(OAS, CarNet) Na Haiti sa dnes začala štvordenná návšteva delegácie Stálej rady Organizácie amerických štátov,ktorej cieľom je stretnúť sa s predstaviteľmi haitskej vlády a prediskutovať s nimi viacero kľúčových otázok, vrátane programu podpory demokratických inštitúcií súvisiaceho s prípravou doplňujúcich volieb do senátu.
Kuba podpíše dohovory o ľudských právach do konca marca
Napísal: Lukáš MORAVČÍK
Štvrtok, 14.februára 2008 - 11:07 hod.
(AFP, CarNet) Na vzájomnom stretnutí kubánskej delegácie a španielskych predstaviteľov v Madride, ktoré prebieha od začiatku tohto týždňa sa kubánski predstavitelia vyjadrili, že do konca marca podpíšu dohovory o ľudských právach: Medzinárodný dohovor o občianskych a politických právach a Medzinárodný dohovor o hospodárskych, kultúrnych a sociálnych právach.
(CarNet, Reuters) Starnúci kubánsky vodca Fidel Castro, ktorý sa na verejnosti neukázal už viac ako 18 mesiacov, by po takmer 50-tich rokoch na čele Kuby mohol odísť do dôchodku. O jeho ďalšom osude sa rozhodne na zasadnutí zákonodarného Národného zhromaždenia 24. februára, ktoré má rozhodnúť o obsadení vrchného kubánskeho výkonného orgánu - Štátnej rady.
Prezident Dominikánskej republiky požiadal o monitorovanie volieb
Napísal: Lukáš MORAVČÍK
Piatok, 08.februára 2008 - 22:33 hod.
(CarNet) Prezident Dominikánskej republiky Leonel Fernandez požiadal medzinárodné organizácie a štáty sveta, aby vyslali do Dominikánskej republiky svojich delegátov na monitorovanie prezidentských volieb, ktoré sa uskutočnia 16. mája 2008. Fernandez, ktorý je kandidátom na znovuzvolenie za vládnucu stranu PLD o pozorovateľov požiadal, aby zahnal obavy zo sfalšovania volieb.
Západná Sahara (1973 – 1991) – na koho strane (ne)stálo právo?
Napísal: Andrej VAŠČÍK
Piatok, 08.februára 2008 - 21:55 hod.
Spor o štatút územia Západnej Sahary medzi marockou vládou a separatistickým hnutím POLISARIO je konfliktom, ktorý pretrváva vyše tridsať rokov. Obe strany majú príliš protichodné názory na riešenie sporu, preto otázka južných provincií[1] ostáva otvorenou. Vo všeobecnosti POLISARIO chce zorganizovať ľudové referendum o nezávislosti Západnej Sahary, na druhej strane Maroko ako ústupok ponúka obmedzenú autonómiu južných provincií. Marocké kráľovstvo neakceptuje referendum o nezávislosti, pretože vraj ide o narúšanie teritoriálnej integrity.
V súčasnosti, pri obhajovaní svojich návrhov na riešenie problému Západnej Sahary, sa obe strany obracajú na medzinárodné dokumenty, najmä tie, ktoré vznikli v druhej polovici 20. storočia. Týka sa to hlavne rezolúcií VZ OSN, BR OSN, v druhom rade sú to rezolúcie bývalej Organizácie africkej jednoty[2] a potom sú dôležitými niektoré kľúčové multilaterálne dohody medzi vládami štátov spolupodpísaných buď Marokom alebo hnutím POLISARIO, napr. ide o Madridskú zmluvu z roku 1975.
Môžeme preto konštatovať, že znalosť spomenutých dokumentov je dôležitá pre vytvorenie si objektívneho názoru na problematiku Západnej Sahary. V mojej analýze sa chcem preto zamerať na obdobie rokov 1973 – 1991, kedy došlo k vzniku väčšiny týchto rezolúcií, vyhlásení a dohôd. V tejto dobe prebiehal zároveň ozbrojený konflikt medzi marockou vládou a ozbrojenými zložkami hnutia POLISARIO.[3] Cieľom mojej práce je analyzovať postoje a činnosť jednotlivých aktérov v tomto období a poukázať, do akej miery boli v súlade respektíve v nesúlade s princípmi a zásadami medzinárodného práva.
Na úvod by som však chcel podať základné informácie o vývoji konfliktu, aby čitateľ získal všeobecný prehľad o najdôležitejších udalostiach v rokoch 1973 - 1991.