3. „Good Neighbour Policy“

 
Jedným zo susedných štátov, ktorý bezpodmienečne musí zmeniť svoj postoj voči Afganistanu, je Pakistan. V reakcii na iredentistické snahy pohraničných kmeňov (napríklad paštúnsky drogový klan Afrídí) na obidvoch stranách hranice s Pakistanom a neuznávanie Durandovej línie za štátnu hranicu, Pakistan celoplošne podporoval paštúnske militantné organizácie ako Taliban. Aj z dôvodu postavenia politickej protistrany voči vojensko-civilnej opozícii, sa k moci dostali paštúnske militantné politické strany ako napríklad Jamiat Ulema-e-Islam Fazlura Rehmana, ktorá verne podporuje hnutie Taliban a nachádza sa voči nemu v pozícii mentora. S podporou strany, stálymi dodávkami pešiakov z madrasov strany Deobandi a s využívaním územia provincií Balúčistánu a NWFP (Severozápadná pohraničná provincia) pre budovanie základní, Taliban a jeho pakistanskí spojenci podkopávajú stabilizačné a štátotvorné aktivity v Afganistane. Kým sa demokracia vyhýba Pakistanu, táto mullaho-militantná aliancia bude pokračovať v dodávaní ľudskej sily a samovražedných atentátnikov, ktorí si vždy nájdu svoje ciele v Afganistane, i v celom svete. Zatiaľ medzinárodné spoločenstvo, predovšetkým USA a Bushova administratíva naďalej rozširuje vojenské dotácie pre Pakistan v klamnom presvedčení, že jedine vojenská technika a pešiaci dokážu vyhrať boj s terorizmom.

Problematickým sa stal vzťah medzi USA a Iránom. Po skončení konferencie v Bonne, Irán vyčlenil 560 miliónov dolárov pre granty, ktoré sa použili na výstavbu ciest a elektrickej siete najmä v západnej časti Afganistanu. V dôsledku zhoršujúcich sa vzťahov s USA, Irán na jednej strane trvá na podpore Karzaiovej vlády, pritom boli počas niekoľkých domových razií nájdené zbrane pochádzajúce z Iránu. Teherán tiež neskrýva svoje sympatie pre Spojený národný front, vládnu opozíciu, ktorá sa sformulovala  v rámci Severnej aliancie.

Úprimne, iránska vláda by najradšej Taliban (podobne ako štát Izrael) vymazala z povrchu zemského. Kvôli zavraždeniu svojho diplomata Mazar-e Šarífa v roku 1998 šli takmer do vojny. Avšak možnosť znepríjemňovať životy Američanom predstavujú pre iránskeho prezidenta určite neodolateľné pokušenie.   

Súvisiace články
Analýza: Afganistan - história a súčasnosť Publikácia: Taliban a produkcia ópia