A.R.E.S Analysis

Irán
Intelligence summary

Publikujte u nás

Prihláste sa






Zabudli ste heslo?
Nemáte účet? Vytvorte si ho!

Naši partneri

Odporúčanie priateľom

Ak sa Vám páčila naša webstránka - pošlite odkaz o nej priateľom!

Počet návštev

mod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_counter
mod_vvisit_counterDnes28
mod_vvisit_counterVčera79
mod_vvisit_counterTento týždeň178
mod_vvisit_counterTento mesiac2259

Syndicate

SiteMap

Google Sitemap Generator

menu_northafrica



Angažovanie sa USA a EÚ pri stabilizácii bezpečnostnej situácie v Maghrebe
Napísal: Andrej VAŠČÍK   
Pondelok, 20.apríla 2009 - 12:00 hod.

Image
Región Maghrebu patrí medzi strategicky významné oblasti sveta. Ide najmä o Alžírsko, Maroko a Líbyu, krajiny bohaté na ropu, zemný plyn a iné dôležité nerastné suroviny. Tento región však zároveň čelí viacerým bezpečnostným hrozbám, medzi ktoré môžeme zaradiť aj aktivity miestnych islamistických teroristických organizácií. Tieto militantné skupiny, najmä v Alžírsku, sa snažia od začiatku 90. rokov 20. storočia zvrhnúť tamojšie vlády spolupracujúce s krajinami Západu a nastoliť v severnej Afrike radikálny islamský štát.

Stabilizácia bezpečnostnej situácie v Maghrebe je výzvou predovšetkým pre krajiny EÚ vzhľadom na geografickú proximitu a tradične úzke politické, ekonomické a kultúrne väzby oboch regiónov. Rovnako USA v poslednej dobe vyvíjajú viacero samostatných iniciatív v Maghrebe, keďže tu majú tiež svoje strategické záujmy.

Hlavný cieľ mojej práce bude porovnať efektivitu aktivít USA a krajín EÚ vyvíjaných na bilaterálnej aj multilaterálnej úrovni, ktorými prispievajú k zlepšeniu bezpečnostnej situácie v Maghrebe a predikovať, ako by sa mala vyvíjať ich budúca spolupráca v boji proti terorizmu. Pokiaľ ide o štáty EÚ, budem sa zaoberať samozrejme predovšetkým krajinami južnej Európy a Francúzska, ktoré v tejto oblasti majú historicky najväčší vplyv a vyvíjajú tu aj najviac regionálnych programov a iniciatív.

Celý článok...
 
Problém integrácie Magrebu
Napísal: Andrej VAŠČÍK   
Utorok, 06.mája 2008 - 01:00 hod.
Image






Úvod


Ubehlo už 50. rokov od doby, kedy sa v roku 1958 stretli predstavitelia magrebských nacionalistických strán v marockom Tangeri. Spoločne sa vtedy dohodli na vybudovaní zjednoteného Magrebu.
 
Do dnešnej doby integrácia magrebských krajín ostáva veľkou výzvou. Otázka zjednotenia Magrebu nadobúda ešte väčší význam tým, že užšia spolupráca je nevyhnutná v boji proti stále pretrvávajúcemu islamistickému terorizmu v severnej Afrike, pašeráctvu drog a zbraní. Preto je v záujme, ako štátov regiónu, tak aj medzinárodného spoločenstva, najmä krajín európskeho Stredomoria, pomôcť pri zbližovaní národov Magrebu.
 
Cieľom tejto práce je poukázať, aké sú najväčšie prekážky integrácie Magrebu a ako úspešne sa snažia tieto problémy riešiť magrebské krajiny ako aj medzinárodné spoločenstvo, a na druhej strane poukázať, čo doteraz pokročila integrácia magrebských štátov. Na záver vychádzajúc z uvedených poznatkov by som chcel naznačiť kroky, akými by sa mala uberať integrácia Magrebu v budúcnosti, ak má uspieť.


Celý článok...
 
Faith-based diplomacy ako faktor pri budovaní mieru v Sudáne
Pondelok, 07.apríla 2008 - 11:22 hod.

Úvod


Náboženstvo sa v súčasnosti opäť dostáva do centra pozornosti medzinárodného spoločenstva, a to najmä v súvislosti s jeho pozíciou v konfliktoch a možnosťami, ktoré nám ponúka pri ich riešení[1] . Náboženstvo, a hlavne rôzne interpretácie odlišných vierovyznaní, sú vnímané predovšetkým ako zdroj napätia. Zároveň však musíme poukázať na skutočnosť, že religiózni aktéri disponujú veľkým potenciálom na riešenie konfliktných situácií a zmierňovanie napätia[2]. To platí prevažne v postkonfliktných situáciách, kde kombinácia morálnej autority, ktorou disponujú s možnosťou rozšírenia kultúry mieru a záväzkov z nej vyplývajúcich medzi veľkú časť populácie, robí z religióznych aktérov dôležitý nástroj v oblasti budovania mieru[3].

Sudán ako religiózne pluralitná spoločnosť, ktorá prevažnú časť svojej nezávislej histórie strávila v krvavej občianskej vojne, nám poskytuje takmer ideálny príklad na demonštrovanie významu faith-based aktérov ako vykonávateľov faith-based diplomacy v praxi.

Sudán, hoci vystupuje ako jednotná krajina, je v skutočnosti rozdelený na Sever s prevažne moslimskou populáciou a Juh, kde žije prevažne kresťanské spoločenstvo. V súčasnosti sa nachádza v istom prechodnom období. V roku 2005 bola totiž uzavretá mierová zmluva, ktorá má pokojným spôsobom priviesť krajinu k dôležitému rozhodnutiu o vlastnej budúcnosti formou referenda v roku 2011[4]. Práve toto „tranzitné“ obdobie a situácia po ňom sú istým špecifikom Sudánu a zároveň aj obrovskou výzvou pre všetkých faith-based aktérov v krajine. V práci chceme dokázať, že tieto subjekty môžu mať pozitívny vplyv na udržanie mieru v krajine aj na pozadí všetkých zmien, ktoré má aplikácia mierovej zmluvy priniesť.

Činnosť faith-based aktérov a možnosti ich prispievania k tomu, aby toto prechodné obdobie bolo bezkonfliktné, bude predmetom skúmania našej práce. Táto činnosť je často označovaná ako istá forma diplomacie, konkrétne nazývaná faith-based diplomacy. Či ide skutočne o diplomaciu v pravom slova zmysle, sa pokúsime preskúmať v I. kapitole našej práce. Za účelom čo najexaktnejšieho skúmania je potrebné terminologické vymedzenie niektorých používaných výrazov, ktoré spolu so skúmaním prístupov faith-based diplomacy k budovaniu trvalého mieru budú tvoriť nosnú časť I. kapitoly.

Než pristúpime k samotnej analýze aktivít a vplyvu jednotlivých aktérov na mierový proces v Sudáne, považujeme za potrebné vysvetliť súčasnú situáciu v Sudáne, predstaviť hlavné náboženstvá a ich vplyv na spoločnosť a načrtnúť vybrané historické determinanty, ktoré mali vplyv na vzniknutú situáciu a viedli k podpísaniu mierovej zmluvy v roku 2005. Dodržiavanie záväzkov vyplývajúce z tejto zmluvy je totiž kľúčové pre udržanie mieru v krajine. Všetky tieto faktory sme sa pokúsili zhrnúť v II. kapitole našej práce.

III. kapitola prináša pohľad do sveta faith-based aktérov v Sudáne ako vykonávateľov faith-based diplomacy. Našou snahou je popísať aktivity týchto aktérov, ktoré smerujú k udržaniu mieru a v závislosti od ich činnosti ich rozdeliť na niekoľko kategórií s ohľadom na ich postoj k mierovej zmluve. Za kľúčový doplnok k III. kapitole považujeme prílohy, ktoré zrozumiteľne zobrazujú jednotlivých aktérov, ich činnosť a vzájomné prepojenie.

Skúmanie faith-based diplomacy ako faktoru pri budovaní mieru v Sudáne má niekoľko rovín. Prvá časť práce, týkajúca sa terminologických definícií, bola postavená na analýze prevažne ťažšie dostupnej literatúry, nakoľko fenomén faith-based diplomacy nie je ešte detailne preskúmaný. Považujeme preto za potrebné zdôrazniť, že použitá literatúra pochádza prevažne od anglosaských autorov, ktorých definičné ponímanie diplomacie a problematiky faith-based diplomacy môže byť voľnejšie v porovnaní s autormi európskymi. Aj ich pohľad na túto problematiku sme sa snažili do práce zakomponovať. Naopak dostatok odbornej literatúry sme mali k dispozícii pri skúmaní a analýze historických determinantov konfliktu. Využitie zdrojov a rôznych štúdií prevažne elektronického charakteru pri práci na III. kapitole reflektujú dynamiku a aktuálnosť zvolenej témy, keďže aktuálna literatúra venujúca sa tejto problematike prakticky neexistuje. Predložená práca teda vychádza z preštudovaných monografií, odborných článkov, štúdií a dokumentov doplnených o internetové zdroje. Pri písaní práce je použitá analytická, komparatívna a historická metóda.

S ohľadom na rozsah práce sme sa pri skúmaní vplyvu faith-based aktérov na mierový proces zamerali výhradne na národných aktérov.

 

Celý článok...
 
Líbya a úspech jemnej sily
Napísal: Andrej VAŠČÍK   
Pondelok, 25.februára 2008 - 11:05 hod.







Úvod

V súčasnosti sa začínajú vzťahy medzi Kaddáfího Líbyou a Západom otepľovať. Líbya už dávnejšie proklamovala, že prestala podporovať medzinárodný terorizmus, naopak začína spolupracovať v boji proti tomuto fenoménu, aspoň oficiálne. Fakt, že sa Líbya stala 1. 1. 2008 dočasným členom BR OSN, svedčí o zmene postoja Džamahíríje [1] a o opätovnej dôvere, ktorú získala na medzinárodnej scéne. Ide však o dlhodobejší proces, nie o náhlu zmenu stanoviska Líbye voči medzinárodnému terorizmu.

Čo prispelo k tomu, že Líbya začala spolupracovať so USA a krajinami EÚ? Ako možný dôvod sa uvádzajú dva druhy zahraničnej politiky voči Džamahíríji. Prvou je politika tvrdej sily, pre ktorú sa zvykne v medzinárodných vzťahoch používať aj názov „hard power“, a druhou politika jemnej sily, pre ktorú sa používa v medzinárodných vzťahoch termín „soft power“.

V mojej analýze sa chcem zaoberať oboma politikami a na záver zhodnotiť, ktorý druh spomenutej zahraničnej politiky prispel k zmene stanoviska Líbye voči terorizmu.


Celý článok...
 
Západná Sahara (1973 – 1991) – na koho strane (ne)stálo právo?
Napísal: Andrej VAŠČÍK   
Piatok, 08.februára 2008 - 21:55 hod.

Image







Spor o štatút územia Západnej Sahary medzi marockou vládou a separatistickým hnutím POLISARIO je konfliktom, ktorý pretrváva vyše tridsať rokov. Obe strany majú príliš protichodné názory na riešenie sporu, preto otázka južných provincií[1] ostáva otvorenou. Vo všeobecnosti POLISARIO chce zorganizovať ľudové referendum o nezávislosti Západnej Sahary, na druhej strane Maroko ako ústupok ponúka obmedzenú autonómiu južných provincií. Marocké kráľovstvo neakceptuje referendum o nezávislosti, pretože vraj ide o narúšanie teritoriálnej integrity.

V súčasnosti, pri obhajovaní svojich návrhov na riešenie problému Západnej Sahary, sa obe strany obracajú na medzinárodné dokumenty, najmä tie, ktoré vznikli v druhej polovici 20. storočia. Týka sa to hlavne rezolúcií VZ OSN, BR OSN, v druhom rade sú to rezolúcie bývalej Organizácie africkej jednoty[2] a potom sú dôležitými niektoré kľúčové multilaterálne dohody medzi vládami štátov spolupodpísaných buď Marokom alebo hnutím POLISARIO, napr. ide o Madridskú zmluvu z roku 1975.

ImageMôžeme preto konštatovať, že znalosť spomenutých dokumentov je dôležitá pre vytvorenie si objektívneho názoru na problematiku Západnej Sahary. V mojej analýze sa chcem preto zamerať na obdobie rokov 1973 – 1991, kedy došlo k vzniku väčšiny týchto rezolúcií, vyhlásení a dohôd. V tejto dobe prebiehal zároveň ozbrojený konflikt medzi marockou vládou a ozbrojenými zložkami hnutia POLISARIO.[3] Cieľom mojej práce je analyzovať postoje a činnosť jednotlivých aktérov v tomto období a poukázať, do akej miery boli v súlade respektíve v nesúlade s princípmi a zásadami medzinárodného práva.

Na úvod by som však chcel podať základné informácie o vývoji konfliktu, aby čitateľ získal všeobecný prehľad o najdôležitejších udalostiach v rokoch 1973 - 1991.


Celý článok...