Publikácia : De Gaullova zahraničná politika počas dekolonizácie
Napísal: Andrej VAŠČÍK
Streda, 12.decembra 2007 - 19:00 hod.
Téma tejto práce sa týka zahraničnej politiky francúzskeho prezidenta Charlesa de Gaulla počas obdobia dekolonizácie.
Pod pojmom „dekolonizácia“ vo svojej práci označujem obdobie rokov 1958 – 1962, t.j. od nástupu generála de Gaulla do prezidentského úradu po vznik nezávislého štátu – Alžírsko, čím sa de facto ukončil proces rozpadu francúzskej koloniálnej ríše. Dôvod, prečo som si túto tému vybral, spočíva v tom, že v týchto rokoch sa rozhodovalo o konečnom osude koloniálnej ríše a o budúcom smerovaní francúzskej zahraničnej politiky, pričom môžeme vidieť dodnes niektoré dôsledky. Počas tejto krátkej periódy, ktorá bola ale veľmi bohatá na udalosti, sa zrodili dva politické prúdy s protichodnými názormi na fungovanie zahraničnej politiky a diplomacie Francúzska.
Prvý prúd predstavovali stúpenci zotrvania francúzskej metropoly so svojimi kolóniami, išlo najmä o predstaviteľov francúzskej vojenskej generality. Ako opozícia proti nim stáli obhajcovia dekolonizácie, ktorí považovali kolónie za prekážku budovania ekonomickej, politickej a vojenskej moci Francúzska v novom bipolárne rozdelenom svete. Vedúcim predstaviteľom druhej skupiny sa stal francúzsky prezident Charles de Gaulle.
V mojej práci chcem porovnať koncepcie zahraničnej politiky oboch spomenutých frakcií, výsledky ich praktickej, a najmä diplomatickej činnosti. Nakoniec chcem zhodnotiť, či znamenalo víťazstvo de Gaulla a jeho stúpencov nad generalitou prínos pre zahraničnú politiku a diplomatickú činnosť Francúzska. Prevažnú časť budem venovať problematike Alžírska, keďže tu došlo k najväčšiemu napätiu medzi de Gaullom a generalitou.
Rusko sa v súčasnosti dostáva do pomerne silnej ekonomickej pozície. Pomerne silnej pre to, že vo veľkej miere sa na raste ekonomiky podieľa najmä situácia na svetových trhoch s nerastnými surovinami, ktorými je Rusko ako geograficky obrovská krajina doslova „prepchané“. Svoju úlohu čoraz viac zohráva aj rast domácej spotreby, ktorý je síce významným faktorom, ale nie rozhodujúcim. Napríklad v júli 2007 bola cena ropy Urals 74,3 USD oproti tomu v januári toho istého roku bola cena ropy Urals 49,8 USD čo predstavuje značný nárast1.
Rusko sa aj vďaka svetovým cenám ropy stalo držiteľom tretích najväčších devízových rezerv na svete, čo ho v rozmere svetovej ekonomiky dostalo z pozícií dlžníka do celkom iných dimenzií. V krajine stúpla minimálna mzda, darí sa bojovať s chudobou (uvádza sa, že v období vlády Borisa Jeľcina žilo v Rusku asi 15 % obyvateľstva v pásme chudoby, čo je približne 20 mil. obyvateľov, v súčasnosti sa tento stav výrazne zlepšil, treba však pripomenúť, že za vlády Jeľcina prechádzalo Rusko zložitým spoločensko-ekonomickým vývojom, ktorý podľa niektorých autorov nie je ukončený ani v súčasnosti).
Rovnako aritmetickým radom stúpa aj príliv investícií od zahraničných investorov, aj keď v poslednej dobe by sa mohlo na prvý pohľad zdať, že nastúpená politika Kremľa môže viesť k strate záujmu zo strany zahraničia, nie je to tak. Putinova politika síce smeruje k obmedzeniu prístupu zahraničného kapitálu k ruským strategickým podnikom najmä v oblasti nerastných surovín, je ale otázne, či tento krok nie je nevyhnutný pre ekonomický rozvoj a ekonomickú bezpečnosť Ruskej federácie2.
Jeľcinove reformy viedli až doslova k divokému privatizovaniu všetkého čo sa sprivatizovať dalo. Niektorí autori tieto reformy označujú ako neoliberálne, ale pre krajinu škodlivé. S nástupom Putina do prezidentskej funkcie nastal obrat. Putin sa často snaží získať pre štát späť kontrolný balík akcií v často už dávno sprivatizovaných podnikoch v strategických sektoroch a prirodzených monopoloch3.
Afganistan má dôležitú polohu medzi strednou Áziou na severe a indickým subkontinentom na juhu, preto o toto územie mali v priebehu dejín eminentný záujem viaceré ríše a ich silné armády. Afganistan je krajina kontrastov. Tvoria ju trávnaté náhorné plošiny, kamenisté púšte a vysoké horské štíty. Tri štvrtiny jeho územia pokrýva nedostupný terén.
Pre Afganistan je typická výrazná rodová fragmentácia a súperenie medzi jednotlivými mocenskými subjektami, ktoré sú hlavnou prekážkou na ceste ku stabilite a konsolidácii. Jeho politický systém, ekonomiku a infraštruktúru značnou mierou poznačila vonkajšia izolovanosť zo strany zainteresovaných veľmocí, v novších dejinách Sovietska intervencia v rokoch 1979-1989 a následný vyčerpávajúci dlhoročný vnútorný ozbrojený konflikt.
Roku 1996 sa navyše k moci dostali nekompromisné talibanské milície a afgánska izolovanosť sa ešte prehĺbila. Prísne sa začalo dohliadať na dodržiavanie zásad islamského odievania a správania, ženy mali iba málo práv a možností, stal sa štátom vydedencov.. V decembri 2001 bol režim Talibanu zvrhnutý a v krajine sú od vtedy prítomné medzinárodné sily pod vedením Severoatlantickej aliancie.
Súčasná situácia v Afganistane predstavuje jeden z najzložitejších problémov, ktoré pred medzinárodným spoločenstvom stoja a môžeme povedať, že sa vzhľadom na naše členstvo v NATO priamo dotýka aj nás a preto by mal byť aspoň okrajovo v centre nášho záujmu.
V mojej práci sa budem venovať zdôrazneniu určitých špecifík, charakteristických pre túto krajinu, podám stručný prehľad o fyzicko-geografickej, ekonomickej a spoločenskej charakteristike, ako aj histórii popretkávanej množstvom nepokojov a konfliktov. Cieľom nie je detailné skúmanie udalostí a údajov, ale podanie uceleného a prehľadného obrazu o Afganistane. V závere sa snažím o analýzu súčasnej situácie a možností ďalšieho vývoja.
Úspešná protidrogová operácia na Amerických Panenských ostrovoch
Napísal: Lukáš MORAVČÍK
Piatok, 07.decembra 2007 - 21:58 hod.
(CarNet) Guvernér Amerických Panenských ostrovov John deJongh vydal včera prehlásenie, v ktorom označil minulotýždňovú operáciu „Love City“ namierenú proti pašerákom drog a ilegálnym prisťahovalcom za ďalší úspešný krok k zvýšeniu bezpečnosti na ostrovoch.
Rusko sa aj vďaka svetovým cenám ropy stalo držiteľom tretích najväčších devízových rezerv na svete, čo ho v rozmere svetovej ekonomiky dostalo z pozícií dlžníka do celkom iných dimenzií. V krajine stúpla minimálna mzda, darí sa bojovať s chudobou (uvádza sa, že v období vlády Borisa Jeľcina žilo v Rusku asi 15 % obyvateľstva v pásme chudoby, čo je približne 20 mil. obyvateľov, v súčasnosti sa tento stav výrazne zlepšil, treba však pripomenúť, že za vlády Jeľcina prechádzalo Rusko zložitým spoločensko-ekonomickým vývojom, ktorý podľa niektorých autorov nie je ukončený ani v súčasnosti).