Taliansko – uchovávanie zmluvnej diverzity a zároveň zvyšovanie rozpočtu sociálnej bezpečnosti

Vláda v Taliansku obmedzila daňové zaťaženie, ktoré sa týkalo stálych zamestnaní a súčasne zvýšila príspevky sociálnej bezpečnosti ľudí s pracovnou zmluvou na dobu určitú. Cieľom tohto opatrenia je znížiť segmentáciu na trhu práce a obmedziť počet netransparentných pracovných pozícii. Náklady spojené so zamestnaním osoby na dobu určitú (dane a príspevky prepočítané v porovnaní s hrubou mzdou) sa znížili celkovo o 5% (3% v prospech firiem a 2% v prospech zamestnancov).[60] Vzhľadom na úľavy poskytnuté firmám tieto môžu odvodiť časť mzdových nákladov z daňového základu na účely IRAP [61] a to prostredníctvom odpočtu všetkých nákladov sociálneho zabezpečenia a zároveň dodatočnému odpočtu vo výške 5000 eur pre každého zamestnanca. [62]  Toto opatrenie sa týka nákladov spojených s trvalým zamestnaním za účelom znížiť percento pracovných síl zamestnaných krátkodobo. Náklady spojené s vzdelávacím procesom, zamestnávaním invalidných osôb, zaškoľovaním personálu a jeho aktivitami vo výskume a vývoji sú taktiež odvoditeľné z daní. Celkovo by malo toto opatrenie, založené na ročnej nezdanenej mzde vo výške 24 000 eur, ušetriť spoločnostiam za každého zamestnanca 3% ročných nákladov. Súčasne sa zvýšili príspevky sociálnej bezpečnosti u krátkodobých pracovných zmlúv(až do 23%) a u zamestnancov so zmluvami na dobu určitú došlo k zlepšeniu podmienok materskej dovolenky a prídavkov s tým spojených.

 

 

Česká republika – zlepšenie platových podmienok ekonomicky pasívnej časti obyvateľstva
    
Česká republika začala s reformou svojho systému sociálnych podpôr so zámerom zvýšiť motiváciu neaktívnych nízkopríjmových skupín, aby vstúpili na trh práce. Systém sociálnych podpôr bol aj v minulosti dosť štedrý a udržoval úroveň chudoby relatívne nízko. Napriek tomu mal ale negatívny dopad na úroveň zamestnávania a aktivitu na trhu práce. Výzvou bolo umožniť platenú prácu poberateľom sociálnych podpôr a súčasne uchovať vysoký stupeň sociálnej kohézie. Nová právna regulácia umožňuje finančnú výhodu tým poberateľom dávok, ktorí sa usilujú o riešenie svojho postavenia (napríklad hľadaním práce). V prípade, že osoba žiadajúca sociálnu podporu nespolupracuje  pri hľadaní novej pracovnej pozície, prípadne ponúknutú prácu odmietne alebo neprejaví záujem na zvýšení svojich príjmov, v tom prípade sa veľkosť sociálnej podpory zníži a môže dokonca klesnúť až na novú úroveň životného minima. Spomínaný systém zaznamenal aj zmenu, ktorá má za cieľ jeho zjednodušenie. Množstvo predošlých sociálnych dávok bolo nahradených tromi novými a to na bývanie, výnimočnými okamžitými príspevkami a dodatočnými príspevkami. Spomínaný princíp platenej práce bol v Čechách podporený aj inými reformami najmä reformou za zníženie dane z príjmu u nízkopríjmových skupín. [63]



Írsko – návrh národnej stratégie tvorby pracovných miest (National Workplace Strategy)[64]

Národná stratégia tvorby pracovných miest [65] bola v Írsku spustená v roku 2005 a stanovuje kľúčové výzvy pre zamestnávateľov, manažérov, odbory a zamestnancov prostredníctvom plánovaného prístupu a riadenia zmien a inovácii v rámci pracovných miest, zohľadňujúc popri tom potrebu  prechodu na vzdelanostnú spoločnosť. Írsky prechod ku vzdelanostnej ekonomike môžeme pozorovať prostredníctvom rastu zamestnanosti vo sfére služieb, ktorý ďaleko prekročil európsky priemer v priebehu rokov 1997-2002. Do roku 2010 bude Írsko podľa údajov potrebovať približne 300 000 zamestnancov s kvalifikáciou pre terciárny sektor.[66] Celkovo bude potrebovať približne 420 000 nových pracovníkov a z nich 150 000 bude musieť prilákať zo zahraničia. Politiky tvorby pracovných miest sú potrebné aj z dôvodu zvýšenia participácie žien na pracovnom trhu, ktorá v súčasnosti zaostáva v porovnaní s mužmi o 20%. Dôležité je ďalej podnietiť starších pracujúcich, aby zostali pracovne aktívni a realizovať jednotnú ekonomickú politiku pokiaľ ide o imigrantov.[67] Očakáva sa, že zmena systému prinesie Írsku dôležitú výhodu a zlepší jeho konkurencieschopnosť na medzinárodnej úrovni. Stratégia bola vyvinutá národným centrom pre rozvoj spolupráce (NCCP) a poskytuje sériu odporúčaní na zlepšenie schopnosti pracovných miest prispôsobiť sa zmenám a inováciám.

 

Nad národnou stratégiou tvorby pracovných miest dohliada úzka skupina zložená z členov jednotlivých ministerstiev, agentúr a sociálnych partnerov. Rozhodujúcim faktorom pri jej plnení je dobrá koordinácia a efektívne vzájomné pôsobenie medzi politikami zamestnávania, trhom práce, vzdelávaním, sociálnou ochranou a rozvojom podnikania. Nevyhnutným predpokladom je tiež zaangažovanie sociálnych partnerov do procesu implementácie. NCCP spustila v januári roku 2007 stratégiu pre roky 2007-2010 pod názvom Írsky pracovný priestor: Stratégia zmien, inovácii a spolupráce. Dokument zahŕňa sériu praktických odpovedí na dlhodobé politické ciele načrtnuté v Národnej stratégii pracovného priestoru a poslednom dohovore o sociálnej spolupráci (stanovenom do roku 2016). Kľúčovým prvkom stratégie je nový Workplace Innovation Fund, ktorý je založený na rozpočte 9 miliónov eur a je riadený NCPP a podnikmi v Írsku. Fond je určený na podporu malých a stredných podnikov, ktoré majú záujem zvýšiť svoju konkurencieschopnosť a produktivitu implementáciou nových organizačných prístupov. Fond má tiež dotovať sociálnych partnerov pri výkone ich činnosti a vedení kampane s cieľom informovať 2 milióny írskych zamestnancov a zamestnávateľov o aktuálnych otázkach v súvislosti s pracovným priestorom.[68]