Turecko získalo svoju dnešnú podobu po prvej svetovej vojne, presnejšie na Lausanskej konferencii v roku 1923. Samotná genéza budúceho štátu nebola ani zďaleka rýchla a pokojná.
Turecko ako nástupnícky štát Osmanskej ríše sa muselo zmieriť s porážkou vo svetovom konflikte a akceptovať neúprosné požiadavky víťazných mocností. Mierová zmluva zo Sèvres bola prijatá sultánom Mohamedom IV. v roku 1920. Podľa zmluvy malo dôjsť k rozdeleniu „chorého muža na Bospore“ medzi Dohodové mocnosti a k vzniku nezávislého Arménskeho štátu. To však vyvolalo vlnu odporu a aktivizáciu mladotureckého hnutia na čele s Mustafom Kemalom Atatürkom, ktorý viedol Turecko do vojny za oslobodenie. Vďaka svojim výnimočným schopnostiam dokázal odraziť grécku intervenciu a napokon v októbri 1922 bola vyhlásená republika a Atatürk bol zvolený za jej prezidenta. Po štyroch mesiacoch bol zrušený kalifát a členovia osmanskej dynastie boli nútení odísť do exilu.
V roku 1922 sa novej vláde vedenej Atatürkom podarilo presadiť revíziu Zmluvy zo Sévres, ktorá bola podpísaná v roku 1923 na konferencii vo švajčiarskom Lausanne.Tu boli stanovené dnešné hranice štátu, ktorého územie sa obmedzuje na Anatóliu a v Európe na Istanbul s okolím.
Turecko ako nástupnícky štát Osmanskej ríše sa muselo zmieriť s porážkou vo svetovom konflikte a akceptovať neúprosné požiadavky víťazných mocností.