Jediným explicitne stanoveným prvkom tohto členenia sú Spojené štáty americké, ostatné prvky predstavujú symboly s nejasne formulovanými hranicami aj obsahom, ktoré sa primárne nedefinujú na základe vnútornej koherentnosti, ale predovšetkým z pozície odlišnosti od ostatných častí uvedenej kognitívnej mapy.

Prvým spomenutým prvkom kognitívnej mapy sú Spojené štáty americké. Dopady krízy sa v USA dajú rozdeliť na tri základné etapy. V prvej etape išlo o hypotekárnu krízu, ktorej najzásadnejšími dôsledkami bol mikroekonomický faktor oslabenia kúpyschopnosti obyvateľstva. Súbežne s ním a čiastočne vyvolaný ním bol aj druhý zásadný dôsledok oslabenie domáceho finančného trhu v USA, ktoré viedlo ku krachu a výrazným stratám väčšiny finančných inštitúcií v krajine. V tej chvíli sa kríza transformovala do ďalšej fázy, kde nešlo už len o hypotéky, ale finančné nástroje, na nich založené. Išlo teda o všeobecnú finančnú krízu, vyvolaný subjektívnou nedôverou na trhu a následnou nedostatočnou likviditou účastníkov trhu. Už v tejto fáze sa objavujú kritické pripomienky k americkému doláru ako svetovej rezervnej mene. A to nie len od tradičných rivalov ako Čína a Rusko, ale aj z úst nemeckého ministra financií Steinbrücka (Einecke 2008). Treťou a pravdepodobne konečnou fázou krízy, ktorá sa vo väčšej či menšej miere bude podľa modelu USA šíriť aj v ostatných krajinách sveta, je kríza hospodárstva. V tejto fáze je krízou postihnutá nie len virtuálna, ale aj reálna ekonomika, teda výrobné podniky. Z geopolitického hľadiska má v USA kríza dopady na to, čo Nye nazýva tvrdá moc, ale aj to, čo označuje ako mäkká moc (Nye 2005). Tvrdá moc utrpí tým, že Spojené štáty boli v súvislosti s krízou donútené investovať do domácich finančných inštitúcií a výrobných podnikov. Preto nutne musí dôjsť k tlaku na zníženie výdavkov v zahraničí a znižovaniu vojenských výdavkov. Spojené štáty americké preto prídu o výrazný podiel svojej mocenskej dominancie vo svete. Mäkká moc, ktorá súvisí s vplyvom a šírením americkej kultúry, bude oslabená v dôsledku zlyhania americkej ekonomiky ako hlavného faktoru, kvôli ktorému kultúrny a spoločenský vplyv USA vznikol.

Druhou entitou predloženej kognitívnej mapy je skupina rozvinutých krajín s prevažne európskou židovsko-kresťanskou tradíciou, teda „západné krajiny“, medzi ktoré sa zaraďujú štáty EÚ, ale aj Austrália a Nový Zéland. Je možné tieto krajiny približne stotožniť s členskou základňou OECD, vynímajúc krajiny, implicitne zahrnuté v jednej z ďalších troch skupín.
V EÚ sú časté obavy, že kríza, ktorá vznikla v USA, by mohla mať na členské krajiny výraznejší vplyv, než na Spojené štáty. Dôvodom týchto obáv je vyššia flexibilita a dynamika v decíznej sfére USA (Milne 2008). Napriek tomu sa ozývajú aj optimistické hlasy. Nemecký spolkový minister financií Stienbrück viackrát zopakoval, že je zástancom zrušenia dolára ako svetovej rezervnej meny. Na jeho miesto navrhuje euro. Na základe analýzy Nadácie Friedriecha Eberta však takýto scenár, ktorý sa ešte na jar javil možný, nie je v súčasnej situácii reálny. Analýza jemne naznačila, že z geopolitického a mocenského hľadiska je reálnejší scenár s dvomi svetovými rezervnými menami, z ktorých jednou by bol dolár(Griesse a Kellermann 2008). Euro by pripadalo do úvahy, ak by EÚ dokázala úspešne čeliť svetovej hospodárskej kríze. Jedným z problémov, ktoré aktuálna kríza akcentuje, a ktorého riešenie by sa mohlo objasniť v krátkom čase, je hrozba nejednotného postupu krajín Európskej únie. Viaceré členské štáty únie a Európska komisia mali záujem riešiť krízu spoločne. Spoločný postup bol však v implementačnej fáze odmietnutý najvplyvnejšími členskými štátmi. Preto by jedným z dôsledkov hospodárskej krízy malo byť vyjasnenie situácie, v ktorej je nejednoznačné rozdelenie kompetencií EÚ a vlád členských krajín v oblastiach definovania zahraničnej a bezpečnostnej politiky.

Okrem problematickej celoeurópskej agendy riešenia krízy sa ponúkajú aj návrhy, ktoré predkladajú niektoré krajiny. Ambície Nemecka sú viacznačné. Od nástupu Angely Merkelovej na kancelársky post sa zdalo, že Nemecko bude opäť vylepšovať svoje vzťahy s USA, ktoré sa zhoršili počas vlády kancelára Gerharda Schrödera. Napriek tomu sa v poslednom období javí jednoznačné, že Nemci si nemôžu dovoliť nespolupracovať s Ruskom, ktoré im dodáva asi tretinu ropy a zemného plynu. Zároveň sa snažia ťažiť politický kapitál zo svojho úzkeho hospodárskeho partnerstva s Iránom. Partnerstvo s USA je teda vnímané rovnako pragmaticky ako orientácia na ďalších významných geopolitických aktérov. Druhým dôležitým štátom spomedzi krajín „Západu“ je Francúzsko. To, rovnako ako Nemecko, postupuje predovšetkým pragmaticky. Francúzsky prezident Nicolas Sarkozy v reakcii na finančnú krízu zdôraznil, že je potrebné rázne revidovať kapitalizmus. Tento zámer len veľmi ťažko presadzuje v rámci EÚ, no je ukotvený v záveroch summitu ASEM, konaného 24. a 25. októbra 2008 v Pekingu. Hlavnými silami, ktoré formovali výstupy summitu, boli pritom Francúzsko a hostiteľská krajina Čína. Okrem Francúzska a Nemecka sa ostatné krajiny „Západu“ snažia skôr o umiernenú politiku. Zároveň sa snažia izolovať pred prípadnými sekundárnymi vplyvmi hospodárskej krízy alebo minimalizovať ich dopad na reálnu ekonomiku. Tieto krajiny tak z geopolitického hľadiska nenarúšajú status quo.

Ďalším dôležitým prvkom predloženej kognitívnej mapy sú krajiny BRICs. Pri nich je dôležitý individuálny prístup. Ich spoločnou charakteristikou pritom je to, že pre tieto krajiny môže kríza priniesť vzhľadom na USA a krajiny Západu najvyšší relatívny zisk. Spolu s posilnením hospodárskeho vplyvu sa totiž zrejme posilní aj ich zahraničnopolitické postavenie. Zmeny v systéme svetového hospodárstva navyše napovedajú, že reforma prebehne aj na globálnom finančnom trhu. Čína a Rusko koncom októbra oznámili, že vzájomné obchody nebudú viesť v dolároch ako doteraz, ale v yuanoch a rubľoch. Tento krok má viesť k zväčšeniu nezávislosti od dolára a zníženiu naviazanosti na potenciálne rizikovú americkú ekonomiku.

Hospodárstvo krajín BRICs by malo aj napriek globálnej kríze rásť. Práve tejto skupine bude venovaná najväčšia pozornosť, keďže v hlavnom prúde literatúry sú Brazília, India, Rusko a Čína do určitej miery marginalizované. Napriek tomu ich geopolitický vplyv v najbližších rokoch porastie. Napríklad na základe najnovších odhadov banky Goldman Sachs by mal HDP Číny prekonať HDP Spojených štátov amerických v roku 2027. Pritom ešte nedávno banka odhadovala, že zlomovým bude až rok 2040.

Finačnou krízou bola spomedzi krajín BRICs pravdepodobne najviac postihnutá Brazília. Prejavilo sa to v poklese hodnoty brazílskeho reálu o viac než 20 %. Hlavná hrozba pre brazílske hospodárstvo spočíva vo výraznej naviazanosti na americkú ekonomiku, hlavná devíza v silnejúcom domácom trhu a rozvoju diverzifikácie obchodných partnerov. V Latinskej Amerike má kríza významný geopolitický vplyv. Aj keď Brazília patrila do časti politického spektra, ktorá sa ku pôsobeniu USA v Latinskej Amerike stavala menej negatívne. Dnes však je situácia iná. Postoj Brazílie vyplýval predovšetkým z ekonomickej hegemónie USA a liberálneho ekonomického modelu, ktorý reprezentovali. Spojené štáty americké dnes však stratili dôveru krajín Latinskej Ameriky vrátane Brazílie. Tá sa pravdepodobne bude orientovať na regionálnu integráciu a kooperáciu s ďalšími rýchlo sa rozvíjajúcimi krajinami.

 

Dopad krízy výrazne pocítila aj Ruská federácia. Moskovská burza zaznamenala výrazné pády a niekoľkokrát na nej bolo v dôsledku výraznej volatility zastavené obchodovanie. Ruské banky boli výrazne ovplyvnené situáciou na svetových finančných trhoch. Premiér Putin využil finančné rezervy krajiny na stabilizáciu situácie. Aj napriek tomu finančná kríza vyvolala domino efekt a preniesla sa do reálnej ekonomiky. Išlo predovšetkým o stavebný priemysel, ktorý zaznamenal zmrazenie takmer všetkých plánovaných projektov. Z makroekonomického hľadiska je však Ruská ekonomika chránená rezervami, ktorá ani po finančnej injekcii do bankového sektora vo výške 100 miliárd dolárov klesla len tesne pod hodnotu 500 miliárd USD. Navyše Rusko ťaží z predaja fosílnych palív a ten tvorí najväčšiu časť príjmov federálneho rozpočtu. Ruský vplyv by mal vzhľadom na dlhodobo výhodnú pozíciu narastať vo všetkých susediacich oblastiach. Vplyv vo vzdialenejších krajinách by Rusku mohol posilniť avizovaný projekt plynového kartelu medzi Ruskom, Iránom a Kuvajtom, ku ktorému sa pravdepodobne pripoja ďalšie krajiny, exportujúce zemný plyn. Ten získa globálny význam po dopracovaní technológie skvapalňovania zemného plynu a jeho transportu pomocou tankerov. Napriek sebavedomiu Ruska dnes táto krajina má záujem na udržiavaní partnerstva so Spojenými štátmi a Európskou úniou. Napriek vzájomnej  ostražitosti bola prinajmenšom na najbližšie obdobie deklarovaná snaha o spoluprácu z najvyšších miest decíznej sféry v Rusku (Titova 2008).

Pozícia Indie ako krajiny so stabilným, konzervatívnym a do značnej miery regulovaným finančným systémom, bola ohrozená predovšetkým v dvoch oblastiach. Prvou bol prudký pokles na indických akciových trhoch, keď v októbri tohto roku indické akciové indexy klesli o 50 % oproti rekordným hodnotám z januára. Druhou oblasťou bola slabnúca indická rupia. Z krátkodobého hľadiska ide o negatívne javy, spojené výrazným rastom inflácie. Tie však z dlhodobého hľadiska môže negovať pozitívny vplyv, ktorý vyplýva zo štruktúry indického hospodárstva. Pokles hodnoty rupie by mohol znamenať zvýšenie atraktívnosti krajiny pre priame zahraničné investície, predovšetkým do silného odvetvia indickej ekonomiky, IT priemyslu. Napriek tomu, že India bude globálnou krízou postihnutá, vedúci predstavitelia štátu aj významných podnikov očakávajú predovšetkým šance na budúci rast, ktoré môžu vyplynúť zo zníženia konkurencieschopnosti najvplyvnejších ekonomických rivalov na západe (Kol. autorov 2008). Podobne ako Francúzsko alebo Nemecko, je India orientovaná na pragmatické konanie v medzinárodnej politike. Preto bude v najbližších rokoch posilňovať svoj politický vplyv, ktorý bude rásť vďaka zvyšovaniu hospodárskej výkonnosti krajiny.

 

Medzi krajiny, ktoré deklarujú málo výrazné postihnutie hospodárskou krízou, patrí na prvom mieste Čína. Krajina s hospodárskym rastom, ktorý sa v posledných rokoch odhadoval medziročne približne na 10 %, deklaruje, že dôsledky globálnej krízy stlmí silný domáci trh. Zároveň Čína využije časť svojich finančných rezerv v hodnote približne 1,9 biliardy amerických dolárov na investície do rozsiahlych štátnych projektov, ktoré by rast domáceho hospodárstva mali udržať na úrovni nad 8 % ročne. S rastúcou ekonomickou silou bude rásť aj akceptácia Číny v krajinách, ktoré dnes kritizujú napríklad nedodržiavanie ľudských práv. Zároveň budú rásť aj mocensko-politické ambície Číny.

Vplyv Číny bude pravdepodobne ešte viac než doteraz citeľný v rozvojových krajinách. Finančná kríza sa rozvojových krajín v Afrike, Ázii a Latinskej Amerike dotkla iba okrajovo. Pokiaľ nehovoríme o tzv. daňových rajoch, ktoré chce francúzsky prezident Sarkozy odstrániť zo svetového finančného systému, neboli rozvojové krajiny finančnou krízou výrazne postihnuté. Dôvodom je to, že tieto krajiny sú do globálneho finančného trhu zapojené iba v minimálnej miere. Navyše, reálne hospodárstvo v týchto krajinách sa opiera o ťažbu nerastov, resp. pestovanie potravín a priemyselných rastlín, poprípade výrobu, prenesenú do týchto krajín kvôli nízkej cene práce v nich. Tento fakt by mal stimulovať hospodársku výkonnosť rozvojových krajín. Negatívnym príznakom hospodárskej krízy by mohla byť strata pôžičiek a rozvojovej pomoci od vyspelejších krajín, ktoré pri rozpočtových reštrikciách budú musieť sledovať predovšetkým vnútroštátne záujmy. Táto téza sa pravdepodobne prejaví v rozpočtoch donorských krajín v roku 2009, výraznejšie však zrejme až v roku 2010. Otázne je, ako sa rozvojové krajiny budú schopné vysporiadať s faktom, že sú odkázané na seba. Jednou z alternatív je posilnenie hnutia za posilnenie ich vplyvu na medzinárodné dianie, podobné iniciatíve za nový svetový hospodársky poriadok z konca 60. rokov minulého storočia. Ďalšou možnosťou je orientácia na niektorú z rastúcich nových hospodárskych mocností.

GLOBÁLNE DÔSLEDKY KRÍZY

Okrem dôsledkov a vplyvov, ktoré bude kríza mať na jednotlivé krajiny, budú pravdepodobne pozorovateľné aj celosvetové vplyvy. Možné globálne dôsledky hospodárskej krízy sa čiastočne prekrývajú s vplyvmi na jednotlivé vyššie popisované skupiny: