Bitka pri Adue v roku 1896, v ktorej boli Taliani porazení, predstavovala posledné vzpriečenie sa domorodého obyvateľstva voči západnému vykorisťovaniu. Následná Zmluva z Wuchaly medzi Talianskom a Etiópiou znamenala pre Eritreu stratu úrodných polí. Ostatné časti zostali pod talianskou nadvládou. Taliani priniesli do zaostalého štátu (na tú dobu) vyspelú techniku, stavali agrokultúrne a zdravotnícke zariadenia a vybudovali infraštruktúru.

Zvrat nastal v roku 1922, keď sa v Taliansku odohral Mussoliniho pochod na Rím, a tým sa zmenila koloniálna moc v Eritrey. V roku 1938 sa Eritrea nedobrovoľne stáva centrom Talianskej východnej Afriky. V roku 1941 Veľká Británia po bitke pri Kerene dobyla späť územia stratené počas talianskej ofenzívy a vyhlásila v nich stanné právo. Avšak Etiópia formálne začlenila Eritreu do svojho územia. Po konečnej porážke Talianska v druhej svetovej vojne (boje v mnohých miestach trvali až do roku 1945), bola infraštruktúra i úrodná pôda zničená. Namiesto rokov obnovy nasledovali roky drancovania britskou armádou (1945-1950).