Súostrovie Spratley v Juhočínskom mori tvorí 100 až 120 ostrovov, z ktorých väčšina sú len holé skaly alebo koralové útesy. Ostrovy sú roztrúsené na ploche väčšej ako 250 tisíc km2, pričom celková plocha ostrovov je asi 5km2. Pôda ostrovov nie je orná, má nízku bonitu a žiadne lúky, ani pasienky alebo lesy. Navyše ostrovy dlho neboli obývané človekom.
Napriek týmto nevýhodám, sú Spratleyho ostrovy predmetom sporu niekoľkých krajín v tomto regióne. Dôvodom sú ložiská nerastných surovín, najmä ropy a zemného plynu. Sporné strany vedú medzi sebou permanentnú diplomatickú vojnu a často dochádza k priamemu vojenskému stretu. Každý štát zainteresovaný v spore má k dispozícii letectvo a flotilu lodí, ktorých každodennou náplňou práce je hliadkovanie v Juhočínskom mori a prípadné odvrátenie ohrozenia zo strany ktoréhokoľvek protivníka. Uplatňujú sa tu aj zásady tzv. gunboat diplomacy, t.j. využitie námornej sily pre podporu diplomacie a k dosiahnutiu národného záujmu štátu bez priameho použitia zbraní. Podľa Jamesa Cablea gunboat diplomacy predstavuje schopnosť hrozby limitovanou námornou silou na odvrátenie konfliktu alebo po vyhlásení vojny, za účelom zachovania strategickej výhody či vyhnutia sa potenciálnych strát v medzinárodnom spore alebo proti cudzím štátom v teritóriách pod ich jurisdikciou. V duchu reálnej politiky sa tak k slovu dostáva hard power Josepha Nyea, t.j. vojenské a ekonomické donucovacie prostriedky.
Juhočínske more je jedným z najväčších kontinentálnych šelfov na svete. Typickou charakteristickou črtou kontinentálnych šelfov sú ich bohaté ložiská nerastných surovín ako ropa, zemný plyn, minerály a pestrá morská fauna vďaka prítomným minerálom a dostatku plaktónu. Podľa Jamesa Kirasa, šéfredaktora žurnálu Peacekeeping & International Relationsa profesora na Univerzite v Hull, jedna z čínskych štúdií predpokladá, že zásoby ropy v Juhočínskom mori sú väčšie, než sú súčasné ropné rezervy Kuwajtu. Množstvo ropy v ložiskách Spratleyho ostrovov sa odhaduje na neuveriteľných 17,7 miliardy ton, pričom ložiská Kuwajtu dosahujú 13 miliárd ton. Týmto sa súostrovie Spratley v Juhočínskom mori dostáva na štvrté miesto v rebríčku svetových zásob ropy.
Armáda KĽDR – posledná opora komunistického režimu.
Napísal: Jakub HORVÁTH
Streda, 20.februára 2008 - 21:32 hod.
Pravopisná poznámka : Pri preberaní geografických názvou z kórejčiny sa autor držal slovenského názvoslovia (Pchjongjang, Soul), alebo medzinárodne zaužívaného spôsobu písania názvou (Wonsan, Pipagot). Kde je to nutné, pre lepšiu orientáciu uvádza aj alternatívny názov.
V súvislosti s Kórejskou ľudovodemokratickou republikou sa na začiatku 21. storočia najčastejšie objavuje otázka jej jadrového programu. Tento program, ktorý udržiava svetové spoločenstvo a najmä štáty východnej Ázie v sústavnom napätí, nie je jedinou hrozbou. KĽDR totiž disponuje prostriedkami vojenského charakteru, ktoré môžu za istých okolností spôsobiť väčšie škody ako jej jadrové zbrane.
Už prvé odborné úvahy o pokusnom jadrovom výbuchu, ktorý KĽDR prednedávnom uskutočnila, sa zhodovali v tom, že krajina pravdepodobne nemá možnosti vyrábať silné jadrové zbrane vo väčších množstvách. Dá sa preto predpokladať, že KĽDR pri zabezpečovaní prežitia svojho režimu upriami svoj zrak aj iným smerom. V tejto práci sa podrobnejšie pozrieme na ďalšie nástroje, ktorými si KĽDR môže zabezpečiť svoju bezpečnosť. Venovať sa budeme konvenčnej armáde KĽDR, jej raketovému arzenálu, chemickým zbraniam a celkovej koncepcii obrany za použitia týchto prostriedkov v kombinácií so zbraňami jadrovými aj bez nich.
Pirátstvo: Akt ohrozenia a následného obsadenia plavidla použitím sily za účelom lúpeže alebo iného zločinu. Akt zahŕňa všetky možnosti zastrašovania a donútenia posádkou súkromného plavidla (lietadla) proti inému plavidlu (lietadlu) vo výsostných vodách (vzdušnom priestore) alebo proti osobám a majetku takéhoto plavidla (lietadla) z dôvodu osobného obohatenia sa. Platí pre plavidlá kotviace v prístavoch, v šírom mori, na pravidelných morských linkách a p. (lietadlá na letisku, vo vzdušnom priestore).
čl. 1. Konvencie OSN O morskom práve, 1982
V každom roku je nahlásených niekoľko stoviek útokov pirátov na obchodné a nákladné lode po celom svete. Po zuby ozbrojení muži a ženy napádajú osamelé plavidláv pobrežných vodách, zabíjajú civilistov, berú rukojemníkov a mnohí členovia posádok zostali po ich vyčíňaní dodnes nezvestní.
Dnes je pirátstvo klasifikované ako nástroj terorizmu. Dôvody, prečo sa predovšetkým mladí ľudia nechávajú zverbovať, sú rôzne. Nie je to vždy iba politické presvedčenie alebo náboženstvo, ale peniaze, vidina bohatstva a slávy, adrenalín. Pocit moci nad inými s AK-47 v ruke, vedenie oficiálneho a tajného života, presvedčenie, že beztrestne rabujete, pretože sú úrady na vás prikrátke... To je dôležitá poznámka, tvár skutočného pirátskeho bosa nikto nikdy nevidel. Polícia môže vedieť, kto ste, ale nesmú vás spoznať vonku na ulici. Čo sa stane s pirátom, ktorého chytia? Keď rabujete, ste slávny, ostatní vás obdivujú a máte rešpekt. Ak vás chytia, skončili ste. Vo väzení prídete o dušu. Nikdy sa nemôžete vrátiť... a nesmiete nič vyzradiť. Ani keby vás mučili a nútili prezradiť, kto sú vaši priatelia. V momente, keď sa stanete pirátom, mlčky tým podpíšete pakt. Môžete byť chytený a znovu prepustený, ale musíte mlčať. Piráti majú vzájomnú dohodu. Ak niekoho chytia, odložia jeho podiel na koristi a postarajú sa mu o rodinu, kým sa vráti z väzenia. Ale ak prezradí čo i len jedného z ostatných, nájdu ho a zabijú... a zabijú aj jeho celú rodinu. Sú ako kontrarozviedka, majú ľudí všade.
Taliban je sunnitské paštúnske hnutie, ktoré sa dostalo do svetového povedomia v súvislosti so svojou vládou v Afganistane v rokoch 1996-2001. Na jeho čele stál mulla Mohammed Umar, ktorý mal pod sebou štruktúru bývalých nižších veliteľov Mudžahedínov z čias sovietskej intervencie, väčšina ktorých bola paštunského etnika z oboch strán afgánsko-pakistanskej hranice ale aj množstvo dobrovoľníkov z ostatných častí muslimského sveta. Taliban bol mohutne zásobovaný a trénovaný pakistanskou vládou, predovšetkým jej tajnými službami (ISI). Hoci Taliban počas piatich rokov kontroloval takmer celé územie Afganistanu, tento „Islamský emirát Afganistan“ bol uznaný iba tromi štátmi: Pakistanom, Saudskou Arábiou a Spojenými arabskými emirátmi. Naopak režim bol neprípustný pre takmer celé medzinárodné spoločenstvo vrátane OSN a mocností ako USA, Rusko, Irán, ktorí podporovali vnútornú afgánsku opozíciu- Severnú alianciu.
Počas vlády Talibanu bol zavedený tvrdý režim v najprísnejšom duchu islamu. Umar dal obnoviť aj tradičné islamské tresty za spáchané zločiny ako bičovanie, kameňovanie, odtínanie rúk a verejné popravy. Mužom direktívne prikázal nosiť bradu predpísanej dĺžky, ženám zahaľovať si celé telo nosením burky. Ženy navyše nemohli chodiť do škôl, vzdelávať sa a športovať, boli zbavené práva na lekársku starostlivosť a až na niekoľko výnimiek aj práva na výkon zamestnania. Mulla Umar ďalej v záujme „odstránenia všetkej svetskej zábavy“ zrušil televízne vysielanie, televízory dal odstrániť z domácností a nechal verejne zničiť tankami, rozhlas bol obmedzený na spravodajstvo a náboženské programy, platil zákaz fotografovania, hry na hudobných nástrojoch a spievania, tancovania na verejnosti, poriadania športových stretnutí a podobne. Afganistan sa pod vedením Talibanu dostal do úplnej diplomatickej a politickej izolácie.
Afganistan má dôležitú polohu medzi strednou Áziou na severe a indickým subkontinentom na juhu, preto o toto územie mali v priebehu dejín eminentný záujem viaceré ríše a ich silné armády. Afganistan je krajina kontrastov. Tvoria ju trávnaté náhorné plošiny, kamenisté púšte a vysoké horské štíty. Tri štvrtiny jeho územia pokrýva nedostupný terén.
Pre Afganistan je typická výrazná rodová fragmentácia a súperenie medzi jednotlivými mocenskými subjektami, ktoré sú hlavnou prekážkou na ceste ku stabilite a konsolidácii. Jeho politický systém, ekonomiku a infraštruktúru značnou mierou poznačila vonkajšia izolovanosť zo strany zainteresovaných veľmocí, v novších dejinách Sovietska intervencia v rokoch 1979-1989 a následný vyčerpávajúci dlhoročný vnútorný ozbrojený konflikt.
Roku 1996 sa navyše k moci dostali nekompromisné talibanské milície a afgánska izolovanosť sa ešte prehĺbila. Prísne sa začalo dohliadať na dodržiavanie zásad islamského odievania a správania, ženy mali iba málo práv a možností, stal sa štátom vydedencov.. V decembri 2001 bol režim Talibanu zvrhnutý a v krajine sú od vtedy prítomné medzinárodné sily pod vedením Severoatlantickej aliancie.
Súčasná situácia v Afganistane predstavuje jeden z najzložitejších problémov, ktoré pred medzinárodným spoločenstvom stoja a môžeme povedať, že sa vzhľadom na naše členstvo v NATO priamo dotýka aj nás a preto by mal byť aspoň okrajovo v centre nášho záujmu.
V mojej práci sa budem venovať zdôrazneniu určitých špecifík, charakteristických pre túto krajinu, podám stručný prehľad o fyzicko-geografickej, ekonomickej a spoločenskej charakteristike, ako aj histórii popretkávanej množstvom nepokojov a konfliktov. Cieľom nie je detailné skúmanie udalostí a údajov, ale podanie uceleného a prehľadného obrazu o Afganistane. V závere sa snažím o analýzu súčasnej situácie a možností ďalšieho vývoja.
ÁZIA 
