V předchozí části této práce byly čtenářům představeny historické okolnosti konfliktu v Sierra Leone s důrazem na působení PMC´s. Posléze jsem se snažil nalézt strukturální příčiny pádu kdysi ekonomicky silné Sierry Leone, které vedly k příchodu PMC´s do země. V této části se zaměřím na samotné aktéry konfliktu z řad PMC´s. Pro svou studii jsem vybral tři nejvýznamnější společnosti, které v zemi působily v různých obdobích. Ostatní společnosti byly vyloučeny buď na základě typologie využité v práci (Kinsey, 2007, s.20), tudíž se jednalo o jiný typ společností z PMI, či na základě faktu, že to byly společnosti dceřiné patřící jedné z větších, v práci představených společností. Na základě studia těchto společností a jejich působení v zemi se snažím zhodnotit rizika spojená s najmutím takových společností slabým či rozpadlým státem. Neopomenu zmínit také pozitiva.
Project ARES Vám tentokrát prináša analýzu pôsobenia súkromných vojenských spoločností počas občianskej vojny v Sierra Leone v 90. rokoch 20. storočia. Práca je rozdelená na dve časti. Prvá časť je úvodom do problematiky, autor predstavuje historické okolnosti konfliktu v tomto západoafrickom štáte s dôrazom na pôsobenie súkromných vojenských spoločností. V nasledujúcej druhej časti autor podrobne analyzuje aktivity jednotlivých aktérov z radov súkromných vojenských spoločností počas občianskej vojny v Sierra Leone. Autorom článku je Bc. Josef Holík, ktorý súhlasil s jeho poskytnutím pre Project ARES. Pán Holík je v súčasnosti študentom medzinárodných vzťahov na Katedre politológie a medzinárodných vzťahov na Filozofickej fakulte Západočeskej univerzity v Plzni. Zároveň píše články pre politologický časopis e-Polis. Táto autorova analýza bola pôvodne zverejnená na internetovej stránke časopisu e-Polis v júli 2011.
„Bojoval som proti nadvláde belochov a bojoval som proti nadvláde černochov. Vo svojom srdci som choval ideál demokratickej a slobodnej spoločnosti, v ktorej všetci žijú spoločne v harmónií a s rovnakými právami. Je to ideál, pre ktorý žijem a ktorý chcem v živote naplniť. Ale ak je to treba, je to aj ideál, za ktorý som ochotný položiť život. “ – Nelson R. Mandela
Týmito slovami zavŕšil Nelson Mandela svoju reč obhajoby počas Rivonského súdneho procesu, v ktorom bol obvinený zo sabotáže, prípravy povstania a iných zločinov proti štátu. Za tieto údajne zločiny bol Mandela odsúdený doživotným trestom odňatia slobody a svoj rozsudok si mal odpykať na ostrove Robben neďaleko Cape Town v Južnej Afrike. Osud však prial jeho vznešeným zámerom a tak po takmer troch dekádach života stráveného za mrežami bol Mandela prepustený a mohol uskutočniť svoj veľký sen: odstrániť apartheid a pozdvihnúť úroveň ľudských práv a slobôd v Južnej Afrike.
Zimbabwe patrí k najzaostalejším krajinám sveta. Chudoba a nezamestnanosť obyvateľstva v roku 2008 dosiahli 80%. Jeho ekonomika dosahuje najvyššie hodnoty inflácie vo svete vôbec a v prípade, že nastolený kurz politiky sa výrazne nezmení, jeho vyhliadky do budúcnosti sa dajú prirovnať hurikánu, ktorý zasiahne krajinu práve prežívajúcu zemetrasenie ôsmeho stupňa richterovej stupnice.
Takýto vývoj je výsledkom najmä posledných deviatich rokov. Napriek tomu, že ani v dobe od začiatku druhej polovice dvadsiateho storočia až do prelomu 80. a 90. rokov Zimbabwe nepatrilo do spolku vyspelých krajín, bolo spolu s vtedy ešte apartheidnou Južnou Afrikou najbohatšou a najprospejúcejšou ekonomikou Afriky. Jeho vtedajší úspech bol založený na poľnohospodárskej vyspelosti a výbornej vzdelanosti ľudí, ktorá spolu s JAR prevyšovala ostatné africké krajiny. Ako je možné, že túto výhodu vláda nevyužila na skutočný rýchly hospodársky rast? Kde môžeme hľadať dôvod pre obrovskú zmenu, ktorá pretvorila ráz africkej krajiny zo všeobecne uznávanej a podporovanej Západom na skrachovaný a ostro kritizovaný štát?
Na čelo novej krajiny sa v roku 1980 do postu premiéra postavil charizmatický vodca ZANU-PF (Zimbabwianska africká národná únia – patriotický front) Robert Gabriel Mugabe. Čoskoro sa stal medzinárodne uznávaným politikom, ktorý mal Zimbabwe výrazne prispieť k dosiahnutiu stabilného rastu ekonomiky.
Napriek týmto vyhliadkam sa po jeho zvolení do prezidentského úradu v roku 1987 situácia v Zimbabwe začala meniť. Na presadenie svojich zámerov začal používať násilie, zastrašovanie a represálie. Jednou z jeho politík bola pozemková reforma, ktorá mala preniesť výraznú časť územia z rúk bielych komerčných farmárov k čiernemu obyvateľstvu. Po niekoľkých neúspešných pokusov vlády tak učiniť pomocou trhu, začalo vyvlastňovanie.
Angažovanie sa USA a EÚ pri stabilizácii bezpečnostnej situácie v Maghrebe
Napísal: Andrej VAŠČÍK
Pondelok, 20.apríla 2009 - 12:00 hod.
Región Maghrebu patrí medzi strategicky významné oblasti sveta. Ide najmä o Alžírsko, Maroko a Líbyu, krajiny bohaté na ropu, zemný plyn a iné dôležité nerastné suroviny. Tento región však zároveň čelí viacerým bezpečnostným hrozbám, medzi ktoré môžeme zaradiť aj aktivity miestnych islamistických teroristických organizácií. Tieto militantné skupiny, najmä v Alžírsku, sa snažia od začiatku 90. rokov 20. storočia zvrhnúť tamojšie vlády spolupracujúce s krajinami Západu a nastoliť v severnej Afrike radikálny islamský štát.
Stabilizácia bezpečnostnej situácie v Maghrebe je výzvou predovšetkým pre krajiny EÚ vzhľadom na geografickú proximitu a tradične úzke politické, ekonomické a kultúrne väzby oboch regiónov. Rovnako USA v poslednej dobe vyvíjajú viacero samostatných iniciatív v Maghrebe, keďže tu majú tiež svoje strategické záujmy.
Hlavný cieľ mojej práce bude porovnať efektivitu aktivít USA a krajín EÚ vyvíjaných na bilaterálnej aj multilaterálnej úrovni, ktorými prispievajú k zlepšeniu bezpečnostnej situácie v Maghrebe a predikovať, ako by sa mala vyvíjať ich budúca spolupráca v boji proti terorizmu. Pokiaľ ide o štáty EÚ, budem sa zaoberať samozrejme predovšetkým krajinami južnej Európy a Francúzska, ktoré v tejto oblasti majú historicky najväčší vplyv a vyvíjajú tu aj najviac regionálnych programov a iniciatív.
AFRIKA 
