Súčasný konflikt o štatút Kosova sa začal nástupom srbského prezidenta Slobodana Miloševiča v roku 1989. Počas 600-ročného výročia bitky na Kosovom poli Miloševič vyhlásil, že Srbsko sa nikdy nevzdá kontroly nad Kosovom, jeho historickou južnou provinciou s prevažne albánskym obyvateľstvom. Následne bolo Kosovo zbavené autonómie.
Reakcia na seba nenechala dlho čakať a v júli 1990 albánski separatisti vyhlásili nezávislosť Kosova. V júli 1992 sa prezidentom samozvanej republiky Kosovo stal Ibrahim Rugova.
V roku 1998 povstanie albánskych separatistov viedlo k reakcii zo strany srbskej armády, ktorá vykonala rozsiahle masakre etnických Albáncov žijúcich v Kosove. Po neúspešných snahách vyriešiť konflikt diplomatickou cestou a neúspešných mierových rozhovoroch vo Francúzsku 18. – 19. 3. 1999, jednotky NATO uskutočnili 24. 3. 1999 letecké bombardovanie. Tento vojenský zásah trval 78 dní.
V júni 1999 srbská armáda bola donútená stiahnuť sa z Kosova. Následná rezolúcia BR OSN 1244 viedla k vytvoreniu jednotiek NATO (KFOR), ktoré mali v Kosove zaistiť bezpečnosť pre miestne etnické komunity. Zároveň OSN zaviedla dočasnú administratívu pre Kosovo (UNMIK). Tisíce Srbov však opustilo Kosovo zo strachu pred odplatou zo strany Albáncov.
V roku 2001 UNMIK umožnila Kosovu vytvoriť si vlastnú samosprávu, čo následne viedlo k prvým parlamentným voľbám v juhosrbskej provincii. 18. 11. 2001 sa prezidentom Kosova stal opäť Rugova. V rovnakom roku bol Miloševič zatknutý a predvedený pred Medzinárodný tribunál pre zločiny v bývalej Juhoslávii v Haagu. Ešte pred dokončením súdneho procesu Miloševič v roku 2006 zomrel.
V roku 2004 pri etnických nepokojoch medzi albánskym a srbským obyvateľstvom zahynulo 19 ľudí . Medzinárodné spoločenstvo bolo donútené urýchliť vyriešenie tohto konfliktu. Ako sprostredkovateľa pre spoločné rozhovory medzi Srbmi a Albáncami poverila BR OSN v roku 2005 Mahtiho Ahtisaariho.
V apríli 2007 Ahtisaari ako riešenie navrhol nezávislosť juhosrbskej provincie pod dohľadom EÚ. To vyvolalo protest Srbska, ktoré súhlasilo iba s autonómiou. Rusko sa postavilo na stranu Srbska a rozhodlo sa návrh vetovať.
V roku 2008 bývalý veliteľ albánskych ozbrojencov Hašim Tači bol zvolený za ministerského predsedu juhosrbskej provincie. Krátko na to Kosovo vyhlásilo nezávislosť, proti čomu sa srbská vláda jednoznačne postavila.
Súčasný konflikt o štatút Kosova sa začal nástupom srbského prezidenta Slobodana Miloševiča v roku 1989. Počas 600-ročného výročia bitky na Kosovom poli Miloševič vyhlásil, že Srbsko sa nikdy nevzdá kontroly nad Kosovom, jeho historickou južnou provinciou s prevažne albánskym obyvateľstvom. Následne bolo Kosovo zbavené autonómie.