A.R.E.S Analysis

Irán
Intelligence summary

Publikujte u nás

Prihláste sa






Zabudli ste heslo?
Nemáte účet? Vytvorte si ho!

Naši partneri

Odporúčanie priateľom

Ak sa Vám páčila naša webstránka - pošlite odkaz o nej priateľom!

Počet návštev

mod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_counter
mod_vvisit_counterDnes11
mod_vvisit_counterVčera71
mod_vvisit_counterTento týždeň82
mod_vvisit_counterTento mesiac459

Syndicate

SiteMap

Google Sitemap Generator

Globálna finančná kríza a jej dopady na Rusko a Čínu
Napísal: Michal BEDNÁR   
Pondelok, 12.januára 2009 - 17:13 hod.
Najfrekventovanejšie diskutovanou témou súčasnosti je, najmä pokiaľ ide o svetové hospodárstvo, globálna ekonomická kríza. Médiá dennodenne informujú o jej rozsiahlych dopadoch na jednotlivé štáty a ich ekonomiky. Čoraz častejšie sa ozývajú hlasy, ktoré vidia ako hlavného vinníka Spojené štáty a ich finančné inštitúcie, Na danom tvrdení je nepochybne veľa pravdivého, zvaľovať však všetku vinu na jednu ekonomiku by bolo chybné. Pri súčasnej kríze nejde iba o zlyhanie USA ako krajiny jej pôvodu ale o zlyhanie všetkých vyspelých ekonomík a ich predstaviteľov. Teraz na ich neuvážené konanie začína doplácať celý vyspelý svet a čo je najhoršie, začína sa dotýkať aj rozvojových krajín, ktoré sa postupne snažili dosiahnuť ekonomický rast. Treba sa ale pozrieť trošku do minulosti.
          
Globálna hospodárska a finančná kríza a jej podstata
      
Kríza sa skutočne objavila začiatkom roka 2007, naplno prepukla už v auguste toho istého roka. Jej príčiny sú širokospektrálneho charakteru, ako najreálnejšie sa javí nezodpovedná činnosť amerických hypotekárnych ústavov, ktoré požičiavali veľké sumy osobám s nedostatočnými príjmami a tie svoje záväzky po zmene úrokovej sadzby nedokázali plniť. Navyše, obligácie ústavov v amerických bankách sa miešali s akciami iných spoločností a banky ich po vysokom ocenení ratingovými spoločnosťami predávali investorom do celého sveta. Bonita balíkov nezodpovedala oceneniu a teraz na to doplácajú americké banky a ich klienti. Hlavný problém dnešnej situácie nie je v hypotekárnom bankovníctve, ale v extrémnom zvýšení zadlženia obyvateľstva a vysokom vnútornom čerpaní zdrojov podnikmi.[1] Výsledkom je postupný pád veľkých finančných spoločností, ako napríklad poisťovne AIG a štvrtej najväčšej investičnej banky v USA, Lehman Brothers, ktorá prežila dve svetové vojny, krízu i otrasy, špekulácie na hypotekárnom trhu ju však priviedli k úpadku.  K 13. decembru 2008 sa zvýšil počet skrachovaných bánk v Spojených štátoch na 25. Krach veľkého množstva finančných inštitúcií v roku 2008 potvrdzuje, že finančná kríza zasiahla Spojené štáty vo finančnom sektore vo veľmi veľkej miere a rozsah bankrotov v tomto roku je omnoho vyšší ako za päť predchádzajúcich rokov. Analytici očakávajú, že tento trend bude pokračovať aj v roku 2009.[2]
      
Prudký pád cien na celom svete a rekordné straty, ktoré zaznamenali burzy spôsobujú šírenie krízy do všetkých sfér života v celom svete. S pádom finančných inštitúcií v USA sa kríza vo veľkej miere rozšírila do celého sveta, spôsobila zlyhanie európskych bánk, poklesy indexov, rozsiahle poklesy trhovej hodnoty cenných papierov a komodít v celosvetovom meradle.

Rusko a Čína počas globálnej finančnej a hospodárskej krízy
      
Na začiatku šírenia krízy do sveta sa krajiny ako Rusko, Čína, ale aj India, Brazília a ostatné označovali ako krajiny, ktoré budú v pretrvávajúcom úpadku „lokomotívou“ svetového hospodárstva. Krajiny prijali odvážne stratégie ako čo najlepšie predchádzať negatívnym dopadom a ako naštartovať národné ekonomiky v tomto ťažkom období. Čínske politické vedenie predložilo v októbri roka 2008 ambiciózny plán na stimulovanie domácej výroby a spotreby. Podľa ich slov je potrebné vystupňovať úsilie o zvýšenie domáceho dopytu, najmä spotreby, aby ostal finančný sektor a kapitálový trh stabilný. Čínska vláda má záujem zvýšiť ročné príjmy roľníkov na dvojnásobok, rozšíriť ich prístup k poľnohospodárskej technike a podporiť intenzifikáciu poľnohospodárstva. K uvedenému má prispieť aj možnosť voľne nakladať s pôdou od štátu a možnosť jej ďalšieho prenájmu. Čína má ďalej záujem využiť obdobie hospodárskeho útlmu na masívne investície do modernej infraštruktúry, ktorá v budúcnosti umožní rozsiahlu industrializáciu nerozvinutých regiónov. Podľa Jörga Wuttkeho, prezidenta európskej obchodnej komory, vyjde Čína z krízy omnoho silnejšia a odolnejšia a stane sa tak dôležitejšou pre nadnárodné spoločnosti. Kríza podľa jeho slov celkovo nezasiahne Čínu až tak silno ako iné krajiny, a to hlavne kvôli jej nízkej zadlženosti v medzinárodnom meradle a reštriktívnym pravidlám voči zahraničným investorom. [3]
      

Správy z decembra roku 2008 mierne korigovali entuziazmus, ktorý prevládal v myšlienke, že Čína krízu prežije bez vážnejších dôsledkov. Jedným z ukazovateľov je pokles dopytu po rope, ktorá je nevyhnutnou surovinou čínskeho priemyslu a ktorej Čína pociťovala nedostatok najmä v časoch najväčšej konjunktúry. Okrem zníženej spotreby ropy naznačuje negatívne dôsledky krízy aj pokles čínskeho obchodu. Hlavnou príčinou je prepad dopytu zo strany spotrebiteľov. Export v novembri medziročne klesol o 2,2 percenta, čo je prvé zníženie po 7 rokoch. Ochladzovanie dochádza naprieč čínskou ekonomikou od výroby, cez realitný trh až po predaj áut. V dôsledku krízy postupne dochádza aj k nezamestnanosti. Financie vo výške 455 miliárd euro, ktoré čínske vedenie poskytlo na podporu ekonomiky, by sa mali dostať do obehu v nasledujúcich dvoch rokoch. Vzhľadom na veľkú závislosť Číny na vývoze a s tým súvisiacim klesajúcim dopytom je otázne, ako tieto prostriedky pomôžu ekonomike zotaviť sa. Riešením by bola najmä úspešná realizácia opatrení, ktoré má vláda v úmysle zaviesť.
      
Pokiaľ ide o Rusko v súvislosti s finančnou krízou, jeho hlavní predstavitelia, Dmitrij Medvedev a Vladimír Putin, vidia jej príčinu výhradne v zlyhaní Spojených štátov, čo logicky vyplýva z rivality týchto štátov. Putin vyhlásil, že súčasná rozsiahla finančná kríza nenapraviteľne poškodila obraz Spojených štátov ako lídra slobodného sveta a globálnej ekonomiky.[4] Aj napriek jej silnému vplyvu sa podľa slov ruského ministra financií Alexeja Kudrina Rusko s krízou pomerne dobre vyrovnáva. Z jeho októbrovej správy na konferencii nazvanej „Kapitálové trhy: Rusko na pozadí svetovej finančnej krízy“ je zrejmé, že ruský štát vydá na podporu finančného systému trilióny rubľov a ekonomický rast sa zníži o jedno percento. Umožní to ale ľahšiu kontrolu inflácie. Základ ruskej ekonomiky aj rozpočtu by mal zostať plne zachovaný. Tieto ambiciózne plány však narúša pokles ceny ropy pod 50 dolárov za barel, ktorý by dostal Rusko pod obrovský finančný tlak. Rozpočet na rok 2009 počítal s priemernou cenou ropy na úrovni 95 dolárov za barel, pri súčasnom vývoji musia odborníci prispôsobiť rozpočet 50 dolárom, prípadne nižšej cene. Najväčšie ropné spoločnosti Lukoil, Rosnefť, TNK-BP a Gazprom už teraz žiadajú štát o miliardové pôžičky. Tlak na verejné financie by mohol dostať Rusko do situácie, kedy by sa zmenilo z poskytovateľa finančnej pomoci na jej príjemcu. Veľkým plusom pre Rusko sú široké rezervy, ktoré nahromadilo počas rokov vysokých cien ropy a zemného plynu. S týmito prostriedkami je len ťažké si predstaviť, že by sa Moskva v najbližšej dobe topila v dlhoch.
      
Ruská federácia venuje dostatočnú pozornosť riešeniu krízy nielen v rámci krajiny, ale spolupracuje aj so štátmi SNŠ a Šanghajskej organizácie pre spoluprácu. Z dôvodu úzkej previazanosti ekonomík bývalých zväzových a ázijských republík prebieha vzájomná koordinácia činností pri riešení dopadov svetovej krízy v spoločnom priestranstve.

Je nespochybniteľné, že kríza zasiahla Rusko podobne ako iné krajiny. Otázkou zostáva nakoľko sú informácie podávané z ruských vládnych kruhov relevantné. Renomovaný ruský denník Kommersant totiž poukázal na reálnu vážnosť situácie netradičným spôsobom. Noviny neuverejnili redakčné články ale namiesto nich na 36 stranách uverejnili vyhlásenia o bankrote ruských podnikov. Novinári aj v minulosti vzniesli pochybnosti o relevantnosti výrokov zo strany vlády, pokiaľ ide o krízu. Tie označujú za prikrášlené a tvrdia, že je na novinárov vyvíjaný tlak. Ako reakciu na to vyhlásil ruský prezident, že aj novinári sú spoluzodpovední za dôsledky krízy.[5]
      
Zlá situácia na trhu s ropou, odlev kapitálu a zhoršenie bežného účtu platobnej bilancie. Aj týmito slovami by sme mohli charakterizovať súčasnú ekonomickú situáciu v   Rusku a nemožno očakávať, že sa v najbližšej budúcnosti zlepší," uviedol Zeljko Bogetic, hlavný ekonóm Svetovej banky pre Rusko.[6]  Podľa Bogetica je otázka, či bude rubeľ naďalej oslabovať, v súčasnosti už jasne zodpovedaná. Svetová banka očakáva, že ruské rezervy pohybujúce sa momentálne na úrovni 475 miliárd amerických dolárov sa znížia počas roka 2009 o takmer 100 miliárd. Bogetic však upozornil, že 350 miliárd dolárov predstavuje ešte pre krajinu dostatočnú rezervu. Svetová banka uviedla, že Rusko má síce silné krátkodobé ekonomické fundamenty, čo ho robí lepšie pripraveným na krízu ako rozvíjajúce sa ekonomiky, no jeho nevýhodou sú štrukturálne problémy a vysoká závislosť na cene jednej komodity.

Zmeny v geopolitickom mocenskom postavení
      
Ako sme už spomenuli v predchádzajúcej kapitole, finančná a hospodárska kríza spomalila rast všetkých krajín, v prípade Ruska a Číny je toto oslabenie podstatne menšieho rozsahu. U Číny môžeme považovať za daných okolností výhodnú čiastočnú izolovanosť od sveta, protekcionizmus a relatívnu sebestačnosť v národnom hospodárstve. V prípade Ruska je to dostatočné množstvo finančných prostriedkov, ktoré budú v prípade ďalšieho rozširovania krízy slúžiť na podporu národnej ekonomiky. Obe krajiny, ktoré sú v porovnaní so Spojenými štátmi menej zasiahnuté krízou a znášajú jej dôsledky lepšie, čoraz viac usilujú o zmenu mocenskej rovnováhy.
 
Spojené štáty utrpeli vážne straty a to nielen finančné, ale aj mocenské. Ich postavenie ako hegemóna je oslabené natoľko, že postupne strácajú vplyv vo svete.  O danom stave hovorí a priznáva ho aj novembrová analytická správa americkej National Intelligence Council „Global Trends 2025“.[7]
 
Tento stav sa snažia využiť Peking aj Moskva. Hospodársku ofenzívu začali v latinskej Amerike, ktorá víta snahy týchto krajín a vidí v nich odpútanie sa od amerického vplyvu a lepšiu diverzifikáciu svojich trhov. Za jeden z vrcholov ambícií Ruska a Číny môžeme považovať cesty čelných predstaviteľov oboch krajín do Južnej Ameriky a ich obchodné rokovania s predstaviteľmi viacerých latinskoamerických krajín v novembri roku 2008.

Čína investuje do ropných rafinérii na Kostarike, má záujem o kubánsky nikel, cukor a ropu z Mexického zálivu, uzatvorila dohodu o voľnom obchode s Chile v záujme o jej med a s Peru kvôli lepšiemu prístupu k striebru, zinku a medi.

Ako zaujímavé sa javia aj cesty ruského prezidenta Medvedeva na Kubu, do Peru, Venezuely a Brazílie. Najmä v poslednej z krajín má Rusko záujem investovať do podnikov a rozvojových projektov. Brazíliu naopak lákajú ruské energonosiče a bohaté skúsenosti pri ťažbe energetických surovín, ktoré by mohla využiť pri vlastnej produkcii.

Moskva má na zahraničné investície voľné prostriedky, ale rýchlo ich míňa na domáce protikrízové opatrenia. Situácia by sa pre ňu zreteľne zlepšila, keby stúpli ceny ropy, ale nie akcií firiem, ktoré by za utŕžené peniaze chcela nakupovať.

Reálne obavy z krízy a boj proti nej?

Organizácia spojených národov (OSN) tvrdí, že svetová ekonomika zažíva najväčšie spomalenie od Veľkej hospodárskej krízy. V roku 2009 počíta so znížením globálnej ekonomickej aktivity o 0,4 %. Príčinou je prepad hrubého domáceho produktu (HDP) v rozvinutých krajinách, predovšetkým v USA a Európe. To by znamenalo prvú kontrakciu svetovej ekonomiky od 30. rokov minulého storočia. Tvrdenie a správa OSN kontrastuje s prognózou Medzinárodného menového fondu (MMF), ktorý aj na budúci rok počíta s rastom svetovej ekonomiky. Fond začiatkom novembra znížil svoju predpoveď z 3 % na 2,2 %. OSN predpokladá, že HDP rozvinutých krajín na budúci rok klesne o 1,5 %, pričom HDP rozvíjajúcich sa krajín by mal expandovať prinajmenšom o 2,7 %. Správa OSN uvádza tri možné scenáre vývoja globálnej ekonomiky v budúcom roku. Základný scenár počíta s jej rastom na úrovni 1 %, pesimistický scenár s kontrakciou 0,4 % a optimistický scenár s expanziou 1,6 %. Pre porovnanie, vlani predstavoval rast svetovej ekonomiky 3,8 % a v tomto by mal dosiahnuť 2,5 %.[8] Na záver trošku zamyslenia.
      
V súčasnom pokročilom štádiu úpadku niektorých ekonomík sme svedkami čoraz väčších snáh jednotlivých vlád o korigovanie nepriaznivých podmienok veľkými finančnými injekciami. Položme si ale otázku, či je riešením takto bezhlavo zachraňovať potápajúce sa finančné inštitúcie. Ako problém riešenia krízy sa javí prístup jednotlivých štátov a ich nesprávny postup. Vlády a centrálne banky totiž neriešia podstatu problémov krízy, teda jej príčiny, ale iba jej prejavy, inými slovami následky, ktoré spôsobuje. Dôsledky finančnej krízy a opatrení vlád a centrálnych bánk sa môžu prejavovať vo vyšších nákladoch ľudí (napríklad kvôli vyššej inflácii) a v nižšej tvorbe zdrojov v reálnej ekonomike. Kľúčovým negatívnym dlhodobým dôsledkom príčin krízy a opatrení centrálnych regulátorov by však mohlo byť umocnenie morálneho rizika. Môžu totiž vznikať signály nezodpovednosti, ktoré spôsobia, že každá väčšia firma môže v prípade krachu v budúcnosti žiadať vládu o pomoc s odvolaním sa na súčasné zachraňovanie finančných inštitúcií.

Odpoveď na otázku čo doteraz kríza spôsobila a koho presne postihla vieme. To čo nás ale čaká do budúcnosti a ako sa bude situácia vyvíjať je v súčasnosti veľmi ťažké predpovedať. Jedno je však isté, individuálne snahy o korigovanie nepriaznivej situácie sú už neúčinné, čoraz viac sa teda ukazuje ako nevyhnutná potreba spoločného postupu svetového spoločenstva. Náznaky spolupráce sa už objavili, len v nich treba pokračovať.


Poznámky:
[1] http://ekonomika.sme.sk/c/4106726/financna-kriza-moze-trvat-dalsich-desat-rokov.html
[2] http://www.aktuality.sk/ekonomika/ekonomika/v-usa-zbankrotovali-dalsie-dve-banky
[3] http://dnes.atlas.sk/ekonomika/246296/
[4] http://dnes.atlas.sk/svet/rusko/243353/putin-financna-kriza-nenapravitelne-poskodila-obraz-usa
[5] http://ekonomika.sme.sk/c/4239688/rusky-dennik-poukazal-na-vaznost-financnej-krizy-v-krajine.html
[6] http://ekonomika.sme.sk/c/4181331/svetova-banka-znizila-predpoved-rastu-ruska.html
[7] http://www.etrend.sk/ekonomika/svetova-ekonomika/rusko-a-cina-posilnuju-na-zadnom-dvore-usa/153217.html
[8] http://dnes.atlas.sk/ekonomika/financie/255341/svetova-ekonomika-zaziva-najvacsie-spomalenie-od-30-rokov

 
< Predchádzajúca