A.R.E.S Analysis

Irán
Intelligence summary

Publikujte u nás

Prihláste sa






Zabudli ste heslo?
Nemáte účet? Vytvorte si ho!

Naši partneri

Odporúčanie priateľom

Ak sa Vám páčila naša webstránka - pošlite odkaz o nej priateľom!

Počet návštev

mod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_counter
mod_vvisit_counterDnes55
mod_vvisit_counterVčera114
mod_vvisit_counterTento týždeň258
mod_vvisit_counterTento mesiac719

Syndicate

SiteMap

Google Sitemap Generator

Úvaha: Postoj EÚ voči Srbsku po zatknutí Karadžiča
Napísal: Andrej VAŠČÍK   
Sobota, 20.septembra 2008 - 09:11 hod.

21. júla 2008 bol v Belehrade zatknutý srbskými bezpečnostnými službami Radovan Karadžič, bývalý vodca bosnianskych Srbov obvinený z vojnových zločinov na území bývalej Juhoslávie. 30. júla 2008 bol prevezený do Haagu, kde je súdený Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu – ICTY. Je dôležité si uvedomiť, že jednou z podmienok, aby Stabilizačná a asociačná dohoda (SAA) podpísaná medzi EÚ a Srbskom v apríli 2008 vošla do platnosti, je dolapenie údajných srbských vojnových zločincov Ratka Mladiča a Radovana Karadžiča.

 

Kto je Karadžič?

(http://news.bbc.co.uk/2/hi/europe/876084.stm)

 

V roku 1992 po tom, ako bola Bosna a Hercegovina uznaná za nezávislý štát, srbský nacionalistický vodca Radovan Karadžič vyhlásil v Bosne vznik Republiky srpskej a sám sa ustanovil na jej čelo. Karadžič, podporovaný srbským vodcom Slobodanom Miloševičom, organizoval boje Srbov proti Chorvátom a Bosniakom na území Bosny a Hercegoviny. Spolu s bosniansko – srbským generálom Ratkom Mladičom spáchali v Bosne vojnové zločiny v rokoch 1992 – 1995. V roku 1996 ako líder Srbskej demokratickej strany pod hrozbou sankcií zo strany Západu bol Karadžič nútený rezignovať a odvtedy bol na úteku. 

 

Obvinenia, ktorým čelí Karadžič pred ICTY

(http://news.bbc.co.uk/2/hi/europe/7521347.stm)

 

Karadžič čelí 11 obvineniam zo spáchania vojnových zločinov, zločinov proti ľudskosti, a genocídy počas vojny v Bosne v rokoch 1992 - 1995. Niektoré z obvinení sú napríklad účasť na obliehaní mesta Sarajevo, pri ktorom zahynulo 12 000 civilistov, alebo účasť na genocíde v Srebrenici, pri ktorej bolo zmasakrovaných 8 000 Bosniakov.

Postoj EÚ voči Srbsku po zatknutí Karadžiča

Môžeme konštatovať, že viacerí predstavitelia EÚ ocenili úsilie srbskej vlády po dolapení Karadžiča. Na druhej strane nedali príliš najavo, či vojde SAA do platnosti. Upozorňovali najmä tým, že Srbsko ešte musí dolapiť ďalších dvoch hľadaných zločincov, ak si má získať plnú dôveru: bývalého bosniansko – srbského generála Ratka Mladiča a bývalého vodcu chorvátskych Srbov Gorana Hadžiča. Jelko Kacin, slovinský člen Európskeho parlamentu, vyhlásil pred návštevou Srbska v auguste 2008: „To, čo sa stalo s Karadžičom, je krok vpred.“ Avšak dodal: „EÚ logicky dúfa, že Mladič sa s pomocou štátu skoro ocitne v Haagu.“ (http://www.balkaninsight.com/en/main/news/12624/)

 

 

Podobné reakcie boli aj zo strany hlavného žalobcu ICTY Paula Brammertza. Počas návštevy Srbska na začiatku septembra 2008 vyhlásil: „Som mierne optimistický pokiaľ ide o budúcu spoluprácu a očakávam, že zvyšní dvaja vojnoví zločinci na úteku Ratko Mladič a Goran Hadžič budú skoro v Haagu.“ (http://www.balkaninsight.com/en/main/news/13060/)

 

Následne sa Brammertz vydal do Bruselu, kde sa mal 15. 9. 2008 stretnúť s ministrami zahraničných vecí krajín EÚ. Jeho správa o spolupráci medzi ICTY a Belehradom mala ovplyvniť rozhodnutie EÚ, či má SAA vojsť do platnosti. Najväčší problém tvorilo Holandsko, ktoré trvalo aj na dolapení Mladiča, pokiaľ malo dôjsť k odblokovaniu SAA.
(
http://www.ansamed.info/en/serbia/news/ Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovými robotmi, potrebujete mať zapnutý Javascript aby ste ju mohli vidieť. )

 

K odblokovaniu SAA nedošlo, keďže sa nezmenila pozícia Holandska. Sklamanie vyjadrili viacerí predstavitelia EÚ. Oli Rehn, eurokomisár pre rozširovanie EÚ povedal, že zatknutie Karadžiča bolo krokom vpred, čo mala Únia oceniť. Francúzsky minister zahraničných vecí Bernard Kouchner ako predsedajúci počas stretnutia vyhlásil, že sa pokúsi zrušiť holandské veto nasledujúci mesiac. (http://www.serbianna.com/news/2008/03016.shtml) Sklamanie vyjadrili samozrejme aj srbskí predstavitelia. Námestník srbského ministerstva obrany Dušan Spasojevič počas návštevy Talianska vyjadril „hlboké sklamanie z toho, že jediná krajina zastavila proces integrácie Srbska do EÚ“.
(
http://www.ansamed.info/en/serbia/news/ Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovými robotmi, potrebujete mať zapnutý Javascript aby ste ju mohli vidieť. )

 

 

Úvaha autora

 

Možno konštatovať, že holandské veto bolo do značnej miery nesprávnym krokom. Pravdou síce je, že Srbsko stále nechytilo dvoch medzinárodne hľadaných zločincov, na druhej strane srbské súdy dokázali odsúdiť mnohých podozrivých. Napríklad prednedávnom Srbský najvyšší súd potvrdil tresty trom príslušníkom srbských polovojenských oddielov vinných z vraždy bosnianskych moslimov v Srebrenici v roku 1995. (http://www.balkaninsight.com/en/main/news/13069/).

 

Potrebné si je tiež uvedomiť fakt, že Srbsko už ICTY vydalo väčšinu vojnových zločincov, čo je jasný dôkaz ochoty Srbskej republiky spolupracovať. Počas stretnutia s Brammertzom v Belehrade srbský premiér Mirko Cvetkovič zdôraznil, že Srbsko už ICTY vydalo 44 zo 46 zločincov.
(
http://www.balkaninsight.com/en/main/news/13060/)

 

Srbsko sa navyše stále snaží hlbšie integrovať do euroatlantických štruktúr a užšie spolupracovať s krajinami EÚ a NATO, preto zablokovanie SAA kvôli dvom bývalým zločincom je nelogickým krokom. Napríklad námestník srbského ministerstva obrany Dušan Spasojevič počas návštevy Talianska vyhlásil, že srbské jednotky majú záujem zúčastňovať sa mierových misií vo svete spolu s talianskymi. (http://www.ansamed.info/en/serbia/news/ Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovými robotmi, potrebujete mať zapnutý Javascript aby ste ju mohli vidieť. )

 

Čo je však zrejme najdôležitejšie, odblokovaním SAA by ostatné balkánske krajiny dostali akýsi impulz pokračovať v reformách. EÚ by dala jasne najavo, že každý krok smerom k spolupráci zo strany balkánskych štátov bude Úniou odmenený. A je dôležité si uvedomiť, že viacerým štátom sú vytýkané nedostatky, preto je nový podnet o to dôležitejší. Napríklad hlavný predstaviteľ EÚ pre SZBP Javier Solana vyhlásil, že Bosna od podpísania SAA v júni 2008 urobila „veľmi malý pokrok“ v oblasti implementovania mnohých požiadaviek potrebných pre vstup do EÚ.
(
http://www.balkaninsight.com/en/main/news/13204/)

 

Nedávno po stretnutí s chorvátskym ministerským predsedom Ivom Sanaderom predseda Európskej komisie Jose Manuel Barroso vyhlásil, že Chorvátsko potrebuje rýchlejší pokrok v oblastiach ako reforma súdnictva, boj proti korupcii, vojnové zločiny a ľudské práva.
(
http://www.balkaninsight.com/en/main/news/13196/)

 

Na záver možno len konštatovať, že hoci Srbsko musí urobiť značný krok smerom k integrácii v EÚ, veto zo strany Holandska bolo nesprávnym. Zrejme bude najlepšie, ak Srbsko začne zatiaľ aplikovať jednotlivé body SAA jednostranne, ako sa vyjadril aj eurokomisár pre rozširovanie Únie Oli Rehn (http://www.ansamed.info/en/serbia/news/ Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovými robotmi, potrebujete mať zapnutý Javascript aby ste ju mohli vidieť. ) a tým bude pre celý región príkladom v oblasti urýchľovania reforiem. 

 
< Predchádzajúca