Našim cieľom je realizovať rozhovory s čo možno najširším spektrom ľudí: akademikmi, profesionálnymi analytikmi, žurnalistami, politikmi , ale aj študentmi či ľudmi s osobnými životnými skúsenosťami z krízových oblastí. Cieľom tejto sekcie je „poľudštiť“ Project ARES –aby sme nepracovali len čisto s teoretickým materiálom ale aj prezentovali názory a pohľady ľudí, ktorí nám majú čo povedať. Tým sa chceme stať „reálnejšími“ a v konečnom dôsledku aj rozprúdiť diskusiu o hlavných trendoch a udalostiach v oblasti medzinárodných vzťahov a bezpečnosti.
Interview: Rusko - strategické záujmy a ozbrojené sily
Project ARES sa skontaktoval s ďalším príslušníkom Ozbrojených síl Slovenskej republiky, ktorý sa počas celej svojej kariéry venuje vývoju vo východnej Európe a strednej Ázii. Jeho meno z profesionálnych dôvodov nezverejníme.
1. V poslednej dobe sa Rusko snaží otvorene demonštrovať svoju vojenskú silu. Ako hodnotíte súčasné vojenské kapacity Ruska, ide o zásadnejší kvalitatívny posun alebo skôr o propagandu odvracajúcu pozornosť od vnútorných problémov krajiny?
Trefne pomenované. Ruská federácia sa snaží otvorene demonštrovať svoju vojenskú silu. Sú investované peniaze do tých druhov vojsk, ktoré sú flexibilné, vysoko mobilné a dokážu pôsobiť v ľubovoľnom teritóriu. Peniaze boli nahromadené do rozpočtu obrany najmä z vysokých cien nerastných surovín. Na druhej strane sa aj RF sa hlboko dotýka finančná kríza. Podľa vyjadrenia najvyšších predstaviteľov bude ale zachovaný dodatočný prísun peňazí pre potreby ozbrojených síl, avšak toto by som bral s rezervou.
RF zo svojho pohľadu musí otvorene demonštrovať svoju silu, aby dokázalo presadiť si svoj vplyv v priestoroch, ktoré majú pre Moskvu strategický význam. Veľké aktivity očakávam najmä smerom k Severnému pólu, kde sa nachádzajú obrovské zásoby nerastných surovín. Moskva v poslednom období pozorne sleduje aktivitu v tejto oblasti, najmä krajín NATO a nadnárodných ťažobných spoločností.
Project ARES sa v rámci plánov viac zamerať svoju pozornosť na región východnej Ázie rozhodol, že Vám na úvod prinesie interview s človekom, ktorý "vie ako to tam chodí." Nejde tu o analýzu politických a historických problémov Japonska a regiónu ale o ľudský pohľad na túto vzdialenú krajinu. Tento rozhovor je akýmsi prológom k analýzam Číny a Japonska, ktoré sa na našej stránke v blízkej budúcnosti objavia.
Toto interview nám ochotne poskytol pán Štefan Konkol, ktorý v Japonsku žil v rokoch 1974-1976. Pán Konkol emigroval v roku 1969 z Československa do Austrálie, kde v Sydney vykonával prax zubného lekára. Od roku 1991 žije znovu na Slovensku. Od toho času sa stal známym spisovateľom sci-fi a fantasy a taktiež autorom učebníc angličtiny. Medzi jeho najúspešnejšie dielo patrí „Pohrobok“, za ktoré mu bolo udelené ocenenie Zlaté pero. Viac o pánovi Konkolovi môžete nájsť na http://sk.wikipedia.org a o jeho dielach na http://www.martinus.sk.
Projectu ARES sa podarilo kontaktovať profesionálneho vojaka Ozbrojených síl Slovenskej republiky, ktorý plnil úlohy na hlavnom veliteľstve ISAF v Kábule v dobe január až júl 2007. Meno vojaka z profesionálnych dôvodov nie je možné zverejniť. 1. Na úvod skúste prosím pár slovami opísať Vaše dojmy a pocity z Afganistanu.
Po vystúpení z lietadla som sa zahľadel na zasnežené vrcholky hôr v okolí letiska KÁBUL a pripadal som si ako vo Vysokých Tatrách, až do doby kým som sa zhlboka nenadýchol. Vtedy som pocítil atypický smrad a strašný suchý a studený vzduch, ktorý mi okamžite vypálil všetky nosné chĺpky. Pred prevozom z letiska na veliteľstvo NATO som bol poučený, aby som hlásil skutočnosti a osoby, ktoré mi pripadajú podozrivé. Musím poznamenať, že každý mi v tej chvíli pripadal podozrivý.
Môj prvý večer som strávil rozmýšľaním nad jedinou otázkou, čo tam vôbec robím. Ako plynul čas a práca sa stávala koníčkom, tak som si svojsky obľúbil túto krajinu. Avšak najväčší dojem na mňa urobila skutočnosť, že počas oficiálnej mojej rozlúčky mi Afganec (myslím miestny občan) poďakoval za všetko, čo som urobil pre jeho krajinu a zaželám mne a mojej rodine veľa šťastia do budúcna. A ako by som zhodnotil Afganistan. Pokiaľ niekto povie, že na Slovensku je chudoba, tak by som ho poslal na týždeň do Afganistanu. No aj napriek tejto chudobe sú Afganci nesmierne pohostinní. Nezažil som tie časy, avšak možno by sa to dalo porovnať s Európou po 2. svetovej vojne. Určite by sa našlo mnoho paralel. Je nutné poznamenať, že individualista v afganskej spoločnosti jednoducho neprežije.
Ivan Jágerský uskutočnil interview s Tatianou Romanovou PhD., ktorá pôsobí na Petrohradskej štátnej univerzite, kde je v súčasnosti Ivan na študijnom pobyte. Doktorka Romanova sa špecializuje najmä na vzťahy EÚ-Rusko. Ak si chcete preštudovať jej osobný profil kliknite prosím na http://www.dip.pu.ru/english/lecture/romanova.htm