Analýza : Somálsko - vojna klanov a radikálny islamizmus
Napísal: Oliver ÉDER
Utorok, 04.decembra 2007 - 16:47 hod.
Somálsko patrí do jedného z najchudobnejších a najnestabilnejších regiónov sveta – Afrického rohu. Táto krajina sa už 16 rokov od pádu socialistického režimu prezidenta Barreho zmieta v krvavých občianskych nepokojoch. Pre somálsku spoločnosť je typická klanová fragmentácia. Práve nenávisť medzi jednotlivými klanmi a subklanmi je príčinou 16 rokov nekončiaceho násilia, kvôli ktorému krajina stále nie je schopná dospieť do stavu konsolidácie.
Dôvodov pre interklanové napätie existuje viacero. Medzi hlavné patrí fakt, že bývalý somálsky diktátor Siad Barre uprednostňoval za svojej vlády záujmy svojho subklanu Marehaan (klan Darod) čím sa vytvorilo nepriateľstvo medzi Darod a mocným mogadišským klanom Hawiye. Práve Hawiye sa po páde režimu snažil posilňovať svoje mocenské pozície čo sa deje až do roku 2007.
Vzájomné nepriateľstvo medzi klanmi a subklanmi sa zosilnilo najmä v rokoch 1992 – 1995 keď boli rôzne klanové milície nútené v podmienkach hladomoru a extrémneho sucha bojovať o pôdu a limitované vodné zdroje. Hlavnými konkurentmi v boji o moc však zostávajú dva veľké klany: Darod a Hawiye. Oba sa snažia presadiť svoje záujmy aj za pomoci ďalších interných a externých aktérov. Hawiye sa prepojilo najmä so somálskymi islamistickými silami, (podporovaných Iránom, Eritreou, Sýriou, bohatými saudskými kruhmi a čiastočne aj Egyptom) ktoré si získali sympatie bežných Somálčanov rôznej klanovej príslušnosti prostredníctvom ideí pansomálstva. Darod zase dostáva podporu od Etiópie a USA, ktoré chcú zabrániť tomu, aby islamisti vytvorili zo Somálsky islamský štát.
Zmeny v konfigurácií síl medzi Darod a Hawiye sa premietli do vytvorenia dvoch medzinárodne uznávaných somálskych vlád. Prvá „Prechodná národná vláda“ (TNG) vznikla v roku 2000 za diplomatickej asistencie Egypta a OSN. TNG, ktorej mandát trval do roku 2003 však bola prepojená s Hawiye a islamistami. Preto USA začali s Etiópiou intenzívnejšie podporovať Darod a vojenských veliteľov ďalších klanov. Výsledkom ich snáh bolo vytvorenie „Prechodnej federálnej vlády“ (TFG), ktorej členovia sú väčšinou príslušníkmi Darod resp. spojencami Etiópie. Práve zloženie TFG a neschopnosť USA a medzinárodnej komunity sprostredkovať uzmierenie medzi Darod a Hawiye sú hlavnou prekážkou stabilizácie krajiny. V tejto analýze sa budem venovať príčinám pádu Barreho režimu, následnej občianskej vojne medzi klanmi vzniku a pôsobeniu islamistického hnutia. V závere sa pokúsim prognózovať ďalší vývoj situácie a navrhnúť možnosti stabilizácie tejto nepokojmi zmietanej krajiny.
Na rozdiel od Severnej Afriky nebol región Afrického rohu nikdy cieľovou oblasťou jednej veľkej vlny šírenia islamu. Islam sa do Afrického rohu a Východnej Afriky dostal vo viacerých fázach. Väčšina odborníkov sa zhoduje, že miestne obyvateľstvo začalo postupne konvertovať na toto nové náboženstvo v 8. stor. Prví moslimovia dorazili do tohto regiónu z viacerých oblastí:
a) Arabského polostrova – od Afrického rohu je v jednom bode oddelený morom len vo vzdialenosti 50 km.
b) Egypta - odtiaľ sa islam najprv šíril najmä do Severnej Afriky.
c) Perzie – podľa tradície pochádzali prví moslimovia v Africkom rohu z perzského mesta Shiraz.
Je dôležité spomenúť, že moslimovia, ktorí prichádzali do rohu Afriky nemali za cieľ, aby miestne obyvateľstvo konvertovalo na ich náboženstvo. Títo moslimovia boli najmä obchodníci. Medzi ekonomickými centrami pobrežných oblastí a vnútrozemím existoval neustály pohyb obchodných karaván s otrokmi, slonovinou, zlatom a bavlnou. Miestni obchodníci a remeselníci konvertovali na islam postupne a to najmä vtedy, ak sa im podarilo získať váženejšiu pozíciu v spoločenskej hierarchii rozkvitajúcich pobrežných obchodných centier. Obchod s Arabmi, Peržanmi a Egypťanmi bol silným stimulom miestnej ekonomiky, preto domorodci vnímali toto náboženstvo ako kultúru bohatstva a prosperity, čím si moslimovia získavali čoraz viac sympatizantov.
Somálska demokratická republika (The Somali Democratic Republic) je v dôsledku dlhodobej občianskej vojny roztrieštená na niekoľko tzv. republík, Somaliland, Puntland a generálmi ovládané celky. Na čele krajiny je azylová vláda, ktorá bola ustanovená v roku 2004 s pomocou OSN.
SR nemá nadviazané diplomatické styky so Somálskom. Medzi krajinami sa neuskutočnili žiadne stykové akcie. Obchodná výmena je nulová. Berúc do úvahy pretrvávajúcu nestabilitu (región Puntland a najmä hlavné mesto Somálska - Mogadisho a jeho okolie) a enormne vysoké bezpečnostné riziká v krajine, neodporúča sa občanom SR cestovať do Somálska.
Vzájomné nepriateľstvo medzi klanmi a subklanmi sa zosilnilo najmä v rokoch 1992 – 1995 keď boli rôzne klanové milície nútené v podmienkach hladomoru a extrémneho sucha bojovať o pôdu a limitované vodné zdroje. Hlavnými konkurentmi v boji o moc však zostávajú dva veľké klany: Darod a Hawiye. Oba sa snažia presadiť svoje záujmy aj za pomoci ďalších interných a externých aktérov. Hawiye sa prepojilo najmä so somálskymi islamistickými silami, (podporovaných Iránom, Eritreou, Sýriou, bohatými saudskými kruhmi a čiastočne aj Egyptom) ktoré si získali sympatie bežných Somálčanov rôznej klanovej príslušnosti prostredníctvom ideí pansomálstva. Darod zase dostáva podporu od Etiópie a USA, ktoré chcú zabrániť tomu, aby islamisti vytvorili zo Somálsky islamský štát.