Hoci sa medzinárodné spoločenstvo snaží zamedziť šíreniu zbraní vo svete, fakt je ten, že pre mnohé štáty je zbrojársky priemysel významným odvetvím. V tomto prípade výnimkou nie je ani Bielorusko. Bieloruské podniky majú tradične dobre rozvinuté väzby s Ruskou federáciou. Bieloruské zbrojárske spoločnosti vyrábajú pre ruskú armádu dôležité komponenty systémov protiraketovej a protivzdušnej obrany (S-300 a Topol). Bielorusko je však kritizované za to, že vyváža svoje zbrane do krajín nepriateľsky naklonených Západu a slúži ako „predĺžená ruka“ svojho východného partnera v oblasti exportu ruských zbraní do politicky nestabilných regiónov, vďaka čomu sa Ruská federácia vyhýba priamej zodpovednosti a medzinárodnej kritike.
Tento Intelligence Report chce priblížiť problematiku vojenských dodávok Bieloruska do týchto politicky nestabilných krajín. Na záver by som chcel zhodnotiť, aký má táto spolupráca Minska so spomenutými krajinami vplyv na vývoj nášho objektu skúmaného v rámci ARES Analysis.
The Central Europe and especially the Czech Republic and Hungary, are used as centers for coordination, communication and conciliation between very powerful international crime syndicates, which have managed to install their HQs of their operations and gain access in the heart of the EU. Although it has not been a subject of special reporting by the media in Europe, when assessing organized crime activities in Europe, one should take into serious consideration the situation in this region.
(Ioannis Michaletos is World Security Network (WSN) Editor South East Europe and Coordinator of the WSN Southeastern European Office.This article was published with permission of the authors. It was originally published on www.worldsecuritynetwork.com. Ioannis and Marketa suggest you to check also these websites: www.analyst-network.com www.serbianna.com www.balkanalysis.com)
Jednej tmavej novembrovej noci roku 1978 osemnásť čínskych roľníkov z dediny Siaogang v provincii Anhui tajne rozdelilo spoločnú pôdu na obrábanie jednotlivým rodinám, s tým, že prebytok po splnení štátnych kvót si môžu nechať. Takéto rozdelenie bolo protizákonné a veľmi nebezpečné, ale roľníci cítili, že stojí za to podstúpiť takéto riziko. Načasovanie je pre náš príbeh podstatné. Roľníci konali mesiac pred „reformným“ zjazdom strany. Takto, bez fanfár, začala ekonomická reforma, ako sa spontánne šírilo delenie pôdy do ďalších dedín. Jeden roľník povedal: „Keď jedno kura dostane mor dostane ho celá dedina. Keď ho má jedna dedina nakazí sa celá krajina.“
O desať rokov neskôr, v auguste 1988, Michail Gorbačov zrušil päťdesiatročný zákaz súkromného poľhospodárstva, ponúkajúc päťdesiatročné prenájmy rodinám roľníkov, ktorí by si ich následne na základe zmluvy so štátom odpracovali. Máloktorí sa na to dali, ruskí roľníci boli príliš zvyknutí na šedivý ale stabilný život na štátnych majetkoch alebo družstvách. Takto začala reforma poľnohospodárstva v sovietskom Rusku. Výsledky v týchto dvoch krajinách ani nemohli by odlišnejšie.
(tento článok bol s láskavým dovolením autorov preložený do slovenčiny Tiborom Blažkom. Jeho anglický originál nájdete na webe Hoover Institution, ktorá patrí pod Stanfordovu univerzitu http://www.hoover.org. V slovenskom preklade bol článok prvýkrát uverejnený na http://www.exil.sk)
Botswana je juhoafrická demokracia liberálneho typu, obklopená krajinami Juhoafrická republika, Namíbia, Zimbabwe, Angola a Zambia. Je suchozemskou krajinou s rozlohou 581 tisíc km2 (asi ako Texas). Tento údaj s predpokladom zodpovedajúcej populácie by ju zrejme z charakteristík malých štátov podľa Profesora Krejčího vylučovalo, avšak v skutočnosti jej populácia nepresahuje 1,9 milióna. Až 70% povrchu tvorí púšť Kalahari (JZ), čo sa prejavuje nepriaznivými podmienkami pre poľnohospodárstvo(0,65% ornej pôdy), inak je poväčšine rovinatý. Základné zdroje vody tvoria rieky Zambezi, Okawango, Chobe a Limpopo. Nezávislosť od koloniálnej Británie získala Botswana v roku 1964. Hlavné mesto je Gaborone a krajina sa člení na celkovo 9 krajov. Čo sa týka homogenity populácie treba povedať, že síce skladá z viacerých kmeňov, z ktorých sú najvýznamnejšie Tswana (79%), Ikalanga (11%), Basarwa (3%), Kgalagi (3%) a Bieli Afričania (3%), ale vzhľadom na populáciu kmeňa Tswana sa dá hovoriť o etnicky pomerne homogénnej krajine, aspoň v medziach Afriky.
Kontroverzní hostia zvyšujú sledovanosť televíznej show. Tento fakt pozná aj David Dimbleby, dlhoročný moderátor politicko-spoločenskej show Question Time (Hodina otázok) vo verejnoprávnej BBC. A preto pozval do svojej diskusnej relácie jedného z najviac kontroverzných politikov v krajine, predsedu Britskej národnej strany (British National Party - BNP) Nicka Griffina. Okrem neho sa politickej debaty zúčastnili minister spravodlivosti Jack Straw, afro-americká dramatička žijúca v Londýne Bonnie Greerová, moslimská členka Snemovne lordov za Konzervatívnu stranu Sayeeda Warsiová a tieňový minister vnútra Chris Huhne. Po skončení show sa Greerová vyjadrila pre noviny London Evening Standard, že jej stretnutie s Griffinom bolo pre ňu najhrozivejšou skúsenosťou v živote. Debata prebehla v priamom prenose 23.10. 2009 na BBC.
