Čínska ekonomika sa počas posledného štvrťstoročia zmenila z centrálne plánovaného systému, ktorý bol uzavretý voči medzinárodnému obchodu k viac trhovo orientovanému hospodárstvu, ktoré má rýchlo rastúci súkromný sektor a je hlavným hráčom globálnej ekonomiky. Tieto zmeny boli umožnené predovšetkým vďaka sérií reforiem, ktorá začala na konci 70-tych rokov rušením kolektivistického poľnohospodárstva a postupne sa zamerala na znižovanie úlohy štátu pri riadení hospodárstva a celkovú liberalizáciu trhu. Vo všeobecnosti boli tieto reformy implementované postupne, a ich pozitívny dopad sa v súčasnosti prejavuje na viac ako 10-násobnom náraste HDP oproti roku 1978.
Po dlhoročnom udržiavaní svojej meny v úzkom napojení na americký dolár, zhodnotila Čína v júli 2005 svoju menu o 2,1% proti doláru a prešla na systém výmenných kurzov, ktorý berie ako referenciu kôš mien. Kumulatívne zhodnotenie čínskej meny renminbi (používa sa aj označenie yuan - CNY) voči americkému doláru dosiahlo v januári 2008 od obdobia, kedy bola prerušená viazanosť na dolár hodnotu 15%.
Pri meraní na základe parity kúpnej sily bola Čína v roku 2007 druhou najväčšou ekonomikou na svete po Spojených štátoch, pri hodnotení z hľadiska HDP per capita je však stále krajinou s priemernými príjmami.
V roku 2007 narástol ročný prílev priamych zahraničných investícií na 75 miliárd dolárov. Čínska vláda pri hospodárskom rozvoji v súčasnosti čelí niekoľkým výzvam:
udržanie adekvátneho rastu pracovných príležitostí pre desiatky miliónov robotníkov, ktorí boli nútení odísť zo štátom vlastnených podnikov, pre migrantov a ďalšie prírastky k pracovnej sile,
znížiť mieru korupcie a ďalších ekonomických zločinov,
zmierniť škody na životnom prostredí a sociálne konflikty, spôsobené rýchlou transformáciou ekonomiky.
Ekonomický rast je rýchlejší v pobrežných provinciách ako vo vnútrozemí a kvôli práci sa do mestských oblastí presťahovalo okolo 200 miliónov ľudí.
Jedným z demografických dôsledkov politiky „jedného dieťaťa“ uplatňovanej od roku 1979 je, že čínska populácia je v súčasnosti jedna z najrýchlejšie starnúcich vo svete.
Ďalším dlhodobým problémom je znečistenie životného prostredia a strata poľnohospodárskej pôdy v dôsledku hospodárskeho rozvoja.
