhlásila Afganistan za islamskú republiku pozostávajúcu z troch zložiek moci – výkonnej, zákonodarnej a súdnej.
Podľa odhadu z roku 2001 je počet obyvateľov 26 813 000, ktorí sú príslušníkmi viac ako dvadsiatich národnostných skupín. Väčšina Afgáncov sú Paštúni (35%), druhú najpočetnejšiu skupinu tvoria Tadžikovia (25%). Nasledujú Chazarovia (19%), Uzbekovia (9%), a ostatní (Ajmánci, Turkméni, Kirgizovia, Balúčovia, Núristánci) 12%. Paštúni vždy zaujímali v dejinách Afganistanu privilegované postavenie, čo neraz zapríčinilo národnostné nepokoje a konflikty. Paštúni sú aj dnes ešte stále rozdelení do kmeňov; kmeň Duránov je najväčší, po ňom nasledujú kmene Ghizlajov, Kurakijov, Chajbarov a menšie kmene Gurachélov a Júsufzajov. Obývajú južné, juhozápadné a niektoré severné oblasti krajiny. Kmeň Duránov je zároveň aj najvplyvnejší. Pochádzali z neho, počínajúc Dóstom Muhammedom, všetci emirovia, králi i prezident M.Dáúd. Politika v Afganistane bola historicky poznačená bojmi o moc, krvavými prevratmi a nestabilnými transfermi moci. S výnimkou vojenskej junty, v Afganistane existovali za posledných 100 rokov takmer všetky formy vlády zahrňujúc monarchiu, republiku, teokraciu a komunistické zriadenie. Ústava prijatá Loya džirgou (veľké zhromaždenie kmeňových náčelníkov) v roku 2004 vyhlásila Afganistan za islamskú republiku pozostávajúcu z troch zložiek moci – výkonnej, zákonodarnej a súdnej.