Pokiaľ ide o OSN, pokračuje v osvedčenej ceste, a to vykonávať v tomto spore úlohu sprostredkovateľa, t. j. zameriať sa na to, aby obe strany zotrvali pri dialógu a využívali len mierové prostriedky k vyriešeniu sporu. Pred štvrtým kolom rokovaní Peter Van Walsum vykonal návštevu v Magrebe, kde sa stretol s predstaviteľmi Maroka, Alžírska a POLISARIO s cieľom apelovať na aktérov, aby ostali pri rokovaniach. To, že sa aj po štvrtom kole rozhodli Maroko a POLISARIO zahájiť ďalšie piate kolo v budúcnosti, svedčí o úspechu úlohy OSN ako sprostredkovateľa. Na druhej strane nedokázala priviesť oboch aktérov k nejakému konkrétnejšiemu riešeniu. OSN je však v tejto otázke prirodzene bezmocná, keďže podporou nejakých konkrétnejších krokov by mohla stratiť dôveru u niektorého z aktérov a tým prísť o úlohu sprostredkovateľa.

Pokiaľ ide o postoj Francúzska a Španielska, ktoré sa už dávnejšie snažili priviesť obe strany ku konkrétnemu riešeniu, počas štvrtého kola zachovali zdržanlivý postoj. Toto môžeme najmä pripísať nedávnym udalostiam, keď marocký plán autonómie vlády oboch štátov podporili ako možné kompromisné riešenie, čo vyvolalo nevôľu zo strany Alžírska a POLISARIO. Môžeme preto konštatovať, že oba štáty nechcú riskovať svoje výsadné postavenie v krajinách Magrebu kvôli Západnej Sahare.

Pokiaľ ide o samotných aktérov, POLISARIO naďalej zotrváva na svojej jednostrannej požiadavke referenda o nezávislosti Západnej Sahary, čo nebude Maroko v žiadnom prípade akceptovať, miesto toho, aby rokovalo o reálnom projekte autonómie predloženého marockou vládou.

Rovnako sa nezmenil ani postoj Alžírska neoblomne podporujúceho POLISARIO. Na druhej strane za pozitívum môžeme považovať fakt, že Alžírsko je len za politicky korektné riešenie akceptovateľné oboma stranami dosiahnuté vzájomným rokovaním. Svedčí o tom aj postoj Alžírskej republiky voči jednostrannému vyhláseniu nezávislého Kosova, ktoré neuznala, pretože ide o porušovanie medzinárodného práva. Hoci marocká vláda, podobne ako POLISARIO a Alžírsko neostala bokom, pokiaľ ide o vzájomné osočovanie, musíme konštatovať, že zároveň sa zo všetkých aktérov najviac snažila nájsť možnosti, ako aspoň zmierniť spor medzi oboma stranami. Počas tlačovej konferencie v Rabate konanej na konci marca 2008 hovorca marockej vlády Khalid Naciri vyhlásil, že jeho krajina je pripravená priamo rokovať s Alžírskom o spoločnom riešení konfliktu, na začiatku apríla 2008 poradca marockého kráľa André Azoulay vyhlásil, že budúca Stredomorská únia by sa mohla stať miestom priamych alžírsko-marockých rokovaní o Západnej Sahare, a dokonca chce Maroko začať s Alžírskom rokovať o otvorení spoločných hraníc. Žiaľ na tieto výzvy Alžírsko nezareagovalo, čo samozrejme marocká vláda neocenila.

Za jedinú pozitívnu zmenu, s ktorou súhlasili všetci aktéri, je dohoda, že vzájomné návštevy saharských rodín žijúcich oddelene na územiach kontrolovaných marockou vládou a územiach obsadených separatistami, už misia OSN MINURSO nebude organizovať len letecky, ale aj po súši.

Môžeme konštatovať, že pokiaľ ide o pokrok v oblasti hľadania konkrétneho riešenia, prakticky sa nič nezmenilo. Situácia ostáva stále nejasná. Dokonca Francúzsko a Španielsko sa nesnažili príliš komentovať súčasnú situáciu. Na druhej strane nič sa nezhoršilo, pretože OSN naďalej plní svoj hlavný cieľ – udržať prímerie medzi oboma stranami a prinútiť ich rokovať. Pozitívom je aj fakt, že došlo k istým drobným zmenám, ktoré svedčia o tom, že tieto rokovania majú predsa len určitý význam. Do budúcnosti by sa hlavne malo poučiť Alžírsko a POLISARIO, pretože urobili veľkú chybu, keď nereagovali na marocké návrhy postupného oteplenia vzťahov medzi oboma stranami. Práve preto rokovania v New Yorku nestrácajú ani do budúcnosti význam, pretože na pôde OSN môžu obe strany hľadať možné cesty postupného uzmierenia, čo však bude dlhý proces.