Práca je rozčlenená do dvoch hlavných kapitol. Prvá kapitola je venovaná historickému pozadiu vývoja škandinávskych ekonomík, ako nevyhnutnému predpokladu pre pochopenie podstaty realizácie politík na trhu práce v týchto krajinách a súčasne ako východisko pre skúmanie obsahu pojmu flexicurity. Škandinávske krajiny sú známe svojimi sociálne orientovanými ekonomikami, dialógom so sociálnymi partnermi, kolektívnym vyjednávaním, občanmi združenými v odborových organizáciách a rozsiahlou participáciou občanov na verejnom živote. Na týchto princípoch je založený  aj pracovný trh v Dánsku, ktorý je najrelevantnejším vzorom realizácie koncepcie flexicurity . Podstatnou časťou prvej kapitoly je samostatná definícia pojmu flexicurity a jej teoretické východiská. Dôležitou pre jej pochopenie je podrobná analýza všetkých jej komponentov a príkladov fungovania. V rámci prvej kapitoly sme popísali problematiku spojenú s rozvojom flexibility a bezpečnosti a rozčlenili jednotlivé druhy flexibility a bezpečnosti do skupín. V závere prvej kapitoly sme na príklade Dánska načrtli základné výzvy a problémy, ktorým musí v súčasnosti koncepcia čeliť, alebo ktoré sa môžu v budúcnosti vyskytnúť . Druhá kapitola je nasmerovaná konkrétne na členské krajiny EÚ a jej zámerom je zmapovať aktuálny stav a budúci vývoj na pracovných trhoch v členských krajinách. Vo svojej záverečnej časti sa kapitola venuje vybraným krajinám a ich metódam realizácie politík sledujúcich základné princípy flexicurity. V rámci tejto podkapitoly sme sa snažili načrtnúť determinujúce dokumenty a programy, ktoré v štátoch nejakým spôsobom regulujú vzťahy na pracovnom trhu alebo sú súčasťou reforiem zameraných na zefektívnenie pracovných trhov. Cieľom práce je  pritom stručne spomenúť najšpecifickejšie opatrenia, nie hĺbková analýza jednotlivých programov.
      
Vzhľadom na aktuálnosť témy sme čerpali materiál určený pre prácu najmä z najaktuálnejších zdrojov dostupných na internete. Knižné tituly zaoberajúce sa danou problematikou sú v našich podmienkach len ťažko dostupné. Ako najrelevantnejšie zdroje môžeme považovať publikácie vydané v Dánsku, ako krajine, ktorá je priekopníkom myšlienky flexicurity a v Holandsku, ktoré sa myšlienkou flexicurity zaoberá prostredníctvom výskumu na univerzite v Tilburgu. Pri všeobecnej charakteristike a delení flexicurity sme čerpali z dokumentov vydaných Európskou komisiou. Pri písaní práce sme využívali najmä historickú, analytickú a komparatívnu metódu.