Komentár: Majú sýrsko-izraelské rokovania zmysel ?
Napísal: Oliver ÉDER
Štvrtok, 11.septembra 2008 - 17:44 hod.
Vo štvrtok 4.septembra 2008 sýrsky prezident Bashar Asad oznámil, že jeho vláda očakáva izraelskú odpoveď na sýrsky návrh pre začatie piateho kola nepriamych mierových rokovaní. Svet sa dozvedel v máji o tajných mierových rozhovoroch medzi Sýriou a Izraelom, ktoré prebiehajú za sprostredkovanie Turecka. Najnovšie sa k mierovej iniciatíve pridal aj francúzsky premiér Nicolas Sarkozy spolu s katarským emirom Sheikh Hamad bin Khalifa al-Thanim. Hlavným predmetom rokovaní je navrátenie Golanských výšin Sýrii.
Možnosťou uzatvorenia mierovej dohody však nie je nadšená administratíva amerického prezidenta Georga Busha, ktorý v prejave v izraelskom parlamente odsúdil „tých, ktorí sa snažia vyjednávať „s teroristami a radikálmi“. Narážal tým na pokračujúcu podporu Sýrie pre libanonské hnutie Hizballáh a palestínsky Hamas a snahu izraelského premiéra Ehuda Olmerta zmierniť tón voči Asadovmu režimu. Pred niekoľkými dňami kvôli tomu došlo aj k roztržke medzi Olmertom a jeho ministerkou zahraničných vecí Tzipi Livni, ktorá obviňuje Olmerta, že sa zahráva s bezpečnosťou Izraela. Sýria podľa nej totiž neposkytuje žiadne záruky, že po navrátení Golanských výšin pozastaví svoju podporu pre Hizballáh a Hamas (čo je hlavnou ponukou sýrskej strany). Livni napriek hádke s Olmertom patrí k umiernenému prúdu, ktorý preferuje rokovania so Sýriou. Kritici v Izraeli aj v USA taktiež poukazujú na to, že rokovanie s nezodpovednou a v podstate nelegitímnou vládou nemôžu priniesť žiadne pozitívne výsledky.
Ďalším argumentom proti zmierneniu tónu voči Sýrii je plánované rozmiestnenie ruských rakiet krátkeho doletu Iskander na sýrskom území. Tento krok bol prejednávaný na nedávnom stretnutí Asada s ruským prezidentom Medvedevom. Hrozba, ktorú má ruský raketový systém predstavovať je však zveličovaná, keďže počas studenej vojny ZSSR podporovalo Sýriu v oveľa väčšej miere a napriek tomu nikdy nebola samotná Sýria Izraelu vážnejším súperom. Tento nepomer sa ešte zväčšil po páde bipolárneho sveta, keď podpora Ruska v porovnaním s podporou ZSSR značne klesla.
V dňoch 9.-10.mája 2008 prebehli na predmestí Chartúmu boje medzi bojovníkmi darfúrskej povstaleckej skupiny „Hnutie za spravodlivosť a rovnosť“ (JEM) a vládnymi silami. Útok bol napokon odrazený pričom zahynulo vyše 200 ľudí. JEM je najsilnejšou z bojujúcich darfúrskych frakcií a vyznačuje sa islamistickou ideológiou. Fakt, že sa JEM v kolóne skladajúcej sa údajne až zo 400 vozidiel, podarilo prebojovať až k Chartúme je vcelku prekvapujúci. Ešte zaujímavejšou je však skutočnosť, že egyptský denník al-Gomhuria 27.mája obvinil Irán, že podporuje JEM v boji proti režimu Omara al-Bashira. Povstalci aj sudánska vláda tieto vyhlásenia označili za klamstvá, no Teherán na egyptské obvinenia nereagoval. Sudánske jednotky mali totiž u zajatých rebelov nájsť zbrane iránskeho pôvodu. Al-Gomhuria odmietla zverejniť zdroj svojej informácie, preto sa môžeme len domnievať, nakoľko je spomínané vyhlásenie pravdivé. Bez ohľadu na to či už Teherán JEM reálne podporuje alebo nie, mohli by mať iránske najvyššie kruhy záujem na zvrhnutí Bashira a to aj napriek tomu, že medzi Sudánom a Iránom došlo v poslednom období k zintenzívňovaniu vzájomných vzťahov.
Po treťom kole kole rokovaní medzi Marokom a separatistickým hnutím POLISARIO o štatúte Západnej Sahary, ktoré sa konalo v New Yorku na začiatku januára 2008, osobný vyslanec GT OSN pre Západnú Saharu Peter Van Walsum vyhlásil, pozície oboch strán voči otázke Západnej Sahary „sa priveľmi odlišujú na to, aby dosiahli spravodlivé, trvalé a vzájomne akceptovateľné politické riešenie.“ Tieto slová dokazujú, že nedošlo k žiadnemu výraznému pokroku, jediným pozitívom bol fakt, že sa obe strany dohodli znova rokovať v New Yorku v marci 2008. Prinieslo toto štvrté kolo rokovaní nejakú pozitívnu zmenu? Má zmysel neustále rokovať aj keď dnes nedokážu nájsť obe strany spoločné riešenie?
Scenár presne podľa očakávaní. Autonómne krajiny Južné Osetsko a Abcházko, ktoré sa nachádzajú na území Gruzínska, požiadali 5.a 6.marca 2008 o uznanie ich nezávislosti Organizáciu spojených národov, Európsku úniu a Rusko. Tento vývoj bol predpovedaný v kontexte osamostatnenia Kosova a tým pádom vytvorenia precedensu pre všetky ostatné neuznané krajiny sveta. S nádejou, že po vzore Kosova, ktoré neuznali iba tie krajiny, ktoré majú svoje vlastné problémy so separatistickými hnutiami, sa dožadujú uznania svojej štátnosti.
Minulý týždeň zverejnila vláda Spojených štátov informáciu o tom, že námorníctvo Spojených štátov plánuje zničiť poškodenú špionážnu družicu balistickou raketou odpálenou z lode patriacej námorníctvu. Táto informácia okamžite vyvolala vlnu zmiešaných reakcií, pretože napriek tomu, že zničenie družice vláda Spojených štátov ospravedlňuje na základe ochrany verejnej bezpečnosti, pôjde de facto o prvý test protidružicovej zbrane Spojených štátov od skončenia Studenej vojny.
Námorníctvo Spojených štátov na základe rozkazov vlády Spojených štátov dokončuje plány na zničenie 2,5 tonovej špionážnej družice modifikovanou raketou SM-3a tým odstránenie ohrozenia verejnosti, ktoré podľa vyjadrení vlády Spojených štátov predstavuje toxické palivo hydrazín v nádržiach na družici. Pokus o zničenie družice sa mal odohrať už včera skoro ráno (podľa SEČ), ale bol kvôli zlému počasiu v Pacifiku preložený.
Komisár Africkej únie (AÚ) pre mier a bezpečnosť Said
Djinnit sa na svojom rokovaní s predstaviteľmi somálskej Prechodnej
federálnej vlády (TFG) nechal počuť, že Somálsko sa pre AÚ stáva jej najväčšou
bezpečnostnou výzvou. Okrem toho dodal, že jeho hlavným cieľom
v súčasnosti je presvedčiť Bezpečnostnú radu OSN, aby do Somálska vyslala
mierové sily OSN, ktoré krajinu opustili pred 13 rokmi.
Vzhľadom na aktuálny vývoj bezpečnostnej situácie
v Somálsku je však prítomnosť medzinárodných mierových síl pod velením OSN
v tejto krajine nanajvýš nereálna. Konkrétne vylučuje možnosť vyslania
„modrých heliem“ do tohto anarchiou zmietaného štátu viacero skutočností.
Hlavným faktorom, ktorý odrádza predovšetkým západné krajiny je skutočnosť, že
v Somálsku dennodenne prebiehajú boje medzi etiópskymi a vládnymi
silami na strane jednej a islamistickými bojovníkmi spojenými najmä so
sekulárnymi milíciami mocného klanu Hawiye, ktorý sa cíti marginalizovaný
klanom Darod prezidenta Abdullahi Yusufa.