Belgické kráľovstvo vzniklo v roku 1830 odtrhnutím sa od Holandska. Germánskych Flámov a románskych Valónov spájal odpor voči katolicizmu a odpor voči cudzej nadvláde. Monarchiu ovládol francúzsky živel, kultúrne pokročilý, politicky aktívnejší a ťažiaci z industrializovaného Valónska.

Flámovia však začali Valónov dobiehať a v poslednom polstoročí sa karta obrátila. Flámsko na čele s Antverpami sa stali centrom vedeckotechnického pokroku. V súčasnosti zaisťuje asi 2/3 belgického HDP. Rastúca populačná prevaha Flámov sa logicky odrazila aj v parlamente, ktorý následne zrovnoprávnil germánsku časť obyvateľstva. Tieto zmeny posilňovali sebavedomie Flámov, roztrpčovali Valónov a na oboch stranách podnecovali vlny nacionalizmu. Jeho prejavy netlmila ani úprava hraníc provincií podľa jazykového kritéria a vymedzenie štyroch lingvistických zón (1963).

V roku 1993 bola krajina federalizovaná na tri kultúrno-jazykové spoločenstvá (frankofónne, flámske a nemeckojazyčné). Belgicko sa okrem toho člení na 10 provincií s 589 samosprávnymi obcami pričom v krajine pôsobí šesť vlád a parlamentov (orgány federálne, flámske, valónske, bruselské, francúzskeho spoločenstva a nemecko-jazyčné komunity.

Napätie sa v krajine vystupňovalo v roku 2005 keď flámski prominenti zverejnili „Manifest za samostatné Flámsko v Európe“, v ktorom požadujú rozdelenie štátu podľa vzoru Československa. Vzniknúť by malo Flámsko a Válónsko, pričom Brusel by vzhľadom na svoju funkciu v EÚ dostal zvláštny štatút. Autori manifestu poukazujú najmä na hospodárske disproporcie v Belgicku a nesúhlasom väčšiny Flámov dotovať zaostávajúce Valónsko. (zdroj: Šlachta M.: Ohniska napětí ve světě, str. 10-12)