Project ARES Vám tentokrát prináša interview pána Jakuba Jandu (pozri životopis http://www.jakubjanda.com/p/my-cv-resume-cze.html) s profesorom medzinárodných vzťahov Oskarom Krejčím. PhDr. Oskar Krejčí Csc. pôsobí ako český politológ, je autorom približne dvadsaťpäť kníh a viac ako tisíce najrôznejších štúdií a článkov. Je univerzitným profesorom, prorektorom na Vysokej škole medzinárodných a verejných vzťahov v Prahe, riaditeľom Vzdelávacieho a konzultačného inštitútu v Bratislave. Učí tiež na Fakulte politických vied a mezinárodných vzťahov Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. V interview pán Krejčí kritizuje chybnú politiku NATO, zahraničnú politiku západných štátov a rozhodnutia českej diplomacie. Interview pôvodne vyšlo na internetovej stránke Revue Politika 2. septembra 2011 (http://www.revuepolitika.cz/clanky/1528/zase-se-chovame-jako-primitivni-kolonialiste).
Stratégia je základným rámcom, ktorý určuje ciele vojenskej operácie, spôsoby dosiahnutia týchto cieľov a prostriedky, ktoré majú byť na dosiahnutie cieľov použité. Stratégia určuje všetky dôležité elementy vojenskej operácie - veľkosť operácie, štruktúru velenia, zloženie vojenských jednotiek zúčastňujúcich sa operácie, logistické plánovanie ako aj prípadné zapojenie nevojenských prvkov do operácie (civilno-vojenská spolupráca) a mnohé ďalšie. Tvorba a nepretržitá adaptácia stratégie tak, aby slúžila k dosahovaniu stanovených cieľov, je obzvlášť dôležitá v prípade fungovania vojenskej operácie v komplikovanom konflikte, akým je napríklad pôsobenie misie ISAF v rámci NATO v Afganistane. Operácia ISAF je výnimočná pre NATO z viacerých dôvodov: ide o prvú operáciu NATO mimo euroatlantického priestoru, ide o prvú operáciu založenú na uplatnení článku 5, Zmluvy o Severoatlantickej aliancii, ide o doteraz najväčšiu operáciu aliancie a je možné, že v budúcnosti sa stane aj najdlhšie trvajúcou operáciou NATO. Pre alianciu takáto operácia predstavuje okrem veľkej výzvy aj vynikajúcu príležitosť na získanie skúsenosti a seba hodnotenie svojej pripravenosti. Hlavným cieľom práce je poukázať na nedostatky v stratégii NATO v Afganistane, ktoré sa veľkou mierou podieľali na neúspechu operácie ISAF dosiahnuť stanovené ciele. Vzhľadom na aktuálnosť témy a neustále sa meniacu situáciu objektu analýzy je v tejto práci za konečný považovaný stav zo 17.4.2011.
Project ARES Vám tentokrát prináša analýzu od autora Jakuba Jandu. Jakub Janda pôsobí ako asistent profesora PhDr. Oskara Krejčího CSc., prorektora pre výzkum na Vysokej škole verejných a mezinárodných vzťahov v Prahe v Českej republike. Pán Janda tiež pôsobí ako spolupracovník thinktanku European Values, Konzervativních listů, Literárních novin a Revue politika. V minulosti spolupracoval s Respekt Institutem, Amnesty International a ADRA Česká republika. V tejto analýze pán Janda porovnáva vývoj v štátoch EÚ, kde žijú početné moslimské komunity, v kontexte politických diskusií o problematike imigrantov. Tento článok bol pôvodne publikovaný vo švrťročnom zborníku esejí Přítomnost (jar 2011).
Región Južnej Ameriky bol v poslednej dekáde politicky rozdelený na krajiny s pravicovou a ľavicovou politickou orientáciou. Azda najjasnejším príkladom krajín takýchto politických antagonizmov boli Kolumbia a Venezuela, ktoré mali medzi sebou po dlhé obdobie napäté vzťahy. Súviselo to predovšetkým s politikou Uribisma prezidenta Kolumbie, Álvara Uribeho, ktorý v oblasti zahraničných vzťahov presadzoval silnú závislosť Kolumbie na USA, čím sa dostal do sporu s hráčom regionálneho charakteru – Venezuelou, ale aj s ostatnými krajinami Južnej Ameriky, ktoré sa už istú dobu snažia o politickú, ekonomickú a vojenskú nezávislosť od USA. Napätie však bolo spôsobené aj ostrou rétorikou prezidenta Venezuely Huga Chávesa, ktorý svojimi výrokmi často ohrozoval stabilitu v regióne a už aj tak do značnej miery napäté susedské vzťahy. S nástupom kolumbijského prezidenta Juana Manuela Santosa došlo vo vývoji vzájomných vzťahov k značnému prielomu v zahraničnej politike, predovšetkým vo vzťahu k Venezuele, ale aj k otepleniu vzťahov s ostatnými štátmi Latinskej Ameriky.
Z čítania novej knihy Henryho Kissingera o Číne som sa dozvedel, že Kissinger sa stretol s Teng Siao-pchingom najmenej jedenásťkrát - viac ako s akýmkoľvek iným čínskym vodcom - a témou jedného z ich rozhovorov bolo, či by mal Fang Lizhi priznať vinu a kajať sa.
Tretieho júna 1989 Teng, predseda Vojenskej komisie, poslal tanky čínskeho poľného vojska do Pekingu, aby potlačili študentov, ktorí pokojne demonštrovali na Námestí nebeského pokoja . V noci piateho júna Raymond Burghadt, politický poradca americkej ambasády v Pekingu, prišiel do hotela kde sme sa ja a moja manželka Li Shuxian [Li Šu-sien] dočasne zdržiavali a vyzval nás „prijať azyl“ na ambasáde ako „hostia prezidenta Busha“. Povedal, že môžeme zostať tak dlho ako bude potrebné. Záležitosť sa čoskoro stala sporným bodom americko-čínskych vzťahov.
Článok bol prvýkrát publikovaný na The New York Review of Books, ktoré nám na uverejnenie slovenskej verzie poskytlo povolenie. Slovenský preklad: Tibor Blažko. Prekladateľom pôvodného čínskeho textu do angličtiny je profesor Perry Link . Ten je známy ako jeden z prekladateľov Tchien-an-menských dokumentov , (uniknutých záznamov najvyššieho čínskeho vedenia, ktorých autenticita je však sporná; každopádne zaujímavé čítanie - aj keď ich beriete iba ako historickú drámu). Za svoje aktivity je na území Číny nežiadúcou osobou.
Fang Lizhi je čínsky astrofyzik. Z Komunistickej strany bol vylúčený už pred rokom 1989. Po odchode z Číny pôsobí v USA. Knihu Stvorenie sveta napísal spolu s manželkou Li Shuxian (čínske manželky si nechávajú priezvisko, v tomto prípade Li).
