Hlavné menu

A.R.E.S Analysis

Irán

Intelligence summary

Publikujte u nás

Prihláste sa

Naši partneri

Odporúčanie priateľom

Ak sa Vám páčila naša webstránka - pošlite odkaz o nej priateľom!

Počet návštev

	Dnes	677
	Včera	1237
	Tento týždeň	5032
	Tento mesiac	25631

Visitors Counter 1.0.2

Syndicate

SiteMap

Home

Analýzy a publikácie

Problém integrácie Magrebu

Napísal: Andrej VAŠČÍK

Utorok, 06.mája 2008 - 01:00 hod.

Obsah článku
Problém integrácie Magrebu
Marocko-alžírska rivalita
Postoje ostatných regionálnych aktérov
Úloha medzinárodného spoločenstva
Záver

Strana 2 z 5

Marocko – alžírska rivalita

V marci 2008, v dobe tesne pred piatym kolom rokovaní medzi separatistickým hnutím POLISARIO a marockou vládou, alžírsky prezident Abdelaziz Bouteflika vyhlásil, že nevyriešená otázka štatútu Západnej Sahary bráni budovaniu zjednoteného Magrebu.[1] Faktom však ostáva, že Západná Sahara je len akýmsi vyvrcholením alžírsko – marockého nepriateľstva, ktoré má svoje historické korene a pretrváva dodnes. Už po dekolonizácii francúzskeho impéria v severnej Afrike viedli tieto dva štáty v 60. rokoch vojnu o získanie území v saharskej oblasti bohatých na ropu, zemný plyn a iné nerastné suroviny. Po tom, ako Maroko nezískalo tieto západoalžírske územia, na ktoré malo do istej miery oprávnený historický nárok, obrátilo svoju pozornosť na Západnú Saharu, ďalšie historické územie Marockého kráľovstva, ktoré je bohaté na fosfáty.

Môžeme preto konštatovať, že spor o štatút Západnej Sahary je dôsledkom tradičnej rivality medzi dvoma národmi o získanie strategických území a tým aj štatútu regionálnej mocnosti. Kým Maroko sa snaží o vyváženie alžírskeho vplyvu, Alžírsko si chce podporou saharských separatistov ešte zlepšiť svoje mocenské pozície v regióne.

To, čo ostáva najväčším problémom je, že táto tradičná rivalita, napriek istým snahám k zmiereniu, sa skôr vyostruje a obe strany dávajú evidentne najavo svoje vzájomné nepriateľstvo. Počas magrebského samitu na konci apríla 2008 v Tangeri, ktorý bol pôvodne zameraný na hľadanie užšej ekonomickej integrácie regiónu, došlo skôr k hádkam ako dialógu. Marocký štátny minister a vodca marockej socialistickej strany Mohamed El Yazghi apeloval na alžírskeho prezidenta Abdelaziza Boutefliku, aby podporil marocký projekt autonómie Západnej Sahary. Na to alžírsky premiér Abdelaziz Belkhadem zareagoval tvrdením, že Alžírska republika neprestane podporovať separatistické hnutie POLISARIO. Následne bol celý samit poznačený hádkou medzi alžírskymi a marockými predstaviteľmi.[2]

Marocké stíhacie letectvo

Navyše nedávne kontrakty o nákupe zbraní možno považovať za akési vzájomné zastrašovanie a demonštráciu sily, čo je len ďalší krok vedúci k vyostrovaniu napätia. Alžírska vláda podpísala s Ruskou federáciou v roku 2006 kontrakt o nákupe 34 stíhačiek MiG-29 v hodnote 1,3 miliárd amerických dolárov. Krátko na to sa Maroko rozhodlo podpísať kontrakt v hodnote 2,4 miliárd amerických dolárov o nákupe 24 stíhačiek F-16.[3] Obe strany sa vzájomne obviňujú z podnecovania napätia.

Hoci Maroko nedávno prejavilo isté snahy postupnými krokmi zmierniť vzájomnú rivalitu, alžírska vláda tieto marocké návrhy rázne odmietla, čo dokazuje hlboko zakorenené nepriateľstvo medzi oboma národmi, kde je zložité robiť aj najmenšie kroky smerujúce k zbližovaniu. Po tom, ako marocká vláda v rámci postupného zmierenia navrhla znovuotvorenie alžírsko – marockých suchozemských hraníc, alžírska strana zareagovala negatívne s vyhlásením, že toto nie je hlavnou prioritou. Marocký minister zahraničných vecí vyjadril nespokojnosť nad týmto rozhodnutím alžírskej vlády, čo len zrejme prehĺbi vzájomnú nedôveru oboch strán snažiť sa nájsť zmierenie.[4]

<< Predchádzajúci - Nasledujúci >>

< Predchádzajúca

[ Späť ]

Project ARES - Crisis&Conflict Monitoring Network