Hlavné menu

Analýzy a publikácie

Úvahy a komentáre

Fotoreportáže

A.R.E.S Analysis

Intelligence summary

Publikujte u nás

Prihláste sa

Naši partneri

Odporúčanie priateľom

Ak sa Vám páčila naša webstránka - pošlite odkaz o nej priateľom!

Počet návštev

mod_vvisit_counter

mod_vvisit_counter

mod_vvisit_counter

mod_vvisit_counter

mod_vvisit_counter

mod_vvisit_counter

mod_vvisit_counter

mod_vvisit_counter

	Dnes	796
	Včera	895
	Tento týždeň	5566
	Tento mesiac	18866

Visitors Counter 1.0.2

Syndicate

SiteMap

Home

Interview : Aktuálne smerovanie zahraničnej politiky Ruska

Interview : Aktuálne smerovanie zahraničnej politiky Ruska

Napísal: Ivan JÁGERSKÝ
Pondelok, 27.októbra 2008 - 15:44 hod.
Zdroj: www.famouslocations.com Ivan Jágerský uskutočnil interview s Tatianou Romanovou PhD., ktorá pôsobí na Petrohradskej štátnej univerzite, kde je v súčasnosti Ivan na študijnom pobyte. Doktorka Romanova sa špecializuje najmä na vzťahy EÚ-Rusko. Ak si chcete preštudovať jej osobný profil kliknite prosím na http://www.dip.pu.ru/english/lecture/romanova.htm 1. V posledných niekoľkých mesiacoch Rusko otvorene demonštruje svoju vojenskú silu. Ako hodnotíte súčasné postavenia Ruska a jeho vzrastajúce mocenské ambície? Myslím si, že nejde až tak o vojenské ambície Ruska. Z môjho uhla pohľadu je to skôr snaha o akúsi revíziu, nápravu udalostí 90. rokov, kedy Rusko uskutočňovalo veľmi otvorenú, prozápadnú politiku, no Západ nebol presvedčený o úprimnosti nášho konania, čo mnohí považujú sa istý druh poníženia a Rusko sa samozrejme sklamalo. Teraz, keď je Rusko svojím spôsobom opäť ekonomicky silné, existuje táto špecifická politická vôľa istej formy odplaty Západu za jeho postoj v 90. rokoch. 2. Ako sa podľa Vás bude v krátkodobom až strednodobom horizonte vyvíjať situácia na Kaukaze po augustovom konflikte v Gruzínsku? Myslíte si, že sa Rusom podarilo upevniť svoje pozície? Resp. bude sa Gruzínsko za americkej podpory naďalej militarizovať? Z krátkodobého hľadiska si myslím, že touto konkrétnou akciou Rusko určite svoje pozície v regióne posilnilo. Zároveň však pochybujem, že to, čo sa odohralo, je v ruskom záujme z dlhodobého hľadiska. Tento konflikt možno celkom jednoznačne vnímať ako provokáciu, na ktorú Rusko reagovalo, bez nejakých ďalších spojitostí. Čo sa týka militarizácie Gruzínska, som presvedčená, že bude aj naďalej pokračovať, nakoľko je to jednoznačne záujmom USA. 3. Myslíte si, že USA budú z dlhodobého hľadiska naďalej viazať svoje sily v islamskom svete alebo sa budú časť z nich snažiť použiť aj na obmedzenie rastúcej moci Ruska v Strednej Ázii? Toto je veľmi chúlostivá otázka...Na jednej strane je samozrejme v záujme USA zastaviť vplyv Ruska v Strednej Ázii, na strane druhej si myslím, že USA budú aj naďalej viac či menej angažované v blízkovýchodných konfliktoch a nebudú ochotné investovať prostriedky a úsilie do nového konfliktu v Strednej Ázii. Samozrejme, toto je skôr krátko - až strednodobý horizont...Celkom jednoznačne môžeme povedať, že USA momentálne nemajú záujem vstupovať do potencionálneho konfliktu v regióne, čo potvrdzuje aj fakt, že Sakašvili bol počas vyostrovania rusko - gruzínskeho konfliktu neustále inštruovaný Washingtonom, aby Rusko ďalej neprovokoval. Sakašvili však v tomto prípade išiel vlastnou cestou... 4. Domnievate sa, že súčasné zvýšené napätie medzi Washingtonom a Moskvou bude mať nejaký dopad na vyjednávanie okolo iránskeho jadrového programu? Myslím si, že na túto otázku je ťažké odpovedať. Môžeme len špekulovať či pri súčasných zhoršených vzťahoch bude aj táto téma posudzovaná ako principiálny sporný bod alebo sa budú obidve strany snažiť dosiahnuť konsenzus. Osobne sa však domnievam, že preváži ochota spolupracovať pri riešení tohto problému. 5. Myslíte si, že je reálne zapojenie Ruska ako partnera do systému protiraketovej obrany budovanej USA v Poľsku a Česku? Samozrejme, nijakej krajine, a Rusko nie je výnimkou, by sa nepáčili rakety rozmiestnené na jej hraniciach, to je viac ako isté. Taktiež nemôžme zabudnúť, že chápanie suverenity a bezpečnosti v EÚ je iné ako v Rusku či dokonca v USA. V chápaní bezpečnosti je Rusko veľmi podobné USA a som presvedčená, že USA vnímajú a chápu pozíciu Ruska a jeho reakcie v tomto smere veľmi dobre. Aj preto argumentujú, že systém nie je namierený proti Rusku, ale proti potencionálnej hrozbe zo strany Iránu, súčasne však odmietajú účasť ruskej strany na tomto projekte...Jeden z návrhov bol podieľať sa na systéme už od jeho vzniku - návrhu, konštrukcii...to by v konečnom dôsledku nielen podstatne znížilo náklady, ale znamenalo aj väčšiu účinnosť systému a hlavne by neexistovalo súčasné napätie. 6. Ako vnímate súčasný význam Strednej Ázie (Heartlandu) v súčasnej geopolitickej situácii? Myslíte si, že aj v 21.stor. môže platiť téza „Kto ovláda Heartland, ovláda Euráziu, kto ovláda Euráziu, ovláda svet“? Osobne veľmi neverím v geopolitiku. Myslím si, že geopolitické teórie nereflektujú súčasnú realitu postmoderného sveta. Súčasne však vidíme veľké ruské snahy kontrolovať post - sovietsky priestor, ktorý o.i. zahŕňa väčšinu oblasti Strednej Ázie. Samozrejme to má viacero dôvodov - historické, kultúrne (kvôli rusky hovoriacim komunitám), energetické (dovoz ropy a plynu na vlastnú spotrebu ako aj na ďalší export) a v neposlednom rade je tu bezpečnostný záujem, ktorý prevyšuje ostatné dôvody a preto je Rusko prítomné v Strednej Ázii a aj naďalej prítomné bude. Nechcem zájsť až tak do veľkých špekulácií, ale prežitie Ruska vo významnej miere závisí od toho, o čo ide v tomto regióne...A to bez akejkoľvek nadsázky. 7. Niektorými odborníkmi je čoraz častejšie vnímaná Šanghajská organizácia spolupráce ako istá ruská protiváha NATO, ktorá by mohla viesť k vzniku nového systému 2 dominantných mocenských blokov. Aké sú jej perspektívy z ruského pohľadu? Táto téma nie je práve moja špecializácia, takže sa ťažko môžem konkrétnejšie vyjadriť. Každopádne, Rusko má záujem rozvíjať spoluprácu v rámci ŠOS a až čas, pod vplyvom rôznych faktorov, ukáže, v akej konkrétnej forme to bude. 8. Aký konkrétny dopad môže mať súčasná svetová ekonomická kríza na ruskú ekonomiku a jeho ambície? Včera som čítala zaujímavý prieskum, ktorý hovorí, že viac ako 2/3 Rusov verí, že svetová finančná kríza nie je ruský problém. S tým možno aj čiastočne súhlasiť, avšak pravda je, že významná časť ruského kapitálu je na Západe a krízy bánk a finančných domov majú veľký vplyv na tento kapitál. Samozrejme, aj ruský bankový systém je súčasťou svetového systému, čo znamená, že pokiaľ existuje globálna finančná kríza, spôsobuje nestabilitu aj v ruskej bankovej sfére - úrokové sadzby idú hore, ľudia si požičiavajú menej, čo následne vedie ku kolapsu trhu nehnuteľností a spôsobuje vlnu nezamestnanosti. Rusko je teda určite svetovou krízou ovplyvnené, ale ani zďaleka tak významne ako Európa alebo USA. Aj keď je pravda, že v dôsledku krízy prudko klesajú ceny ropy na svetových trhoch a ruská ekonomika, štátny rozpočet je kalkulovaný práve podľa určitých očakávaných cien tejto komodity a samozrejme, nielen štát, ale aj mnoho spoločností a ľudí je závislých na ropnom a plynárenskom priemysle - o tom niet pochýb. Na druhej strane kríza môže ruskej ekonomike aj pomôcť - zameraním sa na vlastnú domácu produkciu a obmedzením dovozu. Stále však v Rusku existuje množstvo štrukturálnych problémov - veľmi nízke investície do inovácií a diverzifikácie ekonomiky, stále je tendencia investovať príliš veľa prostriedkov do naftárskeho a plynárenského priemyslu a podobne - tieto problémy Ruska však samozrejme nie sú dôsledkom svetovej finančnej krízy. 9. Niekedy nie je celkom jasné, kde končí moc Gazpromu a kde začína autorita vlády... Súhlasíte s názorom, že sa Rusko snaží presadzovať svoju zahraničnú politiku prostredníctvom tohto giganta? Čo hovoríte na aktuálny projekt vytvorenia rusko-iránsko-katarského plynárenského kartelu? Myslím si, že v tomto prípade ide trochu o dezinterpretáciu vnímania ruskej plynárenskej politiky, nakoľko ruská zahraničná politika, čo sa týka energetickej politiky, je viac o biznise ako o skutočných politických záujmoch. Ruská stratégia je celkom jednoznačná - maximalizovať zisk a nie používať plyn a ropu ako politický nástroj na ovplyvňovanie ukrajinskej vlády, moldavskej vlády, či Európskej únie...Západ má samozrejme často presne opačný názor. Napríklad Ukrajina - Rusko po oranžovej revolúcii a zmene režimu využilo túto situáciu na zvýšenie cien plynu na trhovú úroveň, čo pochopiteľne nemohlo spraviť predchádzajúcemu pro-ruskému režimu, ale voči novej, Rusku nie práve priateľskej vláde, to možné bolo. Zvýšenie ceny plynu však nebolo politicky motivované, opäť sa jednalo len o ekonomické dôvody, maximalizáciu zisku. Takisto aj spomínaný projekt vytvorenia plynárenského kartelu má predovšetkým ekonomické dôvody, aj keď isté politické úmysly v zmysle možnosti vyjednania priaznivejších obchodných podmienok pre kartel nemožno vzhľadom na závislosť EÚ od týchto zdrojov prehliadnuť. 10. Keď hovoríme o ruskej vláde - je veľmi zaujímavé sledovať ako si Putin, Medvedev, či Zubkov medzi sebou niekoľkokrát vymenili najdôležitejšie pozície v Rusku. Vyzerá to ako uzavretá vip spoločnosť... V Rusku je populárne prirovnanie k balíčku kariet - akokoľvek sa karty premiešajú, stále ich je v balíčku len 54, žiadna nepribudne...Každopádne, problém je v tom, že v Rusku ešte neexistuje demokracia, aspoň nie demokracia v klasickom ponímaní. To je spôsobené historickými udalosťami, ekonomickou nestabilitou v 90. rokoch...Ľudia jednoducho chceli vidieť vládu alebo diktatúru zákona, chceli ekonomickú stabilitu - to všetko prišlo s V. Putinom a ľudia veria, že to je to, čo Rusko potrebuje. Osobne však verím, že sa jedná len o akúsi prechodnú fázu, Rusko zatiaľ nemá veľa skúseností s demokraciou a jednoducho len potrebujeme trochu viac času. Ďakujem za rozhovor.

< Predchádzajúca

Project ARES - Crisis&Conflict Monitoring Network