Od konca vojny v Juhoslávii v roku 1999 je provincia Kosovo pod správou zvláštnej misie OSN (podľa rezolúcie Rady bezpečnosti OSN 1244). Formálne zostáva súčasťou Srbska. Miestne albánske obyvateľstvo však stále hlasnejšie požaduje úplnú nezávislosť. Želá si to viac ako 90 percent obyvateľstva.
Ekonomika KĽDR je takmer úplne izolovaná od sveta a silne centrálne plánovaná. Priemyselná výroba sotva existuje, výroba elektrickej energie je na minime. O súkromnom kapitále a zahraničných investíciách sa nedá hovoriť. Väčšina obyvateľstva pracuje v poľnohospodárstve, ktoré však funguje podľa stalinistického vzoru a je teda neefektívne. Hlavne kvôli vysokým výdajom smerujúcich do armády (až 20% HDP), krajina stále ekonomicky upadá a mnohí analytici veria, že režim je v poslednom štádiu rozkladu.
Výdavky na miliónovú armádu (z 22 miliónov obyvateľov) sú také obrovské, že sa objavila hypotéza, že KĽDR vyvíja jadrové zbrane, aby mohla konvenčnú armádu z väčšej časti rozpustiť a ušetriť tak veľké množstvo finančných prostriedkov. To by indikovalo, že Severná Kórea sa vzdala snahy o zjednotenie polostrova pod komunistickou nadvládou - aspoň pomocou prostriedkov zahŕňajúcich konvenčnú vojnu. Predovšetkým, čokoľvek sa povie o severokórejskom jadrovom programe, môže byť do značnej miery zavádzajúce. Presné informácie sa z tejto krajiny získavajú len veľmi ťažko.
Jedna z najväčších krajín
blízko-východného regiónu sa potrebuje dostať z medzinárodnej izolácie,
ktorú chtiac či nechtiac priniesol islamistický režim zavedený ajatolláhom
Chomejním ešte v roku 1979. Tento a nasledujúcich pár rokov znamenali
pre krajinu s viac ako 60 mil. obyvateľov ochladenie vzájomných vzťahov so
Západom a s okolitým svetom vôbec. Vyčerpávajúca vojna s Irakom
v r.1980-88 už absolútne nepridávala na sile krajiny. Lenže tieto fakty si
veľmi dobre uvedomujú aj predstavitelia Iránu. Uvedomujú si, že krajina, ktorá
má minimálne poslednú dekádu ambície stať sa hegemónom blízkeho východu, si
nemôže dovoliť byť v izolácii. Na napravenie svojej vlastnej situácie si
Irán vybral jeden bizarný a kontroverzný prístup, ale zároveň aj geniálny
a vcelku odvážny spôsob - obnovenie iránskeho jadrového programu.
Komentár: Budúce pôsobenie mierovej misie OSN-AÚ v Darfúre
Napísal: Oliver ÉDER
Sobota, 29.decembra 2007 - 21:12 hod.
31.decembra 2007 má hybridná mierová misia OSN-Africká únia (AÚ) v Darfúre (UNAMID) prevziať velenie nad mierovou misiou AÚ (AMIS), ktorá je v konfliktom postihnutom regióne nasadená od roku 2004. Katastrofa v Darfúre (ktorú mnohí označujú za genocídu) si od roku 2003 vyžiadala životy okolo 300 000 ľudí a ďalších 2,5 milióna pripravila o domov. Má UNAMID o sile 26 000 mužov nejaké šance situáciu stabilizovať?Táto hybridná mierová misia bude v súčasnosti najväčšou na svete. Oblasť, v ktorej bude nasadená, je však situácia neuveriteľne komplikovaná. Povstalecké skupiny, ktoré vedú ozbrojený boj proti centrálnej vláde v Chartúme sa totiž za posledné tri roky rozpadli na viacero frakcií, ktoré nemajú žiadnu spoločnú ucelenú stratégiu.
Medzi hlavné organizácie patrili „Sudánske oslobodzovacie hnutie“ (SLM) a „Hnutie za spravodlivosť a rovnosť“ (JEM). SLM sa prvýkrát rozpadlo v novembri 2005, keď Minni Minawi (kmeň Zaghawa) po mocenskom spore s Abdel Wahid Mohamed Ahmed el-Nurom (kmeň Fur) vytvoril vlastnú ozbrojenú skupinu, ktorá v máji 2006 podpísala dohodu s vládou Omara al-Bashira. Minawi na základe nej získal vládny post v Chartúme. Po tejto udalosti vznikli z SLM ďalšie frakcie: frakcia Abdel Wahid el-Nura, SLM – „Jednota“, „Veľkosudánske oslobodenecké hnutie“, „Národné hnutie za elimináciu marginalizácie“ atď.
JEM, ktoré bolo založené islamistami stojacimi v opozícii proti islamistickej Bashirovej vláde, postihol podobný osud ako SLM. JEM však samotné nezaniklo, len sa z neho vytvorili ďalšie frakcie: „Národné hnutie za reformu a rozvoj“, „Vojaci ľudových síl“ atdˇ.
Komentár: Egyptský jadrový program a egyptsko-americké vztahy
Napísal: Oliver ÉDER
Štvrtok, 27.decembra 2007 - 18:12 hod.
Počas vianočných sviatkov priniesli svetové médiá správy, že americký kongres sa rozhodol pozastaviť vojenskú pomoc Egyptu, ktorá ročne predstavuje 200 mil. USD. USA to oficiálne zdôvodnili tým, že egyptské bezpečnostné zložky dôsledne nepotierajú pašovanie zbraní podzemnými tunelmi do Pásma Gazy, kde sa tieto zbrane dostávajú do rúk militantov z palestínskeho hnutia Hamas. K zastaveniu financovania došlo počas rozhovorov medzi izraelským premiérom Ehudom Olmertom a egyptským prezidentom Husní Mubarakom. Egypt veľmi rýchlo obvinil Izrael zo zasahovania do jeho vzťahov s Washingtonom, keďže izraelská ministerka zahraničných vecí Tzipi Livni sa nechala počuť, že Káhira celý problém okolo pašovania zanedbáva. Egyptskí predstavitelia sa prirodzene bránia, že ich bezpečnostné zložky sú v boji proti pašerákom dostatočne aktívne o čom svedčí odhalenie ďalších dvoch tunelov v uplynulých dňoch.
Celú situáciu je však podľa môjho názoru potrebné vnímať v širších súvislostiach. Nesmieme zabúdať, že pred dvomi týždňami minister zahraničných vecí Ruskej federácie Sergej Lavrov oznámil, že jeho krajina plánuje s Egyptom podpísať zmluvu o spoločnom vývoji mierového jadrového programu.
Úvaha: Somálske šance na politické riešenie vlastnej krízy
Napísal: Oliver ÉDER
Sobota, 22.decembra 2007 - 19:57 hod.
Somálsko sa na konci roka 2007 nachádza opätovne v stave anarchie, ktorá v krajine vládla pred vzostupom islamistickej „Únie islamských súdov“ (UIC) v polovici roka 2006. UIC sa podarilo do decembra 2006 územne expandovať.