Vážení čitatelia, Project ARES Vám prináša, v snahe nepublikovať len čisto teoretické štúdie, fotoreportáž z ďalšieho krízového regiónu sveta, tentoraz zo Sudánu. Autorka Mgr. Emíre Khidayer, Phd. súhlasila s poskytnutím tohto článku pre Project ARES. Emíre Khidayer je slovensko – irackého pôvodu, absolvovala Filozofickú fakultu v Bratislave, kde získala doktorát z arabských štúdií. V minulosti pôsobila vo funkcii diplomatického zástupcu Slovenskej republiky vo viacerých štátoch Blízkeho východu, napríklad v Egypte a Iraku. V súčasnosti sa angažuje v Občianskom združení slovenských orientalistov Pro Oriente. V tomto článku autorka hovorí o svojich zážitkoch počas pobytu v Sudáne. Čitateľom sa snaží poukázať na skutočnosť, že Sudán nie je len štátom sužovaným dlhoročnými konfliktami, ale má aj zaujímavé historické pamiatky či kultúru. Príspevok bol pôvodne uverejnený na internetovej stránke autorky a v časopise Slovenka, číslo 17/2010. Čitateľa by sme chceli upozorniť, že článok bol uverejnený predtým, ako sa Sudán rozdelil na dva štáty v júli 2011. Preto autorka nemohla ešte logicky reagovať na túto skutočnosť. Autorka Emíre Khidayer nám zároveň poskytla fotografie, ktoré spravila počas svojho pobytu v Sudáne.
Vážení čitatelia, keďže Project ARES nemá záujem publikovať len teoretické štúdie, prináša ďalšiu fotoreportáž z krízových regiónov sveta, tentokrát z blízkovýchodného štátu Libanon. Svoju reportáž nám poskytla autorka Ing. Katarína Maruškinová. Ing. Maruškinová je absolventkou Vysokej školy obchodnej v Prahe v Českej republike a v súčasnosti podniká vo sfére turistického ruchu. Pôsobí v turistickej agentúre Kouzlo orientu poskytujúcej sprievodcovské a ďalšie služby pre turistov cestujúcich do štátov Blízkeho východu. Ing. Maruškinová počas svojho pobytu v Libanone osobne navštívila aj múzeum venované histórii šíitskeho protiizraelského militantného hnutia Hizballáh, ktoré bolo otvorené verejnosti v roku 2009. Ing. Maruškinová súhlasila s poskytnutím svojej reportáže o tomto múzeu nášmu portálu Project ARES. Zároveň nám poskytla fotografie z tohto múzea, ktoré spravila počas svojej návštevy. Článok bol pôvodne uverejnený na internetovej stránke cestovnej agentúry Kouzlo orientu.
Project ARES čitateľom tentokrát prináša reportáž od Zdeněka Mihalca. Pán Mihalco pôsobil v minulosti v časopisoch Literární holub a Mf Dnes. Od roku 2006 pracoval pre internetový portál Aktuálně.cz. a pôsobí ako editor blogov a komentárov internetovej verzie Hospodárskych novín IHNED.cz. Vo svojej reportáži pán Mihalco hovorí o vlastných zážitkoch počas svojej cesty v Iráne, ktorú uskutočnil na prelome septembra až októbra 2011.
Vážení čitatelia, Project ARES Vám prináša v snahe nepublikovať len čisto teoretické štúdie, článok o cestovateľských zážitkoch bežného Európana v ďalekej Číne. Veríme, že to bude pre Vás zaujímavé čítanie (pre tých, ktorí sa do Číny chystajú aj užitočné)
Hotely
Pravdupovediac, pomery v päťhviezdičkových hoteloch komentovať neviem. Bežné čínske hotely, na rozdiel od našich, štandardne ponúkajú horúcu vodu v termoskách. Na požiadanie dopĺňajú. Modernejšie dávajú na izbu rýchlovarné kanvice. Ak ste to ešte neuhádli, horúca voda je určená na výrobu čaju. Na sprchovanie slúžia obyčajné sprchy. Ak by ste hľadali záchod a pod sprchou videli keramickú mušlu v podlahe nemusíte hľadať ďalej. Elektrické zásuvky sú v Číne iné ako tie naše. Odporúčam doniesť si iba spotrebiče s dvojkolíkom. Náš trojkolík už nepasuje, tu sú všetky kolíky na strane spotrebiča. Zásuviek je viacero typov, ale kus s dierami použiteľnými aj pre nás sa zvyčajne nájde .
Pred použitím hotelovej kanvice si pozrite ako je pripojená. Ak by boli na izbe iba dvojzásuvky hotelový macher dokáže problém vyriešiť ohnutím zemniaceho kolíka zaliateho v na pohľad krehkom umelinovom telese. Riešenie neodporúča vyše deväť z desiatich elektrikárov. Miestne holiace peny sú asi stavané na menej tvrdé fúzy ako tie európske. Ak sa chcete dobre vyspať treba vyvesiť hotelový telefón. Alebo stačí ho nechať raz zdvihnúť vašou partnerkou. Inak budete do rána budení ponukami na masáž. Farebné turistické značenie, ako ho poznáme u nás som v Číne nevidel.