Hlavné menu

A.R.E.S Analysis

Irán

Intelligence summary

Publikujte u nás

Prihláste sa

Naši partneri

Odporúčanie priateľom

Ak sa Vám páčila naša webstránka - pošlite odkaz o nej priateľom!

Počet návštev

	Dnes	847
	Včera	1237
	Tento týždeň	5202
	Tento mesiac	25801

Visitors Counter 1.0.2

Syndicate

SiteMap

Home

Analýzy a publikácie

Problém integrácie Magrebu

Napísal: Andrej VAŠČÍK

Utorok, 06.mája 2008 - 01:00 hod.

Obsah článku
Problém integrácie Magrebu
Marocko-alžírska rivalita
Postoje ostatných regionálnych aktérov
Úloha medzinárodného spoločenstva
Záver

Strana 3 z 5

Postoje ostatných regionálnych aktérov

Pokiaľ sledujeme činnosť aj ostatných aktérov v oblasti, môžeme konštatovať, že chýba dôraznejšia činnosť pri riešení regionálnych problémov. V prvom rade ide o Líbyu, krajinu, ktorá má vďaka svojmu nerastnému bohatstvu tiež možnosti významne ovplyvňovať dianie v oblasti. Veľkou chybou však je, že Líbya sa snaží budovať svoje mocenské postavenie v okolitých regiónoch a do istej miery ignoruje hlavné problémy v Magrebe. Namiesto toho, aby využila súčasné členstvo v BR OSN a apelovala v tomto orgáne na riešenie vážnych regionálnych bezpečnostných problémov, akým je napríklad nesporne otázka Západnej Sahary, angažuje sa najmä v otázkach Blízkeho východu.[5]

V okolitých regiónoch Líbya rozohrala do istej miery mocenskú hru, jej ropné peniaze umožňujú realizáciu nákladných projektov v Afrike, ako napríklad mešita v Ugande s kapacitou 12 000 miest,[6] čo zvyšuje Líbyi prestíž v islamskom svete a v Afrike.

Navyše musíme konštatovať, že Líbya sa aktívne angažuje tiež v regiónoch, kde má tradične vplyvné postavenie aj Alžírsko, napríklad v krajinách Sahelu. Obe krajiny sa snažia pomôcť ako sprostredkovatelia pri riešení sporu v Mali medzi centrálnou vládou a tuaregskými rebelmi.[7] Obaja aktéri majú zároveň nadštandartné vzťahy s lídrami sahelského regiónu, o čom svedčí aj nedávna návšteva alžírskeho ministra zahraničných vecí Mourada Medelciho v Nigeri v apríli 2008.[8]

Hoci v tomto prípade nejde o otvorené nepriateľstvo, môžeme jasne vidieť dôsledok skrytej rivality medzi Alžírskom a Džamahíríjou v Saheli. Snaha dosiahnuť vplyvné postavenie v okolitých oblastiach je väčšia ako snaha hľadať spoločné priority a spolupracovať na regionálnej úrovni.

Tieto komplikované vzťahy medzi Marokom, Alžírskom a Líbyou majú za následok stagnáciu integračného procesu. Ostatné štáty, Tunisko a Mauretánia, sa snažia vyhýbať otváraniu citlivých regionálnych problémov, na ktoré majú dva štáty rozdielne stanovisko, ako napríklad Západná Sahara. To má za následok, že rozvinutá multilaterálna spolupráca prakticky neeexistuje. Na druhej strane si musíme všimnúť, že bilaterálna spolupráca funguje na dosť vysokej úrovni, čo svedčí, že krajiny majú záujem medzi sebou rozvíjať dobré vzťahy a spoločne riešiť regionálne problémy. Marocký minister zahraničných vecí Taieb Fassi-Fihri sa vo februári 2008 stretol s mauretánskym prezidentom Sheikh Sidi Ould Abdellahi a spoločne sa zhodli na posilnení vzájomnej spolupráce, ktorá už skutočne funguje dlhú dobu bez problémov. Jednou z hlavných tém diskutovaných počas návštevy bol aj boj proti terorizmu v severnej Afrike, závažná regionálna otázka.[9]

V rovnakej dobe sa konalo stretnutie medzi tuniským prezidentom Ben Alim a alžírskym kolegom Bouteflikom. Na programe samitu bol aj rozhovor o budovaní Zväzu arabského Magrebu.[10]

Ako však využiť existenciu tohto systému vzájomne rozvinutých bilaterálnych vzťahov na posilnenie multilaterálnej spolupráce, je otázne. Rivalita medzi Marokom a Alžírskom na jednej strane a tiché súperenie medzi Líbyou a Alžírskom o mocenské postavenie v okolitých regiónoch sú dva nevyriešené problémy, kvôli ktorým sa ďalej nerozvíja hlbšia spolupráca.

<< Predchádzajúci - Nasledujúci >>

< Predchádzajúca

[ Späť ]

Project ARES - Crisis&Conflict Monitoring Network