Konfederácia berberských kmeňov pod názvom Sanhadža ovládala severné územie dnešnej Mauretánie až do 11. storočia, kedy sa krajina dostala pod kontrolu marockej dynastie Almorávidovcov. V 60. rokoch 20. storočia sa táto udalosť stala dôvodom, aby si Maroko robilo teritoriálne nároky na Mauretánsku republiku. Južné územie bolo súčasťou Ghanského kráľovstva, ktoré zotrvalo až do začiatku 13. storočia.
V 15. storočí bola Mauretánia dobytá nomádskym kmeňom arabského pôvodu Beni Hassan, čo dodnes zanechalo dôsledky najmä v spoločenskej štruktúre: najvýznamnejšie postavenie získali Arabi, Berberi sa stali druhoradým obyvateľstvom a na najnižšom stupni sa ocitli černošskí otroci, tzv. abid. Otroctvo je aj v súčasnosti nevyriešený problém.
V 19. storočí Francúzi využili rozdrobenosť krajiny a spory medzi miestnymi vládcami, keď si podpisom Parížskej zmluvy v roku 1814 zaistili kontrolu nad teritóriom. Zmluva so Španielskom v roku 1912 potvrdila koloniálnu nadvládu Francúzska v Mauretánii.
Konfederácia berberských kmeňov pod názvom Sanhadža ovládala severné územie dnešnej Mauretánie až do 11. storočia, kedy sa krajina dostala pod kontrolu marockej dynastie Almorávidovcov. V 60. rokoch 20. storočia sa táto udalosť stala dôvodom, aby si Maroko robilo teritoriálne nároky na Mauretánsku republiku. Južné územie bolo súčasťou Ghanského kráľovstva, ktoré zotrvalo až do začiatku 13. storočia.