Posledné týždne sa niesli hlavne v duchu prehlbujúcej sa ekonomickej spolupráce medzi Iránom a Tureckom. Za pozornosť tiež stálo zintenzívnenie turecko-sýrskych vzťahov – armády oboch krajín uskutočnili prvé spoločné vojenské cvičenie v histórii a prezidenti rokovali o naštartovaní novej etapy obchodnej kooperácie. V súvislosti so Sýriou a Iránom je nutné hovoriť aj o Iraku – ten sa s týmito dvomi krajinami dohodol na výstavbe ropovodov. Najvýznamnejšou správou ale bolo podpísanie iránsko-čínskej dohody o zvýšení vzájomnej obchodnej výmeny v priebehu piatich rokov na 50 mld. USD ročne.
Klasickú schému interakcií narušili spravodajské informácie týkajúce sa Izraela. Izraelské ministerstvo zahraničných vecí kritizovalo EÚ, kvôli negatívnemu postoju Bruselu k izraelskej politike voči Palestínčanom. USA zase v OSN vyslovili očakávanie, že Izrael v dohľadnej budúcnosti pristúpi k „Zmluve o nešírení jadrových zbraní“. Čína zase viedli s Izraelom diplomatické rozhovory o upevňovaní vzťahov. Účastníkmi ďalších dôležitých interakcií bola aj India, Libanon a Jordánsko.
Vývoj za obdobie 21.03.09-16.04.09 bol poznamenaný predovšetkým špionážnymi škandálmi, investíciami zahraničných firiem do iránskeho plynárenského priemyslu a istými náznakmi zmien v rusko-izraelských vzťahoch a aj zhoršovaním situácie v Balúčistane.
Zaujímavými bola tiež návšteva tureckého prezidenta v Iraku, kde došlo k uzatvoreniu dôležitých ekonomických dohôd a odštartovanie výstavby nového iránsko-arménskeho ropovodu. V súvislosti s tým stoja za zmienku indície o možnostiach zmien napätých vzťahov medzi Arménskom a Tureckom. Najzásadnejšími informáciami ale boli správy o úspešných testoch izraelských anti-balistických systémov – Iron Dome a Arrow 2. Tie môžu v nasledujúcich mesiacoch zmeniť rovnováhu síl v regióne.
Rokovania o národnom zmierení medzi Fatahom a Hamasom stále viac-menej stagnujú rovnako ako aj diplomatická aktivita medzi Iránom a Západom – a to napriek istým rétorickým gestám dobrej vôle zo strany Washingtonu aj Teheránu. Najväčší vplyv na vývoj monitorovaného objektu malo ale vytvorenie novej izraelskej vlády, na ktorej čelo sa postavil jastrab Benjamin Netanjahu – ten okamžite začal hovoriť o tom, že dve najväčšie výzvy súčasnosti sú globálna hospodárska kríza a iránsky jadrový program. Nezabudol zdôrazniť možnosť útoku voči Iránu v prípade pokračovanie jadrovej krízy.
Najpravdepodobnejšou stále zostáva Hypotéza 3, za ňou nasleduje Hypotéza 2 a najmenšie šance pre naplnenie má Hypotéza 1. (http://www.projectares.sk/ )
24.februára 2009 vypukli v meste Awwamiya na východe Saudskej Arábie protesty šiítskej menšiny. Stovky demonštrantov vykrikovali protivládne heslá, čo je v Saudskej Arábii jav veľmi zriedkavý. Niektorí protestujúci začali dokonca hádzať kamene na miestnu policajnú stanicu, na čo polícia reagovala výstražnou streľbou do vzduchu, aby rozzúrených šiítov rozohnala. Dôvodom demonštrácií bol incident, ktorý sa odohral o týždeň skôr na cintoríne v meste Medina. Náboženská polícia tam zatkla deviatich šiítov, ktorí mali podľa jej slov vykonávať “zakázané náboženské rituály”. Skupina šiítskych veriacich sa tam totiž modlila pri hroboch šiítskych imámov, ktorí sú v tomto prevažne sunnitskom meste pochovaní.
Táto udalosť jasne poukazuje na skutočnosť, že problematika šiítskej menšiny vyvoláva v Saudskej Arábii napätie, ktoré môže za istých okolností eskalovať. Protesty totiž nesúviseli len s incidentom z Mediny ale aj s najnovšími politickými reformami kráľa Abdullaha, ktorý plánuje rozsiahle zmeny vo vláde, ozbrojených silách, súdnictve a náboženských inštitúciách. V rámci týchto reforiem Abdullah nevyčlenil žiadne významné posty pre predstaviteľov šiítov, čo rozhorčilo mnohých lídrov saudsko-šiítskej komunity.
Program východného partnerstva je iniciatíva EÚ, ktorá má za úlohu viac priblížiť niektoré postsovietske republiky k Európskej únii, medzi nimi aj Bielorusko. Z tohto hľadiska Program východného partnerstva ovplyvňuje aj vývoj nášho objektu „Bielorusko“ v rámci „A.R.E.S. Analysis“.
Program východného partnerstva (ďalej budem používať anglický akronym EaP) je iniciatívou, ktorú v máji 2008 predstavili spoločne Poľsko a Švédsko. Prvotným dôvodom bolo posilniť väzby s krajinami nachádzajúcimi sa vo východnom susedstve EÚ. Poľsko – švédsky sa opiera o dva základné body:
Podporiť hlbšiu bilaterálnu spoluprácu medzi EÚ a jej východnými susedmi, čo by malo viesť k zväčšeniu hospodárskej a sociálnej integrácie.
Prehĺbiť multilaterálnu spoluprácu.
Z geografického hľadiska EaP by malo zahŕňať 27 krajín EÚ a šesť nečlenských štátov: Bielorusko, Moldavsko, Ukrajina, Arménsko, Azerbajdžan a Gruzínsko.