Súostrovie Spratley v Juhočínskom mori tvorí 100 až 120 ostrovov, z ktorých väčšina sú len holé skaly alebo koralové útesy. Ostrovy sú roztrúsené na ploche väčšej ako 250 tisíc km², pričom celková plocha ostrovov je asi 5 km². Pôda ostrovov nie je orná, má nízku bonitu a žiadne lúky, ani pasienky alebo lesy. Navyše ostrovy dlho neboli obývané človekom.

Napriek týmto nevýhodám, sú Spratleyho ostrovy predmetom sporu niekoľkých krajín v tomto regióne. Dôvodom sú ložiská nerastných surovín, najmä ropy a zemného plynu. Sporné strany vedú medzi sebou permanentnú diplomatickú vojnu a často dochádza k priamemu vojenskému stretu. Každý štát zainteresovaný v spore má k dispozícii letectvo a flotilu lodí, ktorých každodennou náplňou práce je hliadkovanie v Juhočínskom mori a prípadné odvrátenie ohrozenia zo strany ktoréhokoľvek protivníka. Uplatňujú sa tu aj zásady tzv. gunboat diplomacy, t.j. využitie námornej sily pre podporu diplomacie a k dosiahnutiu národného záujmu štátu bez priameho použitia zbraní. Podľa Jamesa Cablea gunboat diplomacy predstavuje schopnosť hrozby limitovanou námornou silou na odvrátenie konfliktu alebo po vyhlásení vojny, za účelom zachovania strategickej výhody či vyhnutia sa potenciálnych strát v medzinárodnom spore alebo proti cudzím štátom v teritóriách pod ich jurisdikciou. V duchu reálnej politiky sa tak k slovu dostáva hard power Josepha Nyea, t.j. vojenské a ekonomické donucovacie prostriedky.

Juhočínske more je jedným z najväčších kontinentálnych šelfov na svete. Typickou charakteristickou črtou kontinentálnych šelfov sú ich bohaté ložiská nerastných surovín ako ropa, zemný plyn, minerály a pestrá morská fauna vďaka prítomným minerálom a dostatku plaktónu. Podľa Jamesa Kirasa, šéfredaktora žurnálu Peacekeeping & International Relations a profesora na Univerzite v Hull,  jedna z čínskych štúdií predpokladá, že zásoby ropy v Juhočínskom mori sú väčšie, než sú súčasné ropné rezervy Kuwajtu. Množstvo ropy v ložiskách Spratleyho ostrovov sa odhaduje na neuveriteľných 17,7 miliardy ton, pričom ložiská Kuwajtu dosahujú 13 miliárd ton. Týmto sa súostrovie Spratley v Juhočínskom mori dostáva na štvrté miesto v rebríčku svetových zásob ropy.

Súčasný konflikt o štatút Kosova sa začal nástupom srbského prezidenta Slobodana Miloševiča v roku 1989. Počas 600-ročného výročia bitky na Kosovom poli Miloševič vyhlásil, že Srbsko sa nikdy nevzdá kontroly nad Kosovom, jeho historickou južnou provinciou s prevažne albánskym obyvateľstvom. Následne bolo Kosovo zbavené autonómie.

V roku 1998 povstanie albánskych separatistov viedlo k reakcii zo strany srbskej armády, ktorá vykonala rozsiahle masakre etnických Albáncov žijúcich v Kosove. Po neúspešných snahách vyriešiť konflikt diplomatickou cestou a neúspešných mierových rozhovoroch vo Francúzsku 18. – 19. 3. 1999, jednotky NATO uskutočnili 24. 3. 1999 letecké bombardovanie. Tento vojenský zásah trval 78 dní.

V júni 1999 srbská armáda bola donútená stiahnuť sa z Kosova. Následná rezolúcia BR OSN 1244 viedla k vytvoreniu jednotiek NATO (KFOR), ktoré mali v Kosove zaistiť bezpečnosť pre miestne etnické komunity. Zároveň OSN zaviedla dočasnú administratívu pre Kosovo (UNMIK). Tisíce Srbov však opustilo Kosovo zo strachu pred odplatou zo strany Albáncov.

V roku 2001 UNMIK umožnila Kosovu vytvoriť si vlastnú samosprávu, čo následne viedlo k prvým parlamentným voľbám v juhosrbskej provincii. 18. 11. 2001 sa prezidentom Kosova stal opäť Rugova. V rovnakom roku bol Miloševič zatknutý a predvedený pred Medzinárodný tribunál pre zločiny v bývalej Juhoslávii v Haagu. Ešte pred dokončením súdneho procesu Miloševič v roku 2006 zomrel.

Hashim THACI

Minulý týždeň zverejnila vláda Spojených štátov informáciu o tom, že námorníctvo Spojených štátov plánuje zničiť poškodenú špionážnu družicu balistickou raketou odpálenou z lode patriacej námorníctvu. Táto informácia okamžite vyvolala vlnu zmiešaných reakcií, pretože napriek tomu, že zničenie družice vláda Spojených štátov ospravedlňuje na základe ochrany verejnej bezpečnosti, pôjde de facto o prvý test protidružicovej zbrane Spojených štátov od skončenia Studenej vojny.

Námorníctvo Spojených štátov na základe rozkazov vlády Spojených štátov dokončuje plány na zničenie 2,5 tonovej špionážnej družice modifikovanou raketou SM-3 a tým odstránenie ohrozenia verejnosti, ktoré podľa vyjadrení vlády Spojených štátov predstavuje toxické palivo hydrazín v nádržiach na družici. Pokus o zničenie družice sa mal odohrať už včera skoro ráno (podľa SEČ), ale bol kvôli zlému počasiu v Pacifiku preložený.

Pravopisná poznámka : Pri preberaní geografických názvou z kórejčiny sa autor držal slovenského názvoslovia  (Pchjongjang, Soul), alebo medzinárodne zaužívaného spôsobu písania názvou (Wonsan, Pipagot). Kde je to nutné, pre lepšiu orientáciu uvádza aj alternatívny názov.

V súvislosti s Kórejskou ľudovodemokratickou republikou sa na začiatku 21. storočia najčastejšie objavuje otázka jej jadrového programu. Tento program, ktorý udržiava svetové spoločenstvo a najmä štáty východnej Ázie v sústavnom napätí, nie je jedinou hrozbou. KĽDR totiž disponuje prostriedkami vojenského charakteru, ktoré môžu za istých okolností spôsobiť väčšie škody ako jej jadrové zbrane.

Už prvé odborné úvahy o pokusnom jadrovom výbuchu, ktorý KĽDR prednedávnom uskutočnila, sa zhodovali v tom, že krajina pravdepodobne nemá možnosti vyrábať silné jadrové zbrane vo väčších množstvách. Dá sa preto predpokladať, že KĽDR pri zabezpečovaní prežitia svojho režimu upriami svoj zrak aj iným smerom. V tejto práci sa podrobnejšie pozrieme na ďalšie nástroje, ktorými si KĽDR môže zabezpečiť svoju bezpečnosť. Venovať sa budeme konvenčnej armáde KĽDR, jej raketovému arzenálu, chemickým zbraniam a celkovej koncepcii obrany za použitia týchto prostriedkov v kombinácií so zbraňami jadrovými aj bez nich.