Holandská politika bola roky symbolom tolerancie, znášanlivosti a multikulturalizmu, ale v posledných rokoch tento typický rys politiky v krajine tulipánov zmietla zo stolu Strana za Slobodu (Partij voor de Vrijheid, PVV) na čele s predsedom a kontroverzným mediálnym politikom Geertom Wildersom. PVV je primárne protiislamská strana s výraznými prvkami charakteristickými pre nacionálno-populistické strany, nemá výrazne etno-regionálne zameranie, ani sa nehlási k nacistickej histórii Holandského kráľovstva. Na druhej strane ide o učebnicový príklad modernej nacionálno-populistickej strany. Spolu so separatistickou VB typologicky predstavujú nový politický prúd etno-regionálnych, resp. nacionálno-populistických strán modernej Európy, prikladajúcich sa k mäkkému euroskeptizmu.
Since the EU launched a debate over feasibility, reliability and necessity of major new Russian gas pipeline projects, the quiet revolution is taking place – the Liquified Natural Gas (LNG) revolution. Increasingly we encounter the view that the interest of Russia to dominate the global LGN market has not a purely commercial purpose, but it is an integral part of Russia’s geopolitical strategy. LNG is supposed to be another way to use natural resources as a political weapon. Gazprom has ambitious plans to controll 25% of the global LNG market and 20% of the U.S. LNG market by 2030. Some countries, for instance Libya, Turkey, Venezuela, Japan and others are already cooperating on LNG projects with Russia. The aim of this article is to answer the following questions: Is the threat of use of LNG as a political weapon by Russia real? What obstacles will Moscow have to face by fulfilling this plan? When would Moscow be able to implement LNG as a weapon to its foreign policy?
(autorka pôsobí na Katedre medzinárodných vzťahov FPVMV UMB v Banskej Bystrici)
Plynový spor medzi Ruskom a Ukrajinou na začiatku januára 2009 viedol k obmedzeniam dodávok ruského zemného plynu do strednej a juhovýchodnej Európy. Slovensko ako štát prakticky úplne závislý na ruských energetických komoditách sa logicky ocitlo vo veľmi kritickej situácii, keďže táto energetická kríza viedla tiež k obmedzeniam dodávok pre priemysel. Až 20. januára po rusko-ukrajinskej dohode sa obnovil tok plynu aj na Slovensko.
Kontroverzní hostia zvyšujú sledovanosť televíznej show. Tento fakt pozná aj David Dimbleby, dlhoročný moderátor politicko-spoločenskej show Question Time (Hodina otázok) vo verejnoprávnej BBC. A preto pozval do svojej diskusnej relácie jedného z najviac kontroverzných politikov v krajine, predsedu Britskej národnej strany (British National Party - BNP) Nicka Griffina. Okrem neho sa politickej debaty zúčastnili minister spravodlivosti Jack Straw, afro-americká dramatička žijúca v Londýne Bonnie Greerová, moslimská členka Snemovne lordov za Konzervatívnu stranu Sayeeda Warsiová a tieňový minister vnútra Chris Huhne. Po skončení show sa Greerová vyjadrila pre noviny London Evening Standard, že jej stretnutie s Griffinom bolo pre ňu najhrozivejšou skúsenosťou v živote. Debata prebehla v priamom prenose 23.10. 2009 na BBC.
Ten príbeh možno poznáte: Na jar 1989 na tomto námestí demonštrovali študenti za demokraciu. Keď sa pre stranu stala situácia neudržateľná, tak pred príchodom Michaela Gorbačova poslala na námestie tanky. Svet obletela fotografia osamelého, neozbrojeného muža, ktorý sa snaží zabrániť prejazdu tankov do centra Pekingu. Na okamih dávala nádej, že k masakru nedôjde. No nakoniec sa predsa len tanky na námestie dostali a o život na ňom prišlo tisíce pokojne protestujúcich. Udalosť zostala v Číne tabu ešte aj dnes, po dvadsiatich rokoch.
Iba v Hong Kongu, vďaka britskej nadvláde tradičnej bašte demokracie, si tento rok podľa organizátorov pripomenulo obete stopäťdesiat tisíc demonštrantov. Takéto a podobne skreslené formulácie sa objavili v našej a svetovej tlači. Komentár ku spomenutej fotografii mám dokonca z českého prekladu knihy Johna Kinga "Fairbanka China, a new history" (Dějiny Číny). Domnievam sa, že v origináli nie je. Takéto a podobne skreslené formulácie sa objavili v našej a svetovej tlači. Keď si to môžu dovoliť iní skúsim aj ja bohorovne vyrobiť vlastnú skrátenú verziu udalostí.
(Tento článok bol s láskavým dovolením portálu www.japanfocus.org preložený z anglického originálu. Pepe Escobar je korešpondentom „Asia Times“ a analytikom „Real News“. Tento článok pochádza z jeho najnovšej knihy „Obama Does Globalistan“. Prvýkrát bol článok publikovaný na http://www.tomdispatch.com, 24.marca 2009.)
To čo sa odohráva na obrovskom bojisku o ovládnutie Eurázie bude kľúčové pre vytváranie nového, polycentrického svetového poriadku. Inými slovami, v posledných rokoch sme svedkami „Novej veľkej hry“.
Naša „stará dobrá“ „Vojna proti terorizmu“, ktorú Pentagon začal označovať ako „Dlhú vojnu“ je súčasťou globálnej energetickej vojny. O nej sa v médiách na rozdiel od boja voči teroristom toľko nehovorí. Rád by som túto vojnu prozaicky pomenoval „Tekutou vojnou“, keďže v nej ide o plynovody a ropovody, ktoré pretínajú Euráziu skrz-naskrz. Preto je nutné premýšľať o Eurázii ako šachovnici, ktorej najdôležitejšou časťou je Kaspická nížina – inými slovami ju môžeme nazvať aj „Pipelinenistanom“.