A.R.E.S Analysis

Irán
Intelligence summary

Publikujte u nás

Prihláste sa






Zabudli ste heslo?
Nemáte účet? Vytvorte si ho!

Naši partneri

Odporúčanie priateľom

Ak sa Vám páčila naša webstránka - pošlite odkaz o nej priateľom!

Počet návštev

mod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_counter
mod_vvisit_counterDnes52
mod_vvisit_counterVčera107
mod_vvisit_counterTento týždeň415
mod_vvisit_counterTento mesiac2606

Syndicate

SiteMap

Google Sitemap Generator

Intelligence summary: Irán No.12/08
Napísal: Oliver ÉDER   
Nedeľa, 21.decembra 2008 - 19:59 hod.
logo
Za obdobie od 23.11 do 21.12 nedošlo vo všeobecnosti k závažnejším zmenám. Svetová verejnosť najviac sledovala vývoj vzťahov medzi USA a Iránom po zvolení Baracka Obamu za prezidenta. K žiadnemu posunu však nedošlo. Obama verejne zopakoval svoje stanovisko a oznámil, že je ochotný s iránskym vedením priamo rokovať. Dodal však, že ak Teherán nezastaví obohacovanie uránu, bude čeliť ešte tvrdším sankciám. Predseda iránskeho parlamentu a bývalý hlavný jadrový vyjednávač Ali Larijáni označil Obamove výroky za „kovbojskú rétoriku“, ktorá podľa neho dokazuje Obamovu politickú nezrelosť. Pochybnosti ohľadom zmeny americkej zahraničnej politiky vyslovilo viacero iránskych čelných predstaviteľov aj keď väčšina z nich (s výnimkou najväčších radikálov) sa zhodne na tom, že si zmenu želá. Podstatou však zostáva, že Iránci odmietajú, aby otázka ukončenia jadrového programu a podpory zahraničných odbojových skupín (Hizballáh, Hamas) bola podmienkou naštartovania priamych rozhovorov. Čo nesmieme zabudnúť spomenúť je, že Washington sa dostáva pod verejný tlak, aby nadviazal oficiálne vzťahy s Iránom. Medzi najprominentnejších propagátorov tejto myšlienky patrí Zbigniew Brzezinski. Vzhľadom na skutočnosť, že v otázke americko-iránskych vzťahov nedošlo k posunu, neboli správy týkajúce sa tejto problematiky zahrnuté do Hypotézy 1, týkajúcej sa zmiernenia napätia so Západom.

Pre vývoj našich konkurenčných hypotéz boli naopak dôležité vzťahy Iránu s európskymi štátmi. Komisárka EÚ pre vonkajšie vzťahy Benita-Ferrero Waldner vyzvala USA na nadviazanie dialógu s Teheránom. Najviac pozornosti pútali rokovania medzi iránskou a nemeckou obchodnou komorou v súvislosti s možnosťami investícií do iránskeho ťažobného priemyslu. Ide o veľmi dôležitý krok po tohtoročných kontraktoch západných firiem s Iráncami – švajčiarskej Elektrizitaetsgesellschaft Laufenburg na dodávku 5,5 mld.m3 plynu na 25 rokov a nemeckej Steiner Prematechnik Gastec na dodávku technológie na skvapalňovanie plynu v hodnote 100 mil. EUR. Je zjavné, že Európania si uvedomujú komplikovanosť vlastnej situácie, keď pri snahe znížiť energetickú závislosť od Ruska hľadajú alternatívnych dodávateľov, pričom jedným z možných je práve Irán. Iránsky plyn je podľa všetkých analytikov dôležitý pre projekt plynovodu Nabucco. Opakovane to vyhlasujú aj Turci, cez ktorých územie má potrubie prechádzať. Tento týždeň to oficiálne zopakoval aj turecký prezident Abdullah Gul po rokovaniach s bulharským prezidentom Georgim Parvanovom. Náznaky zbližovania Európy a Iránu možno taktiež vybadať na návšteve iránskej delegácie v Španielsku a uzavretí dohody o preferenčných clách s Bosnou a Hercegovinou. Bez zmiernenia napätia medzi Washingtonom a Teheránom je ale zatiaľ veľmi málo pravdepodobné, že by EÚ nadviazala energetický dialóg s Iránom. Kľúčovými budú zrejme iránske prezidentské voľby 12.júna 2009. Z tohto dôvodu bude potrebné pre Hypotézu 1 zintenzívniť monitoring správ súvisiacich s voľbami.

 

Pre Hypotézu 2 (Ďalšie zvyšovanie napätia vedúce k použitiu vojenskej sily zo strany Iránu resp. USA/Izrael) bolo kľúčovým nepriateľstvo Hizballáhu a Izraelu. Hizballáh podľa viacerých zdrojov zvýšil svoj arzenál rakiet až na 42 000 kusov. Táto skutočnosť znamená ďalšie riziko nového ozbrojeného konfliktu so židovským štátom. Dôležitým je tiež pokračujúce násilie medzi Izraelom a Hamasom, ktorý zrušil šesťmesačné prímerie. Tieto dva faktory spolu s neochotou zastaviť obohacovanie uránu zvyšujú pravdepodobnosť izraelského útoku na iránske jadrové zariadenia. Čo je však najdôležitejšie je fakt, že podľa prieskumov verejnej mienky by izraelské parlamentné voľby mala vyhrať strana Likud vyznačujúca sa jastrabou zahraničnopolitickou orientáciou. Víťazstvo Likudu by pravdepodobnosť útoku na Irán ešte zvýšilo. Pozornosť bude preto potrebné venovať hlavne izraelskému vnútropolitickému vývoju a možnostiam ukončiť ostreľovanie medzi Hamasom a izraelskou armádou. Otvorenou však začína byť podpora Hamasu a Hizballáhu zo strany Iránu, keďže medzi Sýriou (hlavný spojenec Teheránu) a EÚ dochádza k istému otepľovaniu vzťahov. V prípade pokračujúceho pozitívneho trendu by sa podpora pre tieto dve militantné skupiny mohla stať komplikovanou, keďže väčšina zbraní im je dodávaná práve cez sýrske územie. Zaujímavá je tiež otázka Iraku z iránskeho pohľadu. Iránski predstavitelia oficiálne pozitívne hodnotili uzatvorený bezpečnostný pakt medzi irackou vládou a USA. Existujú náznaky, že Irán by sa mohol stať konštruktívnym partnerom Iraku, keď je jasné, že americké sily sa pri stabilnej bezpečnostnej situácii stiahnu.

 
Hypotéza 3 (Zachovanie status quo, prehlbovanie spolupráce s Ruskom, prípadne ďalšími ázijskými štátmi, integrácia do vojenských, politických, ekonomických zoskupení) má zatiaľ najväčší potenciál pre svoje naplnenie. Dôkazmi sú vyhlásenia Ruska o prehlbovaní vojenskej spolupráce s Iránom pričom Moskva má Teheránu dodať ďalší protilietadlový obranný systém. Iránski predstavitelia rokovali o prehlbovaní vzťahov taktiež s Kirgizskom a Tadžikistanom a s čínskymi zástupcami o investícií v objeme 16 mld. USD do iránskych plynových polí North Pars. S generálnym sekretárom Šanghajskej organizácie spolupráce (ŠOS) boli prediskutovávané možnosti vstupu Iránu do tohto medzivládneho zoskupenia. Popri prehlbovaní vzťahov s členmi ŠOS boli významné aj výzvy Indie na pokračovanie rokovaní o výstavbe strategicky významného plynovodu IPI (Irán-Pakistan-India).

V súvislosti so všetkými hypotézami je potrebné uviesť, že v sledovanom období im boli jednotlivo priraďované číselné hodnoty pričom ak daná správa podporovala napr. Hypotézu 2 nemusela súčasne vyvracať Hypotézu 1. Súvisí to s predpokladom, že v praxi sú tri hlavné zahraničnopolitické vektory Iránu (Európa, USA/Izrael, Rusko/Ázia) od seba aspoň čiastočne nezávislé a to napriek tomu, že ide o analýzu konkurenčných hypotéz. Ak by napr. došlo k izraelskému útoku na iránske jadrové zariadenia nemuselo by to nevyhnutne znamenať aj prerušenie vzťahov s EÚ. Takýto útok by naopak mohol vyvolať ešte omnoho väčší rozkol v rámci spojenectva USA-Európa než tomu bolo v roku 2003 po invázii do Iraku. Súčasne by prípadné nadviazanie energetického dialógu EÚ-Irán nemuselo vychýliť Teherán z ruskej sféry vplyvu. Základným predpokladom za súčasného stavu teda je, že Irán sa bude usilovať v krátkodobom horizonte o prehlbovanie stykov s Východom aj Západom pričom by sa obe snahy nemuseli zákonite vylučovať. Práve z dôvodu, že si Američania uvedomujú energetické potreby EÚ, sa bude Washington snažiť držať na uzde Izrael a v prípade potreby použitia sily (Hypotéza 2) pôjde s veľkou pravdepodobnosťou o vojenskú akciu veľmi obmedzeného rozsahu.  Napriek spomínanej aspoň čiastočnej nezávislosti jednotlivých zahraničnopolitických vektorov však za istých okolností môže dôjsť k tomu, že jednotlivé hypotézy sa budú absolútne vylučovať. V súčasnosti je nemožné s istotou určiť aké presné väzby medzi nimi panujú a to je jedným z dôvodov, prečo sa hypotézy môžu v priebehu času naďalej meniť.


 
< Predchádzajúca