Cieľom tejto práce je historicky zmapovať priebeh konfliktov, ktoré zasiahli Libanon v druhej polovici 20-teho storočia. Zmapovanie týchto udalostí poskytne vhodné historické pozadie pre pochopenie aktuálnych udalostí a tiež umožní komparáciu úkazov akými sú napríklad izraelské vojenská angažovanosť, alebo činnosť palestínskych skupín v Libanone v minulosti a dnes. Táto práca bola započatá ako reakcia na udalosti v regióne ( invázia izraelskej armády do Libanonu a násilné aktivity Hizballáhu v lete 2006 ), pričom autor považuje historické udalosti vedúce k aktuálnej situácií za kľúčové pre pochopeniu tohto konfliktu. 

Úvodná jazyková poznámka. Pretože jazyky arabské, hebrejské a jazyky libanonu neovládam, bol som pri tejto práci odkázaný na prepis mien a názvov lokalít či miest zo zahraničnej literatúry. Vznikla tak situácia v ktorej sa miešajú názvy, ktoré majú pôvod anglický ( napr. miesta v Libanone a kresťanské mená ), český ( izraelské mená ) a tiež názvy bežne zaužívané na Slovensku ( notoricky známe osobnosti Ariel Šaron, Jásir Arafat ). Dúfam že túto skutočnosť mi čitateľ odpustí a aj napriek tomuto nedostatku nájde v tejto práci veci hodnotné.

 Ostrov Hispaniola, ktorého západnú tretinu tvorí Haiti a východné dve tretiny Dominikánska republika bol pôvodne osídlený Tainami, z Arawackej jazykovej skupiny. Tainovia Kryštofa Kolumba, ktorý bol prvým Európanom na tomto ostrove privítali, ale kolonizátori, ktorí prišli po ňom boli násilní a populácia Tainov bola za 50 rokov rapídne zredukovaná z 1 milióna na 500. Aby si španielski kolonisti zabezpečili pracovnú silu na plantážach, privážali na ostrov od roku 1503 otrokov z Afriky. 

 V ďalšom storočí obsadili francúzski osadníci západnú časť ostrova, ktorú Francúzsku Španielsko postúpilo v roku 1697 a ktorá sa v roku  1804 stala Republikou Haiti. V roku 1822 Haiťania dobyli celý ostrov a držali ho až do roku 1844, kedy ich sily vedené Juanom Pablom Duartem vytlačili a následné bola vytvorená Dominikánska republika ako nezávislý štát. V roku 1861 sa Dominikánci dobrovoľne vrátili do španielskej ríše a v roku 1865 bola nezávislosť Dominikánskej republiky opäť obnovená.

Arabská invázia do Líbye začala už v 7. storočí. V roku 643 si Arabi podmanili severovýchodnú časť krajiny, ktorá sa následne stala súčasťou moslimského impéria s centrom v Medine v Saudskej Arábii. V roku 647padla aj oblasť Tripolska do rúk Arabov.

Aj v nasledujúcich storočiach bola krajina poznamenaná dobyvačnými vojnami. V 12. storočí zažila Líbya inváziu Normanov a v 16. storočí sa severovýchodná oblasť s názvom Barka stala súčasťou Osmanskej ríše.

V 19. storočí sa Muhammad Ibn Ali s-Sanusi stal lídrom nového moslimského sanúsíjského náboženského hnutia, ktoré počas ďalších dvoch storočí zohrávalo v krajine významnú úlohu.

V roku 1912 sa Osmanská ríša vzdala nárokov na vládu v Líbyi a v roku 1929 oblasť Tripolska a Kyrenaiky sa stali talianskymi kolóniami. V roku 1931 si Taliansko podmanilo celú Líbyu po tom, ako sa vzdalo sanúsíjské hnutie, ktoré viedlo odboj proti talianskej okupácii.

V roku 1896 sa odohrala bitka pri Adue, kde boli Taliani porazení. Tým sa začalo povstanie somálskej resistance proti západným okupantom pod vedením náboženského vodcu Sayyida Mohameda Abduláha Hasana. Rozbroje však začali aj medzi africkými krajinami navzájom. Cisár Etiópie Menelik II. začal s príchodom nového storočia (1900) okupáciu oblasti Ogaden.

V roku 1920 došlo k bombardovaniu dervišských osád, po ktorom Hasan uteká z krajiny. O tri roky neskôr Somálsko navštívil taliansky guvernér Cézar Maria de Vecchi. Následne splnomocnený Musoliniho komisár E. Coronaro dáva kráľovi Hobyov Osmanovi ultimátum, aby odzbrojil svoje vojsko a vzdal sa talianskej vláde. Po vypršaní ultimáta talianské vojská obsadzujú severo-východné sultanáty. Konflikt sa končí po bitkách pri Iskushubane a Majeerteene, talianska armáda zároveň obsadila severný sultanát Somaliland. V roku 1936 Mussolini vytvára nové talianske impérium „Africa Orientale Italiana.“