5. Čo je potrebné spraviť?

Bývalý hlavný veliteľ ISAF generál David Richards povedal: „súčasná absencia jednotnosti a koordinácie medzi početnými rozdielnymi organizáciami a agentúrami spôsobuje stavy blízke anarchii, vojenskej i civilnej.“

Medzinárodná humanitárna pomoc sa sústredila na koordináciu typu civil – civil. V Afganistane sa vyskytuje hojne prípadov koordinácie civil – vojak a vojak – vojak. Výzvy multilaterálnych snáh ako môžeme sledovať v súčasnom Afganistane, zachádzajú ďaleko za koordináciu. Je potrebné správne diagnostikovať príčiny problémov. Nesprávne odhady,  neistota v konaní, fragmentácia velenia, chybné vytýčenie priorít, prostriedkov a cieľov, to všetko sú skutočné dôvody, prečo sme ešte stále tam.

 Počas prvých rokov medzinárodné spoločenstvo od mierovej operácie UNAMA očakávalo, že implementuje  ustanovenia Dohody z Bonnu do praxe, hoci nemala explicitne vedúcu pozíciu. V roku 2007 UNAMA získala mandát pre vytváranie aktivít na ochranu ľudských práv, koordináciu a monitorovanie situácie civilistov počas vojnového konfliktu.

Zostáva ešte prijať stanoviská, ktoré by posilnili jej postavenia v budúcnosti. ISAF pod velením NATO je hlavným operátorom peacekeepingovej misie. Trpí limitovanými kapacitami, ktoré by mu neumožňujú intervenovať efektívnejšie. Nedostatok vojakov a policajtov spôsobil neudržateľnosť niektorých stanovíšť, a preto sa museli opätovne dobývať. Panjawayi, pri Kandaháre, musel sa dobyť niekoľko krát (medzinárodné vojenské sily nazývajú opätovné dobývanie pozícií „kosením trávy“).

NATO však nemôže nahradiť prítomnosť organizácií, ktoré za zaoberajú špecifickými oblasťami mierovej misie. Armáda by nemala byť zainteresovaná v rozvojom procese s výnimkou zvlášť nestabilných oblastí. Je potrebné upevniť vedúcu pozíciu vlády v štáte, na čo je dôležitá kooperácia medzi politickými lídrami Afganistanu s medzinárodnými organizáciami. Styčným bodom medzi afganským národom a medzinárodným spoločenstvom mal byť post špeciálneho vysokého koordinátora.

Po odchode špeciálneho reprezentanta generálneho tajomníka OSN Toma Koenigsa koncom roku 2007, USA a Veľká Británia predstavili pre nový post bývalého lídra britskej Liberálnej strany a vysokého splnomocnenca pre Bosnu a Hercegovinu Lorda Ashdowna. Po nekonečných rokovaniach sa začiatkom roku 2008 Paddy Ashdown vzdal svojich ašpirácií.

Prezident Karzai navyše šokoval svet, keď vyhlásil, že veľavážený Lord Ashdown by podkopával jeho autoritu. Snahy Veľkej Británie a USA nepriamo označil za neokolonializmus. Tento verejný rozpor medzi Karzaiom a medzinárodným spoločenstvom predstavuje znepokojujúci vývoj po šiestich rokoch úsilia stabilizovať krajinu. Ako povedal SRSG Koenigs, „je viac ľudí, ktorí požadujú koordináciu ako ľudí, ktorí chcú byť koordinovaní.“

Post vysokého koordinátora mal byť tiež prvým výrazným krokom na ceste k vojensko – civilnej spolupráci. Za súčasných podmienok však tento typ koordinácie nie je možný, hoci je pravdou, že existujú už stabilné kontakty medzi NATO/ISAF a OSN/UNAMA (objavujú sa aj tendencie v spolupráci NATO a EU). Spolupráca si však vyžaduje viac ako sporadické mítingy, možno zainteresovanie civilných pracovníkov UNAMA v záležitostiach ISAF a črtá sa tu aj potreba efektívnejšej komunikácie a konzultácií nielen vo vnútri afganských hraníc, ale aj medzi sídlom OSN v New Yorku a sídlom NATO v Bruseli. Spomínaná myšlienka má rovnako prívržencov ako oponentov. Civilní pracovníci sa nezriedka snažia separovať humanitárne operácie od vojenských. Avšak ISAF operuje v Afganistane pod mandátom OSN. Preto rozšírenie tejto spolupráce pomôže zaistiť participáciu členských štátov v doterajšej „americkej vojne.“

Posilnenie úlohy OSN v oblasti strategického plánovania zabezpečí civilnej zložke dohľad nad vojenskými operáciami, aby sa predišlo zbytočným stratám na životoch nekombatantov a zabezpečila sa post-konfliktná inštitucionálna výstavba.

Keďže pre prezidenta Karzaia neprichádza do úvahy, aby mal koordinančné kompetencie jediný človek, je potrebné hľadať kompromis. Riešením sa zdá byť sformovanie tzv. Kontaktnej skupiny (Contact Group), v ktorej by boli členmi „najväčší hráči“ USA, Veľká Británia, Nemecko, Kanada, EU, ako aj NATO/ISAF, a ktorá by bola vedená reprezentantmi OSN. Potrebné stretnutia by sa realizovali v pravidelných intervaloch v Kábule, New Yorku a v hlavných mestách členských štátov Kontaktnej skupiny.

JCMB (Joint Coordination and Monitoring Board) bol prvým vážnym pokusom o sformovanie koordinačnej skupiny. Organizácii predsedá SRSG a splnomocnenec afganského prezidenta. Na začiatku sa predpokladala úzka členská základňa, ktorá sa postupne rozšírila na reprezentantov 23 štátov vrátane Afganistanu. Členovia skupiny sa mali stretávať pravidelne každý štvrťrok, čo sa podarilo len vo výnimočných prípadoch. JCMB je živým príkladom toho, s akými ťažkosťami sa v multilaterálnom systéme stretávajú snahy o koordináciu.

Hľadanie konečných riešení často pod tlakom produkuje napätie medzi členmi organizácie, kým jej účinnosť, povesť a legitímnosť klesajú. Národné vlády musia zabezpečiť, aby záväzky nielen po civilnej, ale aj po vojenskej stránke boli adekvátne voči situácii a zdrojom. Preto by sa mala prehodnotiť aj úloha NATO. V Afganistane je viditeľná potreba lepšej harmonizácie bazálnych funkcií a priorít a zmena v dôraze zo zmiešaného bezpečnostno – rozvojového charakteru misií na rýdzo bezpečnostné misie a reformu bezpečnostného sektoru.

Výcvik ANA s pomocou inštruktorov a mentorov NATO je taktiež podstatná, pretože je podmienkou užšej spolupráce národnej armády s medzinárodnými silami.

 A napokon pod hľadaním politického riešenia by sa nemali rozumieť bezcieľne vyjednávania s Talibanom. Jediným výsledkom v tom prípade bude vstup viacerých násilných extrémistov do vlády a posinenie ich pozície v teréne. Rozšírilo by sa presvedčenie, že násilie prináša prospech a zadosťučinenie, a to je nebezpečná predstava, ktorú si nemôžeme dovoliť podporovať. Medzinárodné spoločenstvo musí využiť svoje väzby na afganskú vládu a presvedčiť prezidenta Karzaia, aby jednal v najlepšom záujme svojho národu. Afganský prezident sa musí odhodlať prijať zlomové riešenia hlavne na lokálnej úrovni, napríklad dodávaním humanitárnej pomoci tam, kde je to najviac potrebné a zakladaním reprezentatívnych inštitúcií, pretože ako sa ukázalo klanový systém destabilizuje štát a vytvára zárodok rozporov.  Len hodnoverný a reprezentatívny štátnik, môže získať srdcia a mysle ľudí („to win hearts and minds“).

Afganistan mal predstavovať ukážkový model multilaterálnej spolupráce. Predstavu, za ktorú bolo medzinárodné spoločenstvo ochotné bojovať. Dnes je jasné, že za mnohými problémami, ktoré postihli túto krajinu, stojí práve angažovanosť svetových aktérov. Po šiestich rokoch nevedomej podpory niektorých neželaných a nebezpečných živlov rozkladajúcich štát a mylnom ohodnotení regionálnej dimenzie, by bolo jednoduchšie si chyby priznať a pokúsiť sa pomocou „lessons learned“ o ich nápravu.

Afganistan je výzvou nielen pre jeden štát a jeden národ, nielen pre manažment konfliktu, reformu bezpečnostného sektoru či proces štátotvorby. Vojenská operácia v násilnostiach zmietanom Afganistane je výzvou pre multilateralizmus 21. storočia.

Bc. Marianna Kyselová

Odkazy :

[1] Podľa zdrojov www.crisisgroup.org

[2] Dohoda z Bonnu vyčlenila pre rekonštrukciu Afganistanu v období január 2002 – marec 2008 vyše 14 miliárd amerických dolárov. Ďalšie miliardy stojí udržiavanie bezpečnostných síl. Zároveň dohoda položila kurz k politickému smerovaniu krajiny a k postupnej demokratizácii.

[3] Severná Aliancia alebo správnejšie povedané Spojený islamský front pre spásu Afganistanu pozostáva väčšinou z nepaštúnskych hnutí ako tadžikského Jamiat-i-Islámí,

uzbekistanského Junbish i Milli-yi Islámí a Hizb-e Wahdat z Hazary.

[4] Na tlačovej konferencii v Bielom dome dňa 25. februára 2002 hovorca Ari Fleischer povedal: „Prezident naďalej verí, že význam armády spočíva v boji a vo vyhrávaní vojen, a nie v zapojení sa do peacekeepingovej operácie ako je táto.“

Zdroje:

www.militaryphotos.net
www.unec.net
www.warnotes.com
www.lgs.edu.pk
www.schema-root.org
www.wordpress.com/tag/war-in-afganistan/
observer.guardian.co.uk/afghanistan 
www.comw.org/warreport/
http://www.au.af.mil/au/awc/awcgate/awc-lesn.htm
http://findarticles.com/p/articles/mi_m0IBS/is_1_30/ai_n6123711
http://www.diis.dk/graphics/Publications/WP2004/afr_afghanistan.pdf
http://www.freerepublic.com/focus/news/720883/posts
http://www.alnap.org/publications/pdfs/dac.pdf
http://www.defenselink.mil/news/newsarticle.aspx?id=15035
http://www.jfcom.mil/
www.crisisgroup.org