A.R.E.S Analysis

Irán
Intelligence summary

Publikujte u nás

Prihláste sa






Zabudli ste heslo?
Nemáte účet? Vytvorte si ho!

Naši partneri

Odporúčanie priateľom

Ak sa Vám páčila naša webstránka - pošlite odkaz o nej priateľom!

Počet návštev

mod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_counter
mod_vvisit_counterDnes459
mod_vvisit_counterVčera1418
mod_vvisit_counterTento týždeň2802
mod_vvisit_counterTento mesiac22099

Syndicate

SiteMap

Google Sitemap Generator

Profil krajiny - Bielorusko
Napísal: Andrej VAŠČÍK   
Sobota, 13.decembra 2008 - 19:48 hod.

Rozloha: 207 600 kilometrov štvorcových Image
 
Hlavné mesto: Minsk
 
Počet obyvateľov: 9 685 768 
 
Národnostné zloženie: Bielorusi (81,2 %), Rusi (11,4 %), Poliaci (3,9 %), Ukrajinci (2,4 %), Židia (0,3 %), iné národnosti (0,8 %)

Náboženské vierovyznanie: ortodoxná cirkev (80 %), katolícka cirkev (14 %), protestantská cirkev (2 %), ostatné vierovyznania (4 %)
 
Úradné jazyky: ruština, bieloruština
 
Štátne zriadenie: republika
 
Ústava: platná od 30. marca 1994 (zmenená v referendách v roku 1996 a 2004)
 
Deľba moci:

  1. Výkonná moc – prezident (Alexander Lukašenko, od 20. 7. 1994), ministerský predseda (Sergej Sidorskij, od 19. 12. 2003), Rada ministrov,
  2. Zákonodarná moc – dvojkomorový parlament, tzv. Národné zhromaždenie:
  • Rada republiky (56 členov volených regionálnymi zhromaždeniami, 8 členov menovaných prezidentom)
  • Snemovňa reprezentantov (110 členov priamo volených ľudom)    
     3.  Súdna moc – Najvyšší súd (sudcovia menovaní prezidentom), Ústavný súd (polovica sudcov menovaných prezidentom, polovica menovaných Snemovňou reprezentantov)

   


Historický vývoj v Bielorusku

V piatom storočí po Kristovi začali Bielorusko osídľovať slovanské kmene. V 9. – 12. storočí sa krajina stala súčasťou Kyjevskej rusi. Neskôr Bielorusko spolu s Litvou tvorili Litovské veľkovojvodstvo. V roku 1569 sa Litovské veľkovojvodstvo stalo súčasť Poľska, avšak po delení poľského územia v 18. storočí sa Bielorusko stalo súčasťou Ruska.
 
 Image

25. marca 1918 Bielorusko vyhlásilo nezávislú republiku, avšak po sovietsko – poľskej vojne (1918 – 1921) sa západná časť krajiny stala súčasťou Poľska a východná súčasťou Sovietskeho zväzu. V roku 1939 celé územie Bieloruska pripadlo Sovietskemu zväzu. Po nacistickej okupácii počas druhej svetovej vojny sa krajina stala opäť súčasťou Sovietskeho zväzu.

 V auguste 1991 Bielorusko vyhlásilo nezávislosť od Sovietskeho zväzu. Krátko nato sa stalo spoluzakladateľom Spoločenstva nezávislých štátov v decembri 1991. Napriek tomuto vývoju si Bielorusko zachovalo silné väzby na Rusko, v krajine sa pokračovalo v potláčaní ekonomických a politických reforiem. Už v januári 1994 bieloruský parlament odvolal proreformného lídra Stanislava Šuškeviča, ktorý zastával princípy trhového hospodárstva. V roku 1994 sa bieloruským prezidentom stal Alexander Lukašenko, ktorý si nechal posilniť svoje vlastné prezidentské právomoci. V roku 1996 v zmanipulovanom referende zmenil ústavu, čím predĺžil svoje funkčné obdobie prezidenta z troch na päť rokov. Za jeho vlády zároveň došlo k upevneniu väzieb s Ruskom, s ktorým v roku 1997 podpísal dohodu o spolupráci. V roku 2004 v ďalšom zmanipulovanom referende zmenil ústavu, vďaka čomu môže Lukašenko kandidovať na neobmedzený počet volebných období. V marci 2006 získal Lukašenko v prezidentských voľbách 82,6 % všetkých hlasov. USA a krajiny EÚ kritizovali priebeh volieb, ktoré považovali za zmanipulované. V septembri 2008 v parlamentných voľbách získali stúpenci Lukašenka všetkých 110 poslaneckých mandátov v Snemovni reprezentantov, opäť však bol bieloruský režim kritizovaný z manipulácie volieb.


.




Vzťahy s Ruskom

Bielorusko vo vzťahoch s Ruskom profituje najmä zo svojej strategickej polohy. Tranzitom cez Bielorusko prechádza obrovský počet tovarov zo Západu určených pre ruský trh. Prichádzajú do Bieloruska ako súčiastky, čo napomáha vyhýbaniu sa clám. V Bielorusku sa realizuje zostavenie konečnej produkcie, ktorá už bez cla smeruje do Ruskej federácie. Ruské priame a nepriame subsídie predstavujú predstavujú 3,5 – 4 miliardy amerických dolárov, čo je pre Bielorusko obrovská suma. Navyše Bielorusko je významnou tranzitnou krajinou pre ropu a zemný plyn z Ruska. Polovica ruského exportu zemného plynu určeného pre Európu prechádza bieloruským územím. Bielorusko zároveň získava od Ruskej federácie ropu a zemný plyn, pričom platí menej, ako sú skutočné trhové ceny. Minsk potom reexportuje ropu a ropné produkty za trhové ceny. Pritom využíva lacnú energiu. Nedávno však došlo k narušeniu týchto vzťahov, keďže Rusko zaviedlo exportné clá na ropu prepravovanú do Bieloruska, ktoré postupne zvýši v priebehu roku 2009. V rovnakom roku majú Rusi získať 85 % z ciel na reexportovanú ruskú ropu a ropné produkty z Bieloruska. V roku 2007 Rusko zvýšilo cenu zemného plynu prepravovaného do Bieloruska zo 47 amerických dolárov za kubický meter na 100 dolárov za kubický meter. Do roku 2011 by malo Bielorusko kupovať zemný plyn za svetové ceny. Pre Bielorusko však Rusko naďalej predstavuje významného ekonomického partnera. Rusko je významný importér bieloruských poľnohospodárskych produktov a technických zaradení. Okrem toho je veľmi dobre rozvinutá vzájomná vojenská spolupráca. V prípade výstavby amerického protiraketového systému v Poľsku a Česku je Bielorusko verným spojencom Ruska. Lukašenko v decembri 2007 vyhlásil, že jeho krajina je pripravená umietniť na svojom území ruské rakety, pokiaľ má byť vybudovaný americký systém v Česku a Poľsku. V Gančeviči sa nachádza (brestská oblasť) ruská stanica raketového varovania „Volga“, pod zodpovednosť ktorej patrí Nemecko, Francúzsko a Veľká Británia. Obe krajiny sú navyše členmi spoločnej únie, ktorá vznikla v roku 1999 a má za cieľ posilniť hospodársku, sociálnu, vojenskú a politickú integráciu.



Vzťahy s krajinami EÚ

Bielorusko má pre krajiny EÚ viacero bezpečnostných a ekonomických významov. Je to posledná brána pred vstupom nelegálnych migrantov a vstupom narkotík z Ázie do EÚ. Krajina má významné zdroje viacerých dôležitých nerastov: žula, draselná soľ atď. Navyše pre produkty z EÚ určených na ruský trh je významnou tranzitnou krajinou. Spomedzi štátov EÚ sú významnými ekonomickými partnermi Bieloruska Nemecko a Poľsko. Aj toto sú dôvody krajín EÚ „priblížiť tamojší režim bližšie k Západu“. V októbri 2008 sa EÚ rozhodla povoliť niektorým politickým predstaviteľom Bieloruska, medzi ktorých patrí aj Lukašenko, cestovať do krajín Únie. Išlo o odpoveď EÚ za to, že Bielorusko sa v auguste 2008 rozhodlo prepustiť politických väzňov. V decembri 2008 EÚ predstavila program „Východné partnerstvo“, do ktorého zahŕňa viacero krajín susediacich s Ruskom. Na základe tohto programu chce EÚ zlepšiť s Bieloruskom vzťahy, pokiaľ ukáže ochotu prijať demokratické politické reformy.

Vzťahy s USA  

Viaceré oblasti prispievajú k zlým bielorusko – americkým vzťahom. V roku 2004 USA uvalili na bieloruskú štátnu zbrojársku spoločnosť Belvneshpromservice sankcie kvôli obchodovaniu s Iránom s materiálmi, ktoré môžu slúžiť na výrobu ZHN. Po zmanipulovaných prezidentských voľbách v Bielorusku v roku 2006 USA a EÚ uvalili finančné sankcie na bieloruský režim a zakázali cestovať bieloruským politickým predstaviteľom do EÚ a USA. V novembri 2007 americké ministerstvo financií zmrazilo americké aktíva bieloruského ropného a chemického konglomerátu Belneftekhim, pretože túto spoločnosť kontroloval Alexander Lukašenko. Bielorusko rovnako nesúhlasí s umiestnením amerického protiraketového systému v strednej Európe, ako už bolo vyššie spomenuté. V máji 2008 Bielorusko vypovedalo zo svojho územia 11 amerických diplomatov po tom, ako USA kritizovali stav ľudských práv v krajine. Kvôli zlému podnikateľskému prostrediu viacero amerických zahraničných investorov opustilo Bielorusko, napríklad Ford Motor Company. Avšak po tom, čo boli v auguste 2008 prepustení bieloruskí politickí väzni, USA zrušili sankcie uvalené na dve pobočky Belneftekhim: Lakokraska a Polotsk Steklovolokno.



 
 
 
Zdroje:
Background Note: Belarus.
In: http://www.state.gov/r/pa/ei/bgn/5371.htm
(download: 13. 12. 2008)

Belarus.
In: http://history1900s.about.com
(download: 13. 12. 2008)

Belarus.
In: https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/bo.html
(download: 13. 12. 2008)

"Eastern Partnership" at a reasonable price.
In: http://en.rian.ru/analysis/20081208/118751336.html
(download: 13. 12. 2008)

KOVAĽOV, V.: Bielorusko: rozvoj v „izolácii“.
In: Panoráma globálneho bezpečnostného prostredia. Bratislava: Odbor bezpečnostnej a obrannej politiky Ministerstva obrany Slovenskej republiky, s. 271 – 280.

Timeline: Belarus .
In: http://news.bbc.co.uk/2/hi/europe/country_profiles/1118391.stm .
(download: 13. 12. 2008)