Hlavné menu

A.R.E.S Analysis

Irán

Intelligence summary

Publikujte u nás

Prihláste sa

Naši partneri

Odporúčanie priateľom

Ak sa Vám páčila naša webstránka - pošlite odkaz o nej priateľom!

Počet návštev

	Dnes	1179
	Včera	895
	Tento týždeň	5949
	Tento mesiac	19249

Visitors Counter 1.0.2

Syndicate

SiteMap

Home

Analýzy a publikácie

Problém integrácie Magrebu

Napísal: Andrej VAŠČÍK

Utorok, 06.mája 2008 - 01:00 hod.

Obsah článku
Problém integrácie Magrebu
Marocko-alžírska rivalita
Postoje ostatných regionálnych aktérov
Úloha medzinárodného spoločenstva
Záver

Strana 4 z 5

Úloha medzinárodného spoločenstva

Francúzsky premiér Fillon (vpravo) počas stretnutia s marockým kolegom El Fassim (vľavo)

Musíme konštatovať, že krajiny EÚ a NATO majú veľmi dobré bilaterálne vzťahy s jednotlivými štátmi Magrebu. V poslednej dobe sa uskutočnilo niekoľko významných stretnutí na najvyššej politickej úrovni s cieľom prehĺbiť vzájomnú spoluprácu. Počas stretnutia francúzskeho ministerského predsedu Francoisa Fillona a jeho marockého kolegu El Fassiho v Rabate v apríli 2008 došlo okrem podspisu dohôd o nákupe francúzskych zbraní aj k zmluvám posilňujúcich vzájomnú ekonomickú spoluprácu.[11]

V marci 2008 líbyjský vodca Muammar Kaddáfí prijal v Tripolise americkú delegáciu vedenú lídrom republikánov v americkom Kongrese John Boehner. Po tom, ako Američania ocenili snahu Líbye spolupracovať v boji proti terorizmu, obe strany sa zhodli na posilnení vzájomnej spolupráce.[12]

Na rozdiel od štátov Magrebu, krajiny EÚ a NATO lepšie využívajú tieto rozvinuté bilaterálne vzťahy na posilnenie ďalšej, aj multilaterálnej, spolupráce. Vytvárajú rôzne iniciatívy a zoskupenia s cieľom hľadať možnosti riešiť spoločné problémy. To je istá nádej, že krajiny Magrebu v rámci týchto zoskupení budú nútené čoraz viac spolupracovať, aby lepšie napĺňali spoločne stanovené priority.

Americká vojenská flotila počas cvičenia v Stredomorí v apríli 2008

V rámci posilnenia vojenskej a bezpečnostnej spolupráce sa 8. – 22. 4. 2008 konali námorné manévre neďaleko gréckeho pobrežia. Na tomto cvičení sa zúčastnili námorné jednotky z USA, Francúzska, Španielska, Portugalska, Turecka, Grécka, Malty a troch krajín Magrebu – Tuniska, Mauretánie a Líbye.[13]

To, že takáto forma spolupráce je prijateľná pre štáty Magrebu, svedčia aj niektoré zoskupenia. Napríklad obranná iniciatíva „5+5“, na ktorej zasadaniach sa pravidelne zúčastňujú vojenskí predstavitelia zo všetkých štátov Magrebu. Naposledy sa stretnutie konalo v apríli 2008 v líbyjskom Tripolise. Účastníci diskutovali o zámeroch založiť v Líbyi regionálne centrum pre odstránenie nášľapných mín, čo je závažným problémom celého magrebského regiónu. Ďalší bod diskusie bola snaha založiť vo Francúzsku regionálne centrum pre výcvik vojenských expertov z oblastí Magrebu a štátov severného brehu Stredomoria. A tiež v Tunisku by sa malo založiť ďalšie regionálne centrum – pre strategický výskum. Tieto záležitosti sa majú prerokovať ešte znova v Líbyi, a to na konci tohto roka.[14]

Významným projektom je Sarkozyho plán Stredomorskej únie zoskupujúcej stredomorské štáty EÚ a krajiny južného Stredomoria. Po zasadaní ministrov zahraničných vecí krajín EÚ a štátov južného Stredomoria v novembri 2007 sa účastníci dohodli, že prvý zakladajúci summit Stredomorskej únie sa bude konať v roku 2008 vo francúzskom meste Marseille. Craxi, člen talianskej delegácie v Lisabone povedal, že v rámci Stredomorskej únie sa majú pravidelne každoročne konať stretnutia hláv štátov a šéfov vlád. Únia má mať dva piliere: po prvé ekonomická spolupráca, po druhé politický a bezpečnostný dialóg.[15]

Ako pozitívum môžeme brať do úvahy v tomto prípade fakt, že krajiny Magrebu viacmenej privítali projekt Stredomorskej únie, čo možno umožní nielen väčšie zblíženie oboch brehov Stredomoria, ale zároveň prinúti magrebské krajiny medzi sebou užšie spolupracovať.

Na druhej strane aj takéto iniciatívy zo strany štátov EÚ a NATO môžu výjsť nazmar, pretože isté kroky sa v každom prípade vyžadujú aj od samotných aktérov v regióne. Stredomorská únia môže len do istej miery pomôcť k vzájomnému zblíženiu štátov Magrebu. Ak má byť únia založená na rovnoprávnom vzťahu medzi oboma brehmi Stredomoria, musia krajiny Magrebu vystupovať ako jednotný aktér. V inom prípade únia nebude o spoločnom riešení problémov na multilaterálnej úrovni, ale namiesto toho ostane stav, aký pretrváva dnes. To znamená, že pôjde o nerovný vzťah medzi bohatým severným brehom Stredomoria a chudobnejším nejednotným juhom. To znamená, že sever bude profitovať z nerovných bilaterálnych vzťahov s jednotlivými štátmi juhu. Vyjadrenia francúzskeho prezidenta Nicolasa Sarkozyho počas stretnutia s tuniským kolegom Ben Alím v Tunise sú v tomto prípade istým varovaním. Sarkozy vyhlásil, že budúca Stredomorská únia má byť založená na rovnom vzťahu a na jej budovaní sa majú podieľať oba brehy rovnakou mierou.[16]

Navyše voči samotnej EÚ magrebskí aktéri sa nesnažia vystupovať spoločne, ale jednotlivo. V nedávnej dobe došlo k ďalším krokom smerujúcich k užšej spolupráci EÚ s jednotlivými magrebskými krajinami, nie však s Magrebom ako celkom. V marci 2008 zasadala alžírsko – európska asociačná rada s cieľom zvýšiť spoluprácu v kľúčových oblastiach.[17] Nezávisle vedľa toho došlo k posilneniu vzťahov medzi EÚ a Líbyou.[18] Týmto počínaním ide opäť o nerovný vzťah, ktorý by bol rovným len v tom prípade, ak by predstavitelia Magrebu vystupovali voči EÚ jednotne, čím by došlo aj k lepšej spolupráci riešiť regionálne problémy.

Môžeme preto konštatovať, že okrem iniciatívy krajín EÚ a NATO je potrebný prvotný krok od magrebských štátov, pokiaľ ide o snahu hlbšie integrovať región. Ako bolo uvedené už vyššie v analýze, k vyriešeniu vzájomných rozporov bráni vzájomná rivalita Líbye, Alžírska a Maroka. Na druhej strane aj v tomto prípade sa snaží medzinárodné spoločenstvo aktívne angažovať. Ide najmä o súčasný dôsledok historickej alžírsko – marockej rivality, t. j. spor o štatút územia Západnej Sahary.

V tomto prípade je potrebné konštatovať, že OSN vyvíja v poslednej dobe značné úsilie, najmä prostredníctvom osobného vyslanca GT OSN pre Západnú Saharu Van Walsuma. Za obrovské pozitívum môžeme považovať najmä fakt, že Walsum sa rozhodol tento problém definitívne vyriešiť. Na konci apríla 2008 Walsum vydal správu, v ktorej vyhlásil, že nezávislosť Západnej Sahary je nereálna a apeloval na obe strany, aby pokračovali v rokovaniach. Týmto podporil marocký projekt autonómie Západnej Sahary. Navyše túto správu podporili viacerí predstavitelia BR OSN, ako napríklad americký veľvyslanec.[19]

Okrem toho by mohlo medzinárodné spoločenstvo v otázke Západnej Sahary zohrať pozitívnu úlohu prostredníctvom Stredomorskej únie, ktorá by poslúžila na sprostredkovanie rozhovorov medzi oboma stranami ako ďalšia možnosť mimo OSN. Takúto možnosť dokonca privítal poradca marockého kráľa Mohameda VI. André Azoulay.[20]

Na druhej strane je zrejmé, že pokiaľ Alžírsko a POLISARIO nezmenia postoje, t. j. požiadavka konania referenda o nezávislosti Západnej Sahary, konflikt o južné marocké provincie ostane jednou z hlavných prekážok integrácie.

<< Predchádzajúci - Nasledujúci >>

< Predchádzajúca

[ Späť ]

Project ARES - Crisis&Conflict Monitoring Network