Úvod

Náboženstvo sa v súčasnosti opäť dostáva do centra pozornosti medzinárodného spoločenstva, a to najmä v súvislosti s jeho pozíciou v konfliktoch a možnosťami, ktoré nám ponúka pri ich riešení[1] . Náboženstvo, a hlavne rôzne interpretácie odlišných vierovyznaní, sú vnímané predovšetkým ako zdroj napätia. Zároveň však musíme poukázať na skutočnosť, že religiózni aktéri disponujú veľkým potenciálom na riešenie konfliktných situácií a zmierňovanie napätia[2]. To platí prevažne v postkonfliktných situáciách, kde kombinácia morálnej autority, ktorou disponujú s možnosťou rozšírenia kultúry mieru a záväzkov z nej vyplývajúcich medzi veľkú časť populácie, robí z religióznych aktérov dôležitý nástroj v oblasti budovania mieru[3].

Sudán ako religiózne pluralitná spoločnosť, ktorá prevažnú časť svojej nezávislej histórie strávila v krvavej občianskej vojne, nám poskytuje takmer ideálny príklad na demonštrovanie významu faith-based aktérov ako vykonávateľov faith-based diplomacy v praxi.

Sudán, hoci vystupuje ako jednotná krajina, je v skutočnosti rozdelený na Sever s prevažne moslimskou populáciou a Juh, kde žije prevažne kresťanské spoločenstvo. V súčasnosti sa nachádza v istom prechodnom období. V roku 2005 bola totiž uzavretá mierová zmluva, ktorá má pokojným spôsobom priviesť krajinu k dôležitému rozhodnutiu o vlastnej budúcnosti formou referenda v roku 2011[4]. Práve toto „tranzitné“ obdobie a situácia po ňom sú istým špecifikom Sudánu a zároveň aj obrovskou výzvou pre všetkých faith-based aktérov v krajine. V práci chceme dokázať, že tieto subjekty môžu mať pozitívny vplyv na udržanie mieru v krajine aj na pozadí všetkých zmien, ktoré má aplikácia mierovej zmluvy priniesť.

Činnosť faith-based aktérov a možnosti ich prispievania k tomu, aby toto prechodné obdobie bolo bezkonfliktné, bude predmetom skúmania našej práce. Táto činnosť je často označovaná ako istá forma diplomacie, konkrétne nazývaná faith-based diplomacy. Či ide skutočne o diplomaciu v pravom slova zmysle, sa pokúsime preskúmať v I. kapitole našej práce. Za účelom čo najexaktnejšieho skúmania je potrebné terminologické vymedzenie niektorých používaných výrazov, ktoré spolu so skúmaním prístupov faith-based diplomacy k budovaniu trvalého mieru budú tvoriť nosnú časť I. kapitoly.

Než pristúpime k samotnej analýze aktivít a vplyvu jednotlivých aktérov na mierový proces v Sudáne, považujeme za potrebné vysvetliť súčasnú situáciu v Sudáne, predstaviť hlavné náboženstvá a ich vplyv na spoločnosť a načrtnúť vybrané historické determinanty, ktoré mali vplyv na vzniknutú situáciu a viedli k podpísaniu mierovej zmluvy v roku 2005. Dodržiavanie záväzkov vyplývajúce z tejto zmluvy je totiž kľúčové pre udržanie mieru v krajine. Všetky tieto faktory sme sa pokúsili zhrnúť v II. kapitole našej práce.

III. kapitola prináša pohľad do sveta faith-based aktérov v Sudáne ako vykonávateľov faith-based diplomacy. Našou snahou je popísať aktivity týchto aktérov, ktoré smerujú k udržaniu mieru a v závislosti od ich činnosti ich rozdeliť na niekoľko kategórií s ohľadom na ich postoj k mierovej zmluve. Za kľúčový doplnok k III. kapitole považujeme prílohy, ktoré zrozumiteľne zobrazujú jednotlivých aktérov, ich činnosť a vzájomné prepojenie.

Skúmanie faith-based diplomacy ako faktoru pri budovaní mieru v Sudáne má niekoľko rovín. Prvá časť práce, týkajúca sa terminologických definícií, bola postavená na analýze prevažne ťažšie dostupnej literatúry, nakoľko fenomén faith-based diplomacy nie je ešte detailne preskúmaný. Považujeme preto za potrebné zdôrazniť, že použitá literatúra pochádza prevažne od anglosaských autorov, ktorých definičné ponímanie diplomacie a problematiky faith-based diplomacy môže byť voľnejšie v porovnaní s autormi európskymi. Aj ich pohľad na túto problematiku sme sa snažili do práce zakomponovať. Naopak dostatok odbornej literatúry sme mali k dispozícii pri skúmaní a analýze historických determinantov konfliktu. Využitie zdrojov a rôznych štúdií prevažne elektronického charakteru pri práci na III. kapitole reflektujú dynamiku a aktuálnosť zvolenej témy, keďže aktuálna literatúra venujúca sa tejto problematike prakticky neexistuje. Predložená práca teda vychádza z preštudovaných monografií, odborných článkov, štúdií a dokumentov doplnených o internetové zdroje. Pri písaní práce je použitá analytická, komparatívna a historická metóda.

S ohľadom na rozsah práce sme sa pri skúmaní vplyvu faith-based aktérov na mierový proces zamerali výhradne na národných aktérov.

Súvisiace články