A.R.E.S Analysis

Irán
Intelligence summary

Publikujte u nás

Prihláste sa






Zabudli ste heslo?
Nemáte účet? Vytvorte si ho!

Naši partneri

Odporúčanie priateľom

Ak sa Vám páčila naša webstránka - pošlite odkaz o nej priateľom!

Počet návštev

mod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_counter
mod_vvisit_counterDnes36
mod_vvisit_counterVčera53
mod_vvisit_counterTento týždeň89
mod_vvisit_counterTento mesiac2008

Syndicate

SiteMap

Google Sitemap Generator

Politika „Flexicurity“– nová výzva verejnej politiky EÚ
Napísal: Michal BEDNÁR   
Utorok, 13.januára 2009 - 16:32 hod.
Obsah článku
Politika „Flexicurity“– nová výzva verejnej politiky EÚ
1. FLEXICURITY  VÝZVA EÚ
1.1.  Charakteristika realizácie politík
1.2.  Dánsky model pracovného trhu
1.3. Definícia a základné princípy fungovania modelu
1.4.  Zložky flexicurity a súčasné výzvy
2. CHARAKTERISTIKA PRACOVNÝCH TRHOV V EÚ
2.2.  Flexibilné a bezpečné dohody
2.3.  Aktívne politiky na trhu práce
2.4.  Moderné systémy sociálnej bezpečnosti
Záver
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
1.3.  Flexicurity – definícia, základné princípy a fungovanie modelu
 
1.3.1.  Zlatý trojuholník

      Obdobie od roku 1993 môžeme nazvať zlatým vekom pre dánsky pracovný trh. V roku 2002 sa dostala  nezamestnanosť na najnižšiu úroveň od roku 1974. Jedinou temnou stránkou bol jemný pokles počas predošlých pár rokov. Rozvoj na dánskom pracovnom trhu pritiahol pozornosť Svetovej organizácie práce, ktorá Dánsko označila za dobrý príklad riadenia trhu práce. V spojení s európskou stratégiou zamestnávania a v krajinách ako Nemecko a Francúzsko sa Dánsko stalo učebnicovým príkladom ako môžu členské krajiny EÚ skombinovať dynamickú ekonomiku, vysokú zamestnanosť a sociálne istoty. Kombinácia dobre organizovaného manažmentu, reforiem v oblasti politiky zamestnávania, vysokého stupňa flexibility, dobre vyškolenej pracovnej sily a dobre fungujúcej spolupráce tripartity, založenej na sociálnom a politickom konsenze získala pre dánsky pracovný trh uznanie národné ako aj  medzinárodné.
      Dánsky pracovný trh je často označovaný ako „zlatý trojuholník“.[18] Model v sebe kombinuje vysokú mobilitu medzi jednotlivými zamestnaniami s komplexnou sieťou  sociálnej bezpečnosti pre nezamestnaných a aktívnu politiku tvorby pracovných miest. Vysoký stupeň mobility od zamestnávateľa k zamestnávateľovi je spojený s relatívne slabou úrovňou ochrany zamestnania. Šípky medzi jednotlivými uhlami trojuholníka znázorňujú toky ľudí na pracovnom trhu. Skoro ? zamestnancov je každoročne zasiahnutá nezamestnanosťou a dostáva prídavky alebo iné výhody v nezamestnanosti. Väčšina z týchto nezamestnaných je schopná si nájsť cestu späť a získať nové zamestnanie. Ostatní skončia v cieľovej skupine, ktorú podporuje aktívna politika trhu práce a pomôže im nájsť umiestnenie. Model  v tejto súvislosti naznačuje dva najdôležitejšie princípy. Na jednej strane existujú vďaka aktívnym opatreniam rôzne druhy programov (vzdelávacie, rekvalifikačné), ktoré zlepšujú šancu uchádzačov získať si prácu tým, že zvyšujú ich kvalifikáciu. Na druhej strane, môžu mať motivačný efekt, kedy aktivizujú nezamestnané osoby k hľadaniu práce.


1.3.2.  Definícia pojmu a základné princípy

      Hoci je termín flexicurity nový, v skutočnosti ide iba o akési preformulovanie pevne zakorenenej charakteristiky dánskeho trhu práce.[19] Ide o spolupôsobenie flexibility a bezpečnosti, ktoré sa stalo jedným z najobľúbenejších konceptov fungovania pracovného trhu, a ktoré dokonca prekračuje hranice Európy. Jedným z dôvodov je nepochybne, že flexicurity ako politická stratégia znamená spájanie zdanlivo nezlučiteľných požiadaviek. Pojem flexicurity sa dá len veľmi ťažko precízne vysvetliť. Pokúsime sa však odhaliť aspoň jeho koncept a popísať rôzne smery chápania jeho koexistencie. Pred samotným definovaním pojmu je nutné podotknúť, že myšlienka je to relatívne nová, a to ako politická stratégia alebo priestor pre výskum. Okrem rôznych všeobecných definícii reflektujúcich najmä fungovanie flexicurity je potrebné definovať jej koncept teoretickým vymedzením. Podľa viacerých výskumníkov sa dá rozčleniť do troch hlavných významov.

Po prvé, flexicurity je podľa Tona Wilthgena definovaná ako „politická stratégia“, ktorá sa pokúša synchrónne a uvážene zvýšiť flexibilitu pracovných trhov, pracovných organizácii a pracovných vzťahov na jednej strane a zvýšiť bezpečnosť, najmä bezpečnosť zamestnávania a sociálnu bezpečnosť obzvlášť u slabších skupín vo vnútri a vonku pracovného trhu na strane druhej.[20] Druhé a širšie chápanie flexicurity, ktoré vyjadrili Wilthagen a Tros v roku 2004, ju označuje ako stav alebo situáciu na trhu práce ako protiklad k špecifickej politickej stratégii. V tomto zmysle ju definovali ako[21]:
  • stupeň ochrany pracovnej pozície, zamestnania a príjmu, ktorý podporuje pracovníkov s relatívne slabou pozíciou a umožňuje im trvalú a kvalitnú participáciu na pracovnom trhu, a tým ich chráni proti sociálnej exklúzii
  • stupeň externej, internej, funkčnej a mzdovej flexibility, ktorá pracovným trhom a jednotlivým spoločnostiam umožňuje prispôsobiť sa včasne a adekvátne meniacim sa podmienkam za účelom udržať a zvýšiť konkurencieschopnosť a produktivitu.
 
Druhá definícia je dôležitá najmä pre pochopenie dánskeho modelu, kde zjavne absentuje politicky regulovaná stratégia. Ako vo svojej práci píše Per Kongsh?j Madsen, v niektorých prípadoch sa celé roky nepodarilo prostredníctvom implementácie dobre uváženej stratégie dosiahnuť princípy flexicurity. Cestu k úspechu naopak predstavovali postupné procesy politických sporov a kompromisov so silným prvkom vzájomnej prepojenosti krokov.[22]
 
Posledné chápanie flexicurity ju prezentuje ako analytický nástroj alebo „východiskovú formu“, na základe ktorej môžu byť jednotlivé krajiny zmapované a následne použité v zmysle porovnania. Wilthagen a Tros rozvinuli spomínanú problematiku ešte viac do detailov a rozlíšili štyri formy flexibility a štyri formy bezpečnosti.[23]

Formy flexibility:
  1. externá numerická flexibilita – flexibilita zamestnávania a prepúšťania
  2. interná numerická flexibilita – týka sa dĺžky pracovného času, nadčasov, práce na čiastočný úväzok atď.
  3. funkčná flexibilita – zaoberá sa viacstupňovým zamestnávaním, flexibilnou organizáciou práce
  4. mzdová flexibilita (flexibilné a regulované mzdy) – príjmy odvodené od výkonu alebo závislé na výsledku
 
Formy bezpečnosti:
  1. bezpečnosť pracovnej pozície – istota udržania si určitej pracovnej pozície u určitého zamestnávateľa
  2. bezpečnosť zamestnania – istota trvalej participácie na pracovnom trhu (neznamená nevyhnutne zotrvanie u toho istého zamestnávateľa)
  3. bezpečnosť príjmu – finančná podpora v prípade straty plateného zamestnania
  4. kombinovaná bezpečnosť – podpora možnosti kombinovať zamestnanie s ostatnými sociálnymi povinnosťami a záväzkami

      Koncept flexicurity spočíva na základnom poznatku, že flexibilita a bezpečnosť nie sú protichodné princípy ale vzájomne podporujúce sa.[24]
 
Kritici flexicurity tvrdia, že pojem nepredstavuje nič iné ako parafrázu tradičného antagonizmu medzi kapitálom a pracujúcimi, kde zamestnávatelia požadujú viacej pružnosti a zamestnanci naopak viac bezpečnosti. V skutočnosti ide o nový druh nazerania na pružnosť a bezpečnosť pracovného trhu. Vychádza z poznania, že globalizácia a technologický pokrok rapídne menia potreby pracovníkov a podnikov. Spoločnosti sú pod narastajúcim tlakom aby sa prispôsobili a vyvíjali svoje produkty a služby oveľa rýchlejším tempom. Ak chcú zostať na trhu, musia sa neustále prispôsobovať metódam produkcie a tým prispôsobovať aj pracovnú silu. Toto kladie väčší dôraz na trh aby pomohol získať pracovníkom nové zručnosti. Zároveň ale kladie väčšie požiadavky na samotných pracujúcich v súvislosti s ich schopnosťami a pripravenosťou na zmeny. Zamestnanci sa obávajú, že reorganizácie v podnikoch sa už viac nebudú diať náhodne ale, že sa stnú každodenným faktom. Ochrana konkrétnych zamestnaní už nemusí byť naďalej účinná a naopak môže sa stať kontraproduktívnou. Za účelom plánovania života a kariéry budú zamestnanci potrebovať nové druhy bezpečnosti, ktorá im pomôže zotrvať v zamestnaní aj napriek zmenám. Nová bezpečnosť by preto mala predchádzať konkrétne pracovné pozície a zaistiť bezpečné umiestnenie v nových zamestnaniach. Flexicurity je pokusom zjednotiť tieto dve základné potreby. Častokrát je označovaná za odpoveď na dilemu EÚ, ako udržať a zlepšiť konkurencieschopnosť a zároveň zachovať európsky sociálny model.
 
Podľa vzoru dánska sa modelom flexicurity začala Únia zaoberať podrobnejšie a snaží sa prostredníctvom nej dosiahnuť ciele novej Lisabonskej stratégie. V podstate ide o snahu vytvárať viacej kvalitných pracovných miest a súčasne modernizovať európske sociálne modely. Pokiaľ sa na dánsku flexicurity pozrieme z európskeho hľadiska vidíme, že ju kvôli jej odlišným kultúrnym, štrukturálnym a hospodárskym pomerom nemožno „jedna k jednej“ zavádzať v iných krajinách. Krajiny a regióny, ktoré dosiahli určitý sociálny štandard však majú možnosť prevziať niektoré všeobecné prvky ako politickú stratégiu, a to najmä tam, kde je sociálny kapitál – chápaný ako súhrn noriem, sietí a dôvery medzi jednotlivcami a medzi organizáciami – podobne ako v Dánsku štruktúrovaný formou tradičnej spolupráce medzi vládou a sociálnymi partnermi, ako aj pripravenosťou na zmeny zo strany občanov. Zemepisná flexibilita však môže prinášať aj veľmi vážne problémy rodinám, partnerstvám a školskej či študijnej kariére detí, a to najmä vo veľkých krajinách a krajinách s federálnou štruktúrou.
      
         

 
< Predchádzajúca