A.R.E.S Analysis

Irán
Intelligence summary

Publikujte u nás

Prihláste sa






Zabudli ste heslo?
Nemáte účet? Vytvorte si ho!

Naši partneri

Odporúčanie priateľom

Ak sa Vám páčila naša webstránka - pošlite odkaz o nej priateľom!

Počet návštev

mod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_counter
mod_vvisit_counterDnes68
mod_vvisit_counterVčera181
mod_vvisit_counterTento týždeň878
mod_vvisit_counterTento mesiac3721

Syndicate

SiteMap

Google Sitemap Generator

Názory a komentáre


Realistický a liberalistický prístup k analýze súčasnej veľmocenskej politiky
Napísal: Michal ČUBRÍK   
Sobota, 22.novembra 2008 - 18:57 hod.
Hektický vývoj na scéne medzinárodnej politiky na začiatku 21. storočia predstavuje pre oblasť, akou je teória medzinárodných vzťahov veľkú výzvu. Procesy, ktoré môžeme vo veľmocenskej politike pozorovať približne od 90. rokov 20. storočia sa do značnej miery vymykajú klasickým teoretickým koncepciám. Za celkovými trendami vývoja vzťahov medzi najvýznamnejšími aktérmi svetového systému môžeme však pri určitom zjednodušení nájsť vplyv liberalistickej alebo realistickej paradigmy, resp. ich variácií.

Ak chceme skúmať vplyv týchto teórií medzinárodných vzťahov na veľmocenskú politiku, musíme najskôr objasniť, v čom sa tieto teórie zhodujú a v ktorých ohľadoch sú ich postoje rozdielne. Zjednocujúcim prvkom oboch teórií je chápanie medzinárodného systému ako systému štátov. Pre realistov je štát základným a jediným aktérom medzinárodného systému, ktorý chápu ako systém zvrchovaných štátov, ktoré majú svoje vlastné záujmy. Tieto záujmy sú definované predovšetkým geograficky a strategicky s ohľadom na fakt, že prioritou je zabezpečenie existencie a prežitia štátu. Podľa realistov sa preto štáty v medzinárodnom systéme správajú navzájom „nedôverčivo“ a majú tendenciu vystupovať voči sebe z mocenských pozícií. Vojenská moc štátu je pre realistov, na rozdiel od liberalistov, jednou zo základných kategórií. Liberálna teória medzinárodných vzťahov chápe vojenskú silu len ako „jednu z viacerých“. Oveľa významnejšou je podľa tejto teórie ekonomická sila štátu. Liberalisti preto berú do úvahy aj iných aktérov medzinárodného systému ako štáty, napr. multilaterálne organizácie, ekonomické zoskupenia alebo nadnárodné korporácie. Významným rozdielom medzi liberalizmom a realizmom je chápanie možnosti spolupráce medzi štátmi. Zatiaľ čo realizmus je v tejto otázke skôr skeptický, podľa liberalistov majú štáty tendenciu navzájom spolupracovať a združovať sa do väčších zoskupení. Medzi oboma teóriami však panuje určitá zhoda v tom, že najdôležitejšou a najzákladnejšou jednotkou analýzy ostávajú jednotlivé štáty.

Dôležitou poznámkou pri debate o veľmocenskej politike z teoretického hľadiska je chápanie štruktúry, respektíve štrukturálneho usporiadania medzinárodného systému. Od pádu bipolarity koncom 80. rokov 20. storočia je tento systém unipolárny s jednou dominantnou superveľmocou (v zmysle vojenskom aj ekonomickom), niekoľkými veľmocami a regionálnymi mocnosťami. Postavenie hegemóna v medzinárodnom systéme mali a aj naďalej si uchovávajú Spojené štáty. Vzhľadom na to, že práve hegemón určuje základný charakter medzinárodnej politiky a tiež z dôvodu, že zahraničná politika USA vychádza z dôkladne rozpracovaných teoretických koncepcií, preskúmame podrobnejšie vplyv liberalizmu a realizmu, resp. ich variácií v zahraničnej politike USA. Okrem týchto teoretických smerov je potrebné spomenúť ešte jeden veľmi významný vplyv, označovaný ako neokonzervativizmus. Teoretický pôvod tohto smeru a jeho zaradenie medzi liberalizmom a realizmom sa tiež pokúsime objasniť.
Celý článok...
 
Môže Turecko zabrániť úpadku Európy ?
Napísal: Oliver ÉDER   
Sobota, 15.novembra 2008 - 12:29 hod.
ImageEÚ sa po odmietnutí Lisabonskej zmluvy dostala značných komplikácií. Jej politické vedenie je najmä v zahraničnopolitických otázkach nejednotné a väčšinou aj bezzubé. Ruský prezident Medvedev si dohodu s francúzskym prezidentom Sarkozym ohľadom Gruzínska vysvetľuje po svojom, čím dáva jasne najavo kto bude v Eurázii hrať prvé husle. Rozmiestnením ruských rakiet v Kaliningrade sa Európa môže stať novým priestorom vybavovania účtov medzi Washingtonom a Moskvou. Rusi nás aj tak považujú len za vojenský protektorát USA, ktorý nedokáže vytvoriť jednotný a silný hlas presadzujúci svoje záujmy. EÚ okrem toho čelí aj mnohým ďalším problémom. Jednému z nich, ktorý sa v poslednom čase dostal trochu do úzadia by som sa chcel stručne venovať. Ide o prijatie Turecka do EÚ. Osobne som presvedčený, že otázka členstva Turecka v EÚ môže rozhodnúť o budúcnosti únie ako takej. Súčasne dilema, či prijať Turkov medzi nás nastavuje zrkadlo hlbokej kríze, v ktorej sa Európa ale aj Západ ako taký nachádza. V úvode svojej eseje by som spomenul všeobecne známe fakty, o ktorých sa však už tak všeobecne nehovorí. Druhú časť mojich úvah a záver by som poňal v širších globálnych súvislostiach.
Celý článok...
 
Začarovaný kruh - Palestínsky štát stále v nedohľadne
Napísal: Oliver ÉDER   
Sobota, 27.septembra 2008 - 20:56 hod.
(V tomto článku sa zámerne venujem chybám Izraela a USA pri mierovom procese. Hlbšiu analýzu konfliktu so zameraním sa aj na postoje a zlyhania Palestínčanov a arabských štátov uvediem neskôr)  
Mierový proces medzi Izraelom a Palestínčanmi je na mŕtvom bode. Ciele mierovej konferencie z Annapolisu (november 2007) vytvoriť životaschopný Palestínsky štát do konca tohto roku neboli podľa očakávaní naplnené. Posledné správy týkajúce sa izraelsko-palestínskeho mierového procesu hovoria o tom, že palestínsky prezident Mahmoud Abbas na zasadaní Valného zhromaždenia OSN označil izraelskú politiku na Západnom brehu za „rasistický terorizmus“. Mal na mysli tamojšie útoky izraelských osadníkov proti Palestínčanom, proti ktorým sú izraelské vojenské jednotky väčšinou ľahostajné. (videozáznam jedného z útokov http://news.bbc.co.uk/2/hi/middle_east/7634338.stm)

Problémom predovšetkým je, že Izrael pokračuje vo výstavbe židovských osád na Západnom brehu, čo je porušovaním Rezolúcie BR OSN č. 242 (text rezolúcie http://www.un.org/documents/sc/res/1967/scres67.htm - v skratke ide o stiahnutie sa Izraela z okupovaných území) a hlavnej palestínskej požiadavky pre dosiahnutie mieru. Len za minulý mesiac izraelská vláda schválila výstavbu 400 nových židovských domov vo východnom Jeruzaleme a 416 domov na Západnom Brehu. Z tohto dôvodu je prirodzené, že si Palestínčania, umiernení Izraelčania aj medzinárodné spoločenstvo kladú otázku, nakoľko myslí izraelská vláda mierové rokovania vážne.


Celý článok...
 
Úvaha: Postoj EÚ voči Srbsku po zatknutí Karadžiča
Napísal: Andrej VAŠČÍK   
Sobota, 20.septembra 2008 - 09:11 hod.

21. júla 2008 bol v Belehrade zatknutý srbskými bezpečnostnými službami Radovan Karadžič, bývalý vodca bosnianskych Srbov obvinený z vojnových zločinov na území bývalej Juhoslávie. 30. júla 2008 bol prevezený do Haagu, kde je súdený Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu – ICTY. Je dôležité si uvedomiť, že jednou z podmienok, aby Stabilizačná a asociačná dohoda (SAA) podpísaná medzi EÚ a Srbskom v apríli 2008 vošla do platnosti, je dolapenie údajných srbských vojnových zločincov Ratka Mladiča a Radovana Karadžiča.

 

Celý článok...
 
Úvaha : Iránska kríza pokračuje - a čo ďalej?
Napísal: Oliver ÉDER   
Utorok, 16.septembra 2008 - 12:07 hod.

15. septembra Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (IAAE) priniesla správu, že Irán naďalej pokračuje v obohacovaní uránu v rozpore so sankciou Bezpečnostnej rady OSN č. 1696 z 31.júla 2006 a ďalšími sankciami, ktoré na ňu nadväzovali. Irán taktiež odmietol poskytnúť IAAE prístup ku kľúčovým zariadeniam jeho jadrového programu a okrem toho zadržiava informácie o doterajšom procese obohacovania uránu. Teherán stále trvá na tom, že jeho jadrový program slúži iba na mierové účely, čomu však Západ na čele s USA nechce veriť. Teherán totiž od mája zvýšil počet centrifúg používaných na obohacovanie uránu z 3 300 na 3 820 a 9.júla úspešne vykonal test rakiet stredného a dlhého doletu. 15.septembra médiá tiež prinášajú správu, že Washington Izraelu odobril predaj špeciálnych bômb pre ničenie podzemných bunkrov, v ktorých by sa mala ukrývať značná časť iránskych jadrových zariadení. Izrael sa ani počas leta nevyhýbal vyhláseniam, že v prípade zlyhania diplomatických rokovaní nebude váhať riešiť krízu silou.


Možnosť vojenského zásahu nevylučuje ani administratíva prezidenta Georgea Busha napriek tomu, že Pentagon a CIA varujú, že USA si nemôžu dovoliť vstúpiť do ďalšej vojny popri Iraku a Afganistane. Predseda zboru náčelníkov štábov admirál Michael Mullen v júni vyzval Izrael, aby sa zapojil do dialógu s Teheránom, keďže prípadný útok na Irán by len naďalej destabilizoval celý región. Irán by totiž v rámci odvety zaútočil na americké základne v okolitých štátoch, ropné zariadenia v priestore Perzského zálivu a tiež by zablokoval Hormúzsku úžinu. Prípadná invázia je za terajších okolností vylúčená ak berieme do úvahy problémy, ktorým americká armáda čelí v Iraku. Irán má pritom omnoho väčšiu rozlohu, členitejší terén a silnejšie ozbrojené sily, než akými disponoval Saddám Husajn v roku 2003.

Celý článok...
 
Úvaha :Srbi hľadajú podporu na pôde OSN
Napísal: Andrej VAŠČÍK   
Utorok, 16.septembra 2008 - 08:10 hod.

Podstata srbského návrhu

  „Srbsko predloží návrh rezolúcie na 63. zasadaní VZ OSN.“ Napísal srbský prezident Boris Tadič v liste adresovanom predstaviteľom členských krajín OSN. Podľa tohto srbského návrhu rezolúcie by mal Medzinárodný súdny dvor (ICJ) podať názor, či jednostranné vyhlásenie nezávislosti Kosova bolo v súlade s medzinárodným právom.[1] Presná otázka, ktorou by sa Medzinárodný súdny dvor mal zaoberať, by znela: „Je jednostranne vyhlásená nezávislosť zo strany kosovských dočasných samosprávnych inštitúcií v súlade s medzinárodným právom?“[2] Srbský minister zahraničných vecí Vuk Jeremič vyhlásil, že názor vyslovený ICJ na túto otázku nebude záväzný pre vlády členských štátov OSN. Verdikt súdu má mať skôr akúsi morálnu váhu.[3] Podobne ako v prípade vyhlásenia nezávislosti Kosova, názory krajín EÚ a NATO na túto srbskú iniciatívu sú rôzne.

Celý článok...
 
<< Začiatok < Predošlá 1 2 3 4 5 6 7 8 9 Nasledujúca > Koniec >>

Zobrazujem 31 - 36 z 49