Zdroj: TroopCarePackage.com

Projectu ARES sa podarilo kontaktovať profesionálneho vojaka Ozbrojených síl Slovenskej republiky, ktorý plnil úlohy na hlavnom veliteľstve ISAF v Kábule v dobe január až júl 2007.  Meno vojaka z profesionálnych dôvodov nie je možné zverejniť.

1. Na úvod skúste prosím pár slovami opísať Vaše dojmy a pocity z Afganistanu.

Po vystúpení z lietadla som sa zahľadel na zasnežené vrcholky hôr v okolí letiska KÁBUL a pripadal som si ako vo Vysokých Tatrách, až do doby kým som sa zhlboka nenadýchol. Vtedy som pocítil atypický smrad  a strašný suchý a studený vzduch, ktorý mi okamžite vypálil všetky  nosné chĺpky. Pred prevozom z letiska na veliteľstvo NATO som bol poučený, aby som hlásil skutočnosti a osoby, ktoré mi pripadajú podozrivé. Musím poznamenať, že každý mi v tej chvíli pripadal podozrivý.

2. Prejdime teraz k samotnému afganskému konfliktu. Súhlasíte s tézou, že v Afganistane sa ohňom a mečom zvíťaziť nedá? (vychádzajúc z historických skúseností rôznych armád podmaniť si túto krajinu).
 
Otázne je, či to, čo v súčasnosti robí NATO podporuje túto tézu. Možno je to chyba prístupu NATO k médiám (aj keď si to nemyslím), avšak väčšinou sa v médiách prezentujú len tie bojové „úspechy“. Je to však asi prirodzené, pretože čitateľov a divákov nezaujme správa o otvorení novej školy alebo nemocnice, niekde hlboko zabudnutej v Afganistane. Avšak správa o usmrtení 32 militantov na východe AFG určite áno. O otázke médií by sa dalo popísať asi hodne. Každopádne NATO robí viac, ako len bojové operácie. No a zároveň na akýkoľvek civilný projekt, musíte mať priaznivé bezpečnostné prostredie. Zároveň je nutné vychádzať z názvu misie NATO v Afganistane – ISAF (International Security Assistance Force – Medzinárodné bezpečnostné asistenčné sily). ISAF nie je všeliek na súčasné problémy Afganistanu. Je to len nástroj. V prvom rade je Afganistan krajinou Afgáncov a oni musia prevziať zodpovednosť za spravovanie tejto krajiny. Avšak tento proces musí byť plne podporovaný medzinárodným spoločenstvom na čele s OSN. Myslím si, že vymenovanie pána Kai EIDE za splnomocnenca OSN pre Afganistan je možné hodnotiť ako veľmi pozitívny krok. Problémy súčasného Afganistanu sú veľmi komplexné a ich riešenie musí zahŕňať aj zlepšenie sociálno-ekonomických faktorov.  Každopádne súhlasím s teóriou, že v Afganistane sa „len“ ohňom a mečom zvíťaziť nedá. (Avšak táto teória platí asi pre všetky konflikty.) Historické konflikty v Afganistane boli úzko späté s Paštúnským etnikom, ktoré v súčasnosti pozostáva z okolo 5000 rôznych kmeňov. Ak vezmeme v úvahu, že drvivú väčšinu súčasných militantných skupín tvorí paštúnske etnikum, tak podobnosť s históriou Afganistanu nie je čisto náhodná.  Taktiež z historického hľadiska je dokázané, že paštúnske kmene sa dokážu zjednotiť, len keď majú spoločného nepriateľa (v tomto prípade ISAF). Pokiaľ tento neexistuje, tak nastáva bratovražedný boj o moc medzi nimi (vychádzajúc z historických skúsenosti Afganistanu).  

3. Do akej miery je podľa Vás Pakistan a jeho tajné služby angažovaný v podpore povstaleckých skupín pôsobiacich v Afganistane z jeho územia?
 
Podporu Pakistanskej tajnej služby je možné chápať v rovine špekulácii. Určite existujú indície o podpore tejto organizácie militantným hnutiam, avšak je otázne či túto podporu poskytujú súčasní, alebo bývalí príslušníci tajnej služby. Taktiež po zmenách vykonaných na čelných pozíciách Pakistanskej armády a jej tajnej služby je možné očakávať obmedzenie úniku informácií z prostredia tajnej služby. Avšak podpora Pakistanu (a tým nemyslím politickú úroveň) je neodškriepiteľná. A to najmä podpora paštúnskeho etnika, ktoré bolo rozdelené na Afgansku a Pakistánsku časť tzv. Durandovou líniou v roku 1893. Tu je za vhodné uviesť, že hranica medzi Afganistanom a Pakistanom je dlhá 2 430 km. Hranica prechádza členitým terénom a tak je nemožné ju hermeticky uzavrieť, alebo plne kontrolovať, čo následne umožňuje voľný pohyb osôb. Podporu Pakistanu umocňuje aj fakt, že väčšina hlavných vodcov jednotlivých militantných skupín sa ukrýva na jeho území. Stabilizácia bezpečnostnej situácie v Afganistane je úzko spätá s vývojom a stabilizáciou situácie na severe Pakistanu.

4. Myslíte si, že avizované posilnenie amerického kontingentu prinesie zlepšenie bezpečnostnej situácie v krajine?
 
Akékoľvek navŕšenie počtu jednotiek ISAF prinesie zlepšenie bezpečnostnej situácie. Otázne je však smerovanie týchto jednotiek, teda povedané po vojensky aké bojové  úlohy budú tieto jednotky plniť. Každopádne je tu snaha o zmenu úsilia jednotiek ISAF  zameraná na zvýšenie kvality a výcviku jednotiek Afganskej národnej armády tzv. mentorstvo.
V súčasnosti velí NATO dvom majoritným vojenským operáciám a to KFOR a ISAF. Dovolil by som si na porovnanie uviesť zopár faktov:

• Rozloha Kosovo (10 887 km²)
• Rozloha Afganistan (647 500 km²), t.j. cca 60x Kosovo
• Počty KFOR (14759 – 18. júna 2008)^[1]
• Počty ISAF (50700 – 6. október 2008)^[2], t.j. 3,43x KFOR.

Myslím si, že tu netreba už ďalších slov.

5. Misia ISAF je v histórii NATO doposiaľ jej najväčšou a najdôležitejšou misiou. Na jednej strane Brusel vyhlasuje, že budúcnosť Aliancie sa odohráva práve „v púšťach a horách“ Afganistanu, na strane druhej európska časť členských krajín len obmedzene reaguje na výzvy o navýšenie a posilnenie svojich kapacít v tejto operácií. Ako vidíte postoj európskych členov NATO v tomto kontexte v krátkodobom a strednodobom horizonte?
 
Plne súhlasím, že vojenská operácia ISAF je najdôležitejšou operáciou NATO a taktiež je to skúškou pre Alianciu. Podmienky, ktorým v súčasnosti čelia medzinárodné sily v Afganistane, plne preveria ich technické a operačno-bojové možnosti a spôsobilosti. Naplnenie počtov ISAF je dlhodobým problémom NATO, avšak doposiaľ bolo naplnenie počtov zakaždým viac-menej úspešné.  Navŕšenie počtu vojakov v akejkoľvek misii je v prvom rade otázkou peňazí, pretože pôsobenie vojenského kontingentu je finančne náročné. V každej európskej členskej krajine NATO o financiách a rozpočte pre armádu rozhodujú politici. Aj keď by malo byť pravidlom, že na rozpočet armády by členská krajina NATO mala vynaložiť 2% HDP nie je tomu vždy tak (napr. rozpočet ministerstva obrany SR na rok 2009 predstavuje 1,4% HDP). Z tohto dôvodu si dovolím tvrdiť, že ISAF je skúškou pre NATO. V žiadnej krajine nie je peňazí na rozdávanie a najmä v súčasnej ekonomickej kríze budú krajiny nútené prehodnotiť svoje finančné priority (pre občana / voliča akejkoľvek krajiny EÚ je bližšia košeľa ako kabát). Ako tieto ovplyvnia NATO a ISAF je v súčasnosti veľmi otázne. Avšak v prípade, že bude existovať NATO a misia ISAF budú európsky členovia NATO podporovať, v medziach ich možnosti, potreby Aliancie (vec cti a prestíže).  Každopádne je badať nedostatočnú informovanosť verejnosti v členských krajinách EÚ zo strany politickej, ako aj médií o opodstatnenosti a potrebe misie v Afganistane.

6. Česká republika v súčasnosti uvažuje o odsune svojich vojakov z misie ISAF, Slovensko naopak počty vojakov zvyšuje. Aký je Váš názor na rozdielnosť týchto prístupov?
 
Aj ČR plánuje navŕšiť počet svojich vojakov v Afganistane o 229 osôb. Súčasný problém je vnútropolitickým problémom ČR. Podobne ako u nás sa stala Lisabonská zmluva „rukojemníkom“ politických strán, tak v ČR si vzal SOCDEM za „rukojemníka“ predĺženie mandátu vojakov AČR v zahraničných misiách. Každopádne jedine čo zatiaľ dosiahli je len hanba v NATO (Pravdepodobne sa riadili príslovím „Když ostudu tak pořádnou“.)

7. Podľa Vašich skúseností, aké je vnímanie vojsk NATO a Američanov bežnými Afgancami? Uvedomujú si, že medzinárodné spoločenstvo je v ich krajine prítomné skutočne preto, aby im pomohlo alebo skôr je považované za okupantov podobne ako Rusi v 80.rokoch? Je možné získať si „srdcia a mysle“ Afgancov ako sa o to Aliancia snaží?

Ľudia, s ktorými som mal tú česť sa stretnúť, nepokladali medzinárodné jednotky za okupantov. Avšak dovolil by som si citovať jedného svojho amerického kolegu, ktorý mi raz povedal „Nemusia ma milovať, len nech po mne nestrieľajú“. Tak ako všade, sú ľudia, ktorí Vás podporujú a sú aj takí, ktorí Vás zatracujú. Je to len vec prístupu k informáciám a mozgovej kapacite / schopnosti spracovania danej informácie.
Počas jedného z mojich stretnutí mi bolo vysvetlené, že boli v Afganistane časy (a to nie tak dávno, len v minulom storočí), kedy v Afganistane zomierali ľudia denne po stovkách a tisíckach bez príčiny. A to sa v súčasnosti nedeje. Každopádne očakávania Afganského národa boli väčšie, ako je súčasná realita. No každý proces si vyžaduje čas a v Afganistane možno tento čas bude trvať o niečo dlhšie a bude zahŕňať výmenu generácii.

8. Myslíte si, že by stabilizácii Afganistanu pomohlo angažovanie sa v iných moslimských krajín v podobe mierovej misie? Je možné dosiahnuť dohodu medzi Talibanom a afganskou vládou napr. prostredníctvom faith-based diplomacy?

Konflikt v inej krajine (moslimskej, či nemoslimskej) môže byť postavený na iných základoch  a preto môže priniesť rôzne nové výzvy. Preto je možné len hypoteticky uvažovať, či by sa prípadný úspech v Afganistane mohol použiť ako model pre riešenie konfliktu v iných krajinách.
Dohoda o zmieri medzi Talibanom a afgánskou vládou je dosiahnuteľná, avšak je otázne na akej úrovni Talibanu. Nepredpokladám, že by súčasní čelní predstavitelia Talibanu pristúpili k akejkoľvek dohode. Každopádne na lokálnej, miestnej úrovni to nie je nepredstaviteľné. Roky 2009 a 2010 sú volebnými rokmi v Afganistane a tieto môžu priniesť rôzne staro-nové  politické strany na scénu.
Vzhľadom na skutočnosť, že sa nepokladám za odborníka na diplomatické nástroje, je mi veľmi ťažké ohodnotiť, či faith-based diplomacy je to ten správny spôsob dosiahnutia dohody o zmieri.

9. Čo považujete za najvhodnejšie riešenie situácie? Je vôbec možné pre medzinárodné spoločenstvo a afganskú vládu uspieť v boji proti povstalcom?
 
Najvhodnejším riešením situácie je komplexný prístup pri jej riešení (tzv. comprehensive approach). Avšak tento si vyžaduje enormné úsilie na koordináciu a kooperáciu, čo v medzinárodnom prostredí a v rámci širokej škály rôznych organizácií (národných, medzinárodných, vládnych aj mimovládnych) nie je vonkoncom jednoduché. No ako som už spomenul splnomocnenec OSN pre Afganistan p. Kai EIDE je nepochybne veľmi ambiciózny a schopný odborník. Každopádne si myslím, že medzinárodné spoločenstvo a afgánska vláda môže uspieť v boji proti povstalcom. No nebude to cesta ani jednoduchá a ani krátka.

10. Na záver možno trochu špekulatívna otázka – ako dlho bude ešte medzinárodné spoločenstvo v Afganistane prítomné?
 
V prípade, že sa bude situácia vyvíjať podľa očakávaní a prognóz medzinárodného spoločenstva tak medzinárodné spoločenstvo bude v Afganistane prítomné ešte dlho (5-10 rokov). V súčasnosti prebieha niekoľko projektov riadených a financovaných medzinárodným spoločenstvom, ktorých ukončenie si bude vyžadovať ich prítomnosť. Aj keď afganský prezident  Hamid KARZAJ vyzval NATO na spresnenie termínu odchodu medzinárodných síl z Afganistanu, je nutné jeho počínanie chápať v intenciách predvolebnej kampane.
No v prípade, že situáciu v Afganistane skomplikujú voľby a najme ich výsledok, nie je možné vylúčiť aj relatívne rýchly odchod medzinárodného spoločenstva a najmä medzinárodných síl z Afganistanu (3-4 roky). Avšak takýto scenár pokladám za nepravdepodobný.

Ďakujem za rozhovor.

Odkazy:

[1] http://www.nato.int/kfor/structur/nations/placemap/kfor_placemat.pdf

 [2] www.nato-otan.org/isaf/docu/epub/pdf/isaf_placemat_081006.pdf