Vzťah Hizballáhu k ostatným aktérom medzinárodných vzťahov môžeme definovať na dve dôležité časti, a to vzťah so spojencami a nepriateľmi. Formovanie týchto vzťahov pozorujeme od vzniku hnutia v roku 1982. Samotné hnutie vzniklo ako reakcia na vyššie uvedené udalosti, preto analýza jeho vzťahov k ďalším aktérom vychádza zo štruktúry spojenec – nepriateľ.
Geopolitická situácia v Libanone vedúca k vzniku Hizballáhu
Pri pohľade na inštitucionalizáciu hnutia Hizballáh v Libanone je potrebné sa najprv zamerať na geopolitickú situáciu v regióne a na aspekty, ktoré viedli k založeniu a formovaniu hnutia. Prvým dôležitým aspektom je náboženská rozdrobenosť. Územie dnešného Libanonu je domovom šiítskej vetvy islamu, ktorá obýva toto územie od stredoveku, kedy došlo k rozdrobeniu islamu na šiítsky a sunnitský. Dôležité je pripomenúť to, že v 16. storočí iránska šíitska dynastia Sáfiovcov čerpala moc práve z Libanonu, konkrétne z pohoria Džabal ‘Ámil, kde sídlila jedna z posledných šiítskych komunít duchovných pre vlastné potreby a pre potreby budovania novej štátnej ideológie v ich ríši (Šnaidauf, 2002).
Project ARES Vám tentokrát prináša článok, ktorý poukazuje na skutočnosť, že pri neštátnych ozbrojených aktéroch je častým problémom jednoznačne určiť, či daná organizácia je povstalecká alebo teroristická. Práca porovnáva spoločné a odlišné znaky teroristických a povstaleckých organizácií a hlavné rozdiely medzi taktikou organizácie teroristickej a povstaleckej. Pre prípadovú štúdiu bolo zvolené libanonské hnutie Hizballáh, konkrétne v období od vzniku hnutia do konca občianskej vojny v Libanone. Práca najprv poskytuje teoretické vymedzenie povstaleckých a teroristických organizácií a následne je druhá časť venovaná priamo hnutiu Hizballáh v stanovenom časovom rámci.
Project ARES Vám tentokrát prináša analýzu od Davida Jehličky, ktorý je študentom Bezpečnostních a strategických studií, FSS MU v Brne. Autor si v tejto práci v teoreticko – metodologickej časti stanovuje indikátory, na základe ktorých sa snaží určiť vzťah medzi organizovaným zločinom a pašovaním ľudí. Svoju analýzu uskutočnil v rámci prípadovej štúdie čínskych Snakeheads. Práca bola pôvodne uverejnená na internetovom portáli sekuritaci.cz v júni 2012.
Pre účely tejto práce je za aktuálnu stratégiu považovaný strategický rámec vytvorený veliteľom misie ISAF, generálom Davidom Petraeusom, ktorý bol do čela misie vymenovaný v júli 2010. Pri vyberaní nového veliteľa misie ISAF, ktorý by nahradil odchádzajúceho generála McChrystala, boli najsilnejšími favoritmi generáli armády Spojených štátov James N. Mattis a David Petraeus (Schneider, 2010). Nakoniec vo výbere zvíťazil generál Petraeus, a generál Mattis nahradil generála Petraeusa na poste náčelníka Centrálneho veliteľstva armády Spojených štátov – veliteľstva regionálne zodpovedného za Afganistan, Pakistan, Strednú Áziu, Arabský polostrov a časti Afriky. Pri výbere generála Petraeusa zohrali veľkú úlohu jeho skúsenosti z Iraku, ktoré majú veľa spoločného s konfliktom v Afganistane. Generál Petraeus je považovaný za tvorcu (zorganizoval a viedol pracovný kolektív autorov) moderného manuálu protipovstaleckého boja armády Spojených štátov (FM-3-24), ktorý otestoval v Iraku ako veliteľ mnohonárodných síl od januára 2007 do septembra 2008 (General David H. Petraeus, 2011)
ÁZIA 
