Jedným z najnebezpečnejších prúdov v oblasti medzinárodného terorizmu je islamský terorizmus. Okrem iného to potvrdzuje aj niekoľko štatistík a výskumov. Napríklad Národné Protiteroristické Centrum USA má za to, že islamský terorizmus je zodpovedný až za štvrtinu všetkých teroristických útokov vo svete. Čoraz dômyselnejší a technicky náročnejší postup teroristov vyžaduje nemalé investície spojené s výcvikom a vybavením teroristov a niekedy tiež finančným odškodnením rodín samovražedných atentátnikov. Dalo by sa povedať, že staré príslovie „terorizovať nič nestojí“, dnes už rozhodne neplatí a náklady na teroristické akcie sa dokážu vyšvihnúť až do astronomických hodnôt.

Získavanie finančných prostriedkov islamských teroristických organizácií má svoje špecifiká, vyplývajúce z islamu a povinností ktoré táto viera prináša. Zdroje príjmov môžeme rozdeliť nasledovne:

1. Charity. Sú najväčším špecifikom islamského terorizmu. Príjmy z charít boli hlavne v minulosti najvýznamnejším zdrojom financovania teroristických aktivít. Súvisí to hlavne s islamskou tradíciou  zakat, podľa  ktorej by mal každý moslim odovzdať časť svojho bohatstva na charitu (najmenej 2.5%) a pomôcť tak chorým a zároveň šíriť dobré meno islamu. Problém charít sa týka hlavne Saudskej Arábie, kde žije veľká časť bohatých moslimov. Saudská vláda však nedávno prikročila k tvrdšej kontrole charít a čiastočne tak eliminovala tok peňazí z týchto zdrojov. Charity sa stali hlavným zdrojom financovania Al Kájdy potom, ako USA zničili pôvodnú finančnú sieť, tzv. Zlatú reťaz – išlo o finančnú sieť prominentov z oblasti Perzského zálivu pôvodne vytvorenú na podporu protisovietského Afganského hnutia odporu z 80.rokov. Zlatá reťaz mala poslúžiť bin Ládinovi ako náhrada finančných zdrojov na vybudovanie základne v Afganistane po jeho odchode zo Sudánu v roku 1996.  Nielen Al Kájda využíva charity. Napr. Írska republikánska armáda využívala desaťročia charitatívne organizácie v Bostone a New Yorku na vyzbieranie a následný transfer financií.

Uveďme si malý príklad: DMI alebo aj  „Domov Islamského kapitálu“  je organizáciou so sídlom vo Švajčiarsku a jej hlavnou úlohou je propagovať medzinárodný islam. Je to organizácia dotovaná Saudskou Arábiou, Investičnými spoločnosťami z oblasti Perzského zálivu a Bahrajnskou bankou. Vzhľadom na to, že podlieha bankovému systému moslimského sveta, vzťahuje sa na ňu povinnosť odvádzať zakat. Po tom, ako do DMI prídu peniaze, ich časť označená ako zakat je bez akéhokoľvek záznamu odvedená. Neskôr, bez akejkoľvek kontroly, môžu byť tieto peniaze použité na financovanie teroristickej organizácie.

 2. Nelegálne aktivity. Experti zaoberajúci sa otázkami financovania terorizmu sa zhodujú na tom, že obchod s drogami je v súčasností najväčším zdrojom príjmov teroristických organizácií a skupín. Okrem iného ide aj o predaj napodobenín značkového oblečenia, nelegálnych kópií CD nosičov, únosy za výkupné atď.. Na základe vyšetrovania bolo zistené, že bombové útoky z Madridu v roku 2004 boli financované z predaja drog a falošných CD nosičov. Predpokladá sa, že Hizballáh, IRA aj ETA financovali mnohé svoje aktivity práve obchodom s napodobeninami a falzifikátmi. Kolumbijské revolučné ozbrojené sily financovali svoje aktivity predovšetkým z obchodu s kokaínom. Obchod s ópiom bol hlavným zdrojom príjmov Talibanu, keďže Afganské ópiové polia zásobovali až 86%  svetového trhu s ópiom. Zisky z predaja boli použité na financovanie terorizmu. Al Kájda napríklad exportovala diamanty vyťažené rebelmi zo Sierry Leone. Skutočnosť, že existuje veľká spojitosť s medzinárodným terorizmom a transnárodnou kriminalitou predovšetkým v oblasti pašovania drog, prania špinavých peňazí, nelegálneho šírenia nukleárneho, biologického a chemického materiálu, je akceptovaná celým medzinárodným spoločenstvom a venuje sa mu niekoľko rezolúcií OSN.

3. Krycie spoločnosti. Mnoho teroristických organizácií sa pokúša prevádzkovať legálne spoločnosti, vytvárať vlastné zisky a tiež využívať takéto spoločnosti na pranie špinavých peňazí. Preukázateľné linky s terorizmom sa našli pri viacerých spoločnostiach obchodujúcich s dobytkom, rybami a kožou.

Krycie spoločnosti môžu byť zároveň:

• investičným kanálom, cez ktorý tečú peniaze k sieti,
• v prípade, že takáto spoločnosť predstavuje dôležitú zložku ekonomiky celej krajiny (v Islamských krajinách je to časté), môže efektívne vplývať na zložky politickej moci, ktoré by jej mohli poskytnúť krytie,
• kontaktným bodom so svetovými moslimskými obchodnými zoskupeniami, ktoré sa tak môžu participovať v týchto „krycích“ spoločnostiach,
• ako zásterka na transfer ľudí aj finančných tokov a zároveň aj obytných a skladových priestorov využiteľných ako logistické základne pre distribúciu zbraní.

V roku 2001 New York Times zverejnili správu, podľa ktorej Usáma bin Ládin nepriamo vlastnil reťaz obchodov s medom na Blízkom východe a Pakistane. Med využíval aj ako zásterku na prevoz zbraní

Transfer peňažných prostriedkov
 
Prevažne moslimské teroristické organizácie zneužívajú islamský bankový systém, jediný bankový a investičný systém pridržiavajúci sa sharie, islamského práva, ktoré zakazuje zisk z úrokov. Mnoho prominentných islamských bánk operuje pod veľmi voľnými podmienkami kontroly. Medzi teroristickými organizáciami je stále veľmi obľúbený staroveký ilegálny systém peňažných prevodov, hawala. Tento systém umožňuje finančné transfery bez akéhokoľvek skutočného pohybu peňazí. Všetko, čo tento systém potrebuje, je sieť osôb, tzv. hawaladárov, dôvera a telefónna linka. Funguje to tak, že zákazník v jednom meste odovzdá istú sumu peňazí miestnemu hawaldárovi. Ten kontaktuje svoj náprotivok na inom konci sveta, ktorý následne z vlastných zdrojov odovzdá sumu konečnému príjemcovi. Hawaladári majú medzi sebou veľmi veľkú dôveru, často sú to príbuzní a vzájomné dlhy nesú medzi sebou aj dlhú dobu, kým nenájdu spôsob ako ich vyrovnať. Pokiaľ sú všetky metódy transferu finančných prostriedkov nedostupné, stále sa dá spoľahnúť na najtradičnejší spôsob – fyzický prenos. Napríklad: Saudská Arábia znížila prah obligatórneho nahlasovania prenosu meny cez hranice pod 16 000 USD. Existujú však reálne zistenia, že do Iraku sú stále fyzicky prenášané omnoho vyššie sumy peňazí, nakoľko povstalci preferujú aj kvôli prísnejším kontrolám účtov odber peňazí v hotovosti. Dokonca podľa nedávno zverejnených štúdií Al Kájda a niektoré iné teroristické organizácie, ako napr. Hizballáh a Hamas, vytvorili niekoľko dodatočných ad hoc koalícií za účelom zjednodušeného transportu a prania špinavých peňazí.

Prevencia
 
OSN vydala niekoľko rezolúcií týkajúcich sa boja proti terorizmu a jeho financovaniu. Podobne aj vláda USA vydala niekoľko uznesení tohto druhu. Bolo založených niekoľko organizácií, ktorých cieľom je práve efektívny boj proti terorizmu, napr. FATF (Financial Action Task Force on Money Laundering). Tieto vydávajú isté odporúčania s cieľom skomplikovať finančné transakcie teroristickým skupinám. Od roku 2001 bolo zmrazených viac ako 140 miliónov dolárov na rôznych účtoch vo svete. Problém je ale ten, že teroristi si plne uvedomujú všetky obmedzenia a sú vždy o krok napred. Preto sa začali vo zvýšenej miere spoliehať na ilegálnu činnosť ako hlavný zdroj financovania. Je to dôsledok opatrení, ktoré detailne monitorujú podozrivé finančné toky a tak teroristi preferujú fyzické peňažné transfery. Napr. teroristické útoky z Londýna poukazujú na nový trend v oblasti financovania teroristickej činnosti. Peniaze na tieto útoky boli nadobudnuté lokálne, na území Británie, britskými občanmi. Pretože teroristi použili výhradne fyzické peniaze a neprekročili hranice územia, bolo len veľmi ťažké vystopovať takúto činnosť.

PATRIOT ACT
 
Nazývaný aj Vlastenecký zákon. Jedná sa o špeciálne nariadenie podpísané prezidentom G.W. Bushom 26.10.2001. Toto nariadenie rozširuje kompetencie orgánov USA činných v trestnom konaní za účelom boja proti terorizmu doma a v zahraničí. Okrem iného umožňuje odpočúvanie telefónov, kontrolu e-mailovej komunikácie, tiež finančných a lekárskych záznamov. Výrazne boli pritom rozšírené kompetencia ministerstva financií pri kontrole finančných transakcií, predovšetkým tých, ktoré zahŕňali cudzincov. Jeho implementáciu sprevádzala rozsiahla kritika týkajúca sa predovšetkým obmedzovania osobných slobôd. Kvôli kritike bol neskôr pozmenený a s platnosťou od 9.3.2006 boli odstránené niektoré kontroverzné články. V súčasnosti má 9 článkov, všetky sa týkajú bezpečnosti USA a boja proti terorizmu.

Jedným z najvýznamnejších je článok číslo III. – Boj proti praniu špinavých peňazí za účelom prevencie terorizmu:
Článok spája dva dokumenty - Kontrola prania špinavých peňazí(1986) a Akt o bankovom tajomstve (1970). Je rozdelený na tri podčlánky. Prvý sa zaoberá sprísnením bankových pravidiel voči praniu špinavých peňazí, predovšetkým na medzinárodnej scéne. Druhý sa zameriava na zlepšenie komunikácie medzi orgánmi činnými v trestnom konaní a finančnými inštitúciami. Tento podčlánok vyžaduje aj detailnejšie záznamy všetkých finančných transferov a tiež výrazne predlžuje dobu ich uchovávania. Tretí podčlánok je zameraný proti pašovaniu meny a falšovaniu bankoviek a zoštvornásobuje možný trest za falšovanie meny. Celé znenie Patriot Actu je k dispozícii na [http://www.lifeandliberty.gov/highlights.htm]

Ďalšie významné dokumenty týkajúce prevencie voči financovaniu terorizmu:
UN Security Council Resolution 1373: Combating Terrorism
International Convention for the Suppression of the Financing of Terrorism on December 10, 1999

Schéma financovania islamských teroristických organizácií.

Zdroje:

Financovanie Terorizmu – správa pre potreby Bezpečnostnej Rady OSN [http://www.investigativeproject.org/documents/testimony/22.pdf]

Councilon Foreign Relations: Terrorist financing
[http://www.cfr.org/publication.html?id=5080]

USA PATRIOT ACT
[http://www.lifeandliberty.gov/highlights.htm]

Reference Guide to Anti-Money Laundering and Combating the Financing of Terrorism
[http://siteresources.worldbank.org/EXTAML/Resources/396511-1146581427871/Reference_Guide_AMLCFT_2ndSupplement.pdf]

NCTC Report on Terrorist Incidents – 2006
[http://wits.nctc.gov/reports/crot2006nctcannexfinal.pdf]

TERRORISM FINANCING. Roots and trends of Saudi terrorism financing. Report prepared for. the President of the Security Council
[http://www.apgml.org/frameworks/docs/7/TF-Saudi%20financing%20Nov2002%20-%20UN%20Security%20Council.pdf]