A.R.E.S Analysis

Irán
Intelligence summary

Publikujte u nás

Prihláste sa






Zabudli ste heslo?
Nemáte účet? Vytvorte si ho!

Naši partneri

Odporúčanie priateľom

Ak sa Vám páčila naša webstránka - pošlite odkaz o nej priateľom!

Počet návštev

mod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_counter
mod_vvisit_counterDnes188
mod_vvisit_counterVčera180
mod_vvisit_counterTento týždeň526
mod_vvisit_counterTento mesiac2762

Syndicate

SiteMap

Google Sitemap Generator

Možné geopolitické dôsledky prebiehajúcej hospodárskej krízy
Napísal: Jaroslav BARAN   
Štvrtok, 29.januára 2009 - 17:07 hod.
„That policy paradigms are shifting is clear. But is the global balance of power shifting too? To answer that question, we need to reflect more deeply on the true nature of this crisis.”
Niall Ferguson
 
ImageNáznak islandského pokusu tlmiť dramatický dopad finančnej krízy na jeho hospodárstvo prostredníctvom úveru z Ruska vyvolal pobúrenie vládnych predstaviteľov všetkých západných krajín. Komentáre upozorňovali na hrozbu posunu Islandu do zóny vplyvu Ruskej federácie a západní analytici promptne zhodnotili, že Ruský záujem o Island má výhradne strategický význam. Viacerí však prehliadli dôvod islandského záujmu o Rusko, ktorý bol predovšetkým taktický. Islandskí predstavitelia v kritickej situácii ťažili zo zastaraného videnia sveta na strane hlavných aktérov svetovej politiky, ktorí akoby stále žili vo svete bipolárnej konfrontácie západu s východom a ignorovali požiadavku pragmatického prístupu k riešeniu krízových situácií vo svete po skončení studenej vojny.

Témou tohto príspevku je vplyv, ktorý môže mať aktuálna finančná kríza na zmenu bezpečnostnej situácie, ako dynamicky sa meniaceho aktuálneho stavu. Príspevok sa zároveň dotýka  aj potenciálu zmeny bezpečnostného prostredia, teda sa bude venovať aj dlhodobej perspektíve, ktorá sa prelína s geopolitickým vnímaním. Príspevok sleduje vplyv hospodárskych problémov na fungovanie štátov, v niektorých prípadoch na zmenu ich záujmov a teda aj nutné následné redefinovanie zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Tieto politiky sú priamo podmienené záujmom štátov.

Z metodologického hľadiska je príspevok zostavený eklekticky, s dôrazom na východiská liberalizmu a kritickej teórie. Pokúšame sa vyhnúť teórii IPE, rozoberajúcej medzinárodnú politickú ekonómiu, a predostrieť pohľad z geo-politického uhla. Nevyhneme sa však ani kritike liberálnej teórie komplexnej vzájomnej závislosti. Súčasne sa pokúšame o indukčný postup, takže od konkrétnych faktov a aktuálneho diania sa pokúsime odvodiť zovšeobecňujúce závery.

(autor pôsobí na Katedre bezpečnostných štúdií FPVMV v Banskej Bystrici)
 
LOGIKA HOSPODÁRSKEJ KRÍZY

Aktuálna finančná kríza, ktorej vznik ekonómovia datujú do prvej polovice roku 2007, no ktorá naplno prepukla až v posledných mesiacoch, sa javí najvýznamnejšou od Druhej svetovej vojny. Predmetom tejto práce nie je skúmať samotnú finančnú krízu, ale jej dôsledky. Hospodárskymi príčinami a dôsledkami finančnej a hospodárskej krízy sa zaoberajú mnohí autori, medzi nimi ekonómovia (Soros 2008) aj historici (Ferguson 2008). Predsa však je zaujímavé poukázať na niektoré z dôvodov jej vzniku. Jednou z príčin globálnej krízy je mimoriadna prepojenosť medzi štátmi sveta, predovšetkým v hospodárskej oblasti. Táto príčina kopíruje mnohé zaužívané definície globalizácie. Ďalšou dôležitou príčinou prvotnej hypotekárnej krízy bolo využívanie vyspelých nástrojov sekuritizácie aktív, ktoré bolo umožnené zvyšovaním kvality výpočtovej techniky na strane využitých technológií a virtualizáciou a umelým znižovaním investičného rizika v pomere k očakávaným ziskom na strane finančných inštitúcií. Dá sa zovšeobecniť, že podiel na aktuálnom stave, definovaný prostredníctvom analýzy jadrových príčin zlyhania finančného trhu, má teda vo veľkom zovšeobecnení aj tretia priemyselná revolúcia, ako sa nazýva stav rapídneho rozvoja informačných technológií a ich penetrácia do všetkých oblastí ľudskej existencie. Zároveň sú pozorovateľné zlyhania, založené na trhovo orientovanom myslení a orientácii na profit bez dlhodobej perspektívy.

Hoci prvé prejavy krízy boli zaznamenané v USA, situácia sa v roku 2008 výrazne zhoršila aj v iných krajinách s rozvinutým finančným systémom. Medzi prvými bolo postihnuté Japonsko, ktorého bankový sektor je na podobné otrasy citlivý aj po reštrukturalizácii v nedávnych rokoch. Tá si vyžiadala fúzie niektorých z najväčších bánk v krajine. No keďže je japonské hospodárstvo najviac napojené na americkú ekonomiku, finančná kríza naň mala výrazný vplyv. Medzi ďalšími postihnutými krajinami je Veľká Británia. V nej sa dopad krízy prejavil predovšetkým neschopnosťou plniť si záväzky spoločnosti Northern Rock. Počas obdobia od začiatku roku 2007 do konca októbra 2008 skrachovali alebo boli zoštátnené mnohé podniky v Spojených štátoch amerických.

Podľa nášho názoru globalizácia, z ktorej vyspelé krajiny už roky profitovali, dnes prináša aj svoje negatívne dôsledky. Pred nimi varovali viacerí odporcovia, ale aj priaznivci liberálnych krokov tzv. washingtonského konsenzu, smerujúceho k väčšej liberalizácii svetových trhov a prehlbovaniu globalizácie (Napr. Nye 2003, Stiglitz 2002, Ralston Saul 2003).

Aktuálny stav je jedným z možných zlomových bodov dejín, hoci takmer určite nebude viesť k novému svetovému poriadku. Napriek tomu sa ponúka zovšeobecnenie súčasného stavu na základe filozofie vedy. Aktuálna situácia pripomína epistemickú ruptúru, pretože otvára priestor pre re-formuláciu kľúčových otázok v disciplíny medzinárodných vzťahov a jej poddisciplíny - bezpečnostných štúdií.

Myslím, že tu bude najprv užitočné definovať bezpečnostnú situáciu a bezpečnostné prostredie. Bezpečnostná situácia v mojom chápaní zodpovedá aktuálnemu stavu bezpečnostného prostredia, ide o dynamický, nie však dlhodobý socio-ekonomicko-bezpečnostný kontext. Kontext je v analýze chápaný v postmodernom zmysle ako termín, ktorý v realistickej škole ideovo približne zodpovedá pojmu realita (Grondin 2004). Bezpečnostné prostredie predstavuje širší pojem, než bezpečnostná situácia. Ide o dlhodobý stav, ktorý nie je náchylný na momentálne zmeny bezpečnostnej situácie. Zmena bezpečnostného prostredia približne zodpovedá epistemickej ruptúre, teda zmene objektu zamerania zahraničnej a bezpečnostnej politiky.

V praktickej politike a geopolitike znamená zmena bezpečnostného prostredia potenciálnu zmenu statu quo, charakteristického dominanciou hegemoniálnej mocnosti a cieleným šírením hospodárskej globalizácie podľa liberálneho modelu washingtonského konsenzu.
Dopad hospodárskej krízy je zrejmý v mnohých oblastiach života. Pre túto prácu sú dôležité tie aspekty, ktoré priamo súvisia s vývojom medzinárodných vzťahov. Ten je krízou ovplyvňovaný prostredníctvom zmeny hospodárskeho prostredia a generovaním nových hrozieb, ovplyvňujúcich hospodárstvo štátov a ich vzájomnú interakciu. Pri sektorovom členení bezpečnosti je zjavné, že ide o zmenu v sektore hospodárskej bezpečnosti.

Vo vnímaní hospodárskej bezpečnosti sa tradične uvažuje o dvoch rovinách: mikroúroveň sa sústreďuje na individuálnych aktérov, akými sú indivíduá, domácnosti a miestne komunity. Na makroúrovni sa sústreďujeme na konanie národných štátov, nadnárodných korporácií a medzinárodných organizácií (Dent 2007). V ďalších častiach článku sa budeme venovať makroúrovni hospodárskej bezpečnosti. Konkrétne sa zameriame na pozorovanie vývoja štátnych aktérov.

Hospodárska bezpečnosť na makroúrovni je podľa Denta zložená z troch základných častí:

  1. Ochrana štrukturálnej integrity.
  2. Zabezpečenie zdrojov a prostriedkov ekonomického rozvoja
  3. Sledovanie záujmov politicko-ekonomickej entity.

Medzi primárne záujmy štátov patrí zachovanie ich existencie a ich bezpečnosť. Hospodárska bezpečnosť, vychádzajúca z energetickej bezpečnosti, mala vždy významné postavenie v hierarchii priorít zahraničnej politiky štátov. Demonštrovať sa to dá na príklade Spojených štátov amerických. Podľa prof. Krejčiho bola energetická bezpečnosť súčasťou americkej zahraničnej politiky od operácií na zosadenie iránskeho premiéra Mosadeka v roku 1953. Je však zohľadnená nie len v praktickej, ale aj inštitucionálnej báze. Súčasťou americkej Národnej bezpečnostnej rady sú od roku 1993 aj minister financií a poradca prezidenta pre hospodársku politiku.


MAPA SVETA DNES A ZAJTRA

V analýze, ktorá sleduje dôsledky hospodárskej krízy na svet a jeho jednotlivé štáty, bola využitá kognitívna mapa vo forme rozdelenia sveta na 4 základné oblasti. Tie sa líšia zasiahnutím alebo postihnutím finančnou krízou, v širšom zmysle aj zapojením do globálnej ekonomiky a svojou pozíciou v nej. Tieto faktory v najväčšej miere ovplyvnili postihnutie jednotlivých krajín hospodárskou krízou. Štyri základné oblasti sú:

  1. USA ako hlavný aktér finančného sveta a hospodárskeho sveta a zároveň krajina, kde kríza vypukla najskôr.
  2. Rozvinuté krajiny západy, vynímajúc USA, ktoré sú do výraznej miery integrované do svetového hospodárstva a v procese globalizácie sa vzdali veľkej časti domácej výroby na základe outsourcingu.
  3. Novoindustrializované krajiny, ktoré majú ambície zohrávať výraznú úlohu v svetovom hospodárstve, ale aj v politike a bezpečnosti. Medzi nimi predovšetkým členovia neformálneho zoskupenia BRIC (Brazília, Rusko, India a Čína).
  4. Rozvojové krajiny, ktoré dnes zastávajú len marginálnu pozíciu vo svete, danú minimálnym hospodárskym, vojensko-politickým či kultúrnym vplyvom.

Jediným explicitne stanoveným prvkom tohto členenia sú Spojené štáty americké, ostatné prvky predstavujú symboly s nejasne formulovanými hranicami aj obsahom, ktoré sa primárne nedefinujú na základe vnútornej koherentnosti, ale predovšetkým z pozície odlišnosti od ostatných častí uvedenej kognitívnej mapy.

Prvým spomenutým prvkom kognitívnej mapy sú Spojené štáty americké. Dopady krízy sa v USA dajú rozdeliť na tri základné etapy. V prvej etape išlo o hypotekárnu krízu, ktorej najzásadnejšími dôsledkami bol mikroekonomický faktor oslabenia kúpyschopnosti obyvateľstva. Súbežne s ním a čiastočne vyvolaný ním bol aj druhý zásadný dôsledok oslabenie domáceho finančného trhu v USA, ktoré viedlo ku krachu a výrazným stratám väčšiny finančných inštitúcií v krajine. V tej chvíli sa kríza transformovala do ďalšej fázy, kde nešlo už len o hypotéky, ale finančné nástroje, na nich založené. Išlo teda o všeobecnú finančnú krízu, vyvolaný subjektívnou nedôverou na trhu a následnou nedostatočnou likviditou účastníkov trhu. Už v tejto fáze sa objavujú kritické pripomienky k americkému doláru ako svetovej rezervnej mene. A to nie len od tradičných rivalov ako Čína a Rusko, ale aj z úst nemeckého ministra financií Steinbrücka (Einecke 2008). Treťou a pravdepodobne konečnou fázou krízy, ktorá sa vo väčšej či menšej miere bude podľa modelu USA šíriť aj v ostatných krajinách sveta, je kríza hospodárstva. V tejto fáze je krízou postihnutá nie len virtuálna, ale aj reálna ekonomika, teda výrobné podniky. Z geopolitického hľadiska má v USA kríza dopady na to, čo Nye nazýva tvrdá moc, ale aj to, čo označuje ako mäkká moc (Nye 2005). Tvrdá moc utrpí tým, že Spojené štáty boli v súvislosti s krízou donútené investovať do domácich finančných inštitúcií a výrobných podnikov. Preto nutne musí dôjsť k tlaku na zníženie výdavkov v zahraničí a znižovaniu vojenských výdavkov. Spojené štáty americké preto prídu o výrazný podiel svojej mocenskej dominancie vo svete. Mäkká moc, ktorá súvisí s vplyvom a šírením americkej kultúry, bude oslabená v dôsledku zlyhania americkej ekonomiky ako hlavného faktoru, kvôli ktorému kultúrny a spoločenský vplyv USA vznikol.

Druhou entitou predloženej kognitívnej mapy je skupina rozvinutých krajín s prevažne európskou židovsko-kresťanskou tradíciou, teda „západné krajiny“, medzi ktoré sa zaraďujú štáty EÚ, ale aj Austrália a Nový Zéland. Je možné tieto krajiny približne stotožniť s členskou základňou OECD, vynímajúc krajiny, implicitne zahrnuté v jednej z ďalších troch skupín.
V EÚ sú časté obavy, že kríza, ktorá vznikla v USA, by mohla mať na členské krajiny výraznejší vplyv, než na Spojené štáty. Dôvodom týchto obáv je vyššia flexibilita a dynamika v decíznej sfére USA (Milne 2008). Napriek tomu sa ozývajú aj optimistické hlasy. Nemecký spolkový minister financií Stienbrück viackrát zopakoval, že je zástancom zrušenia dolára ako svetovej rezervnej meny. Na jeho miesto navrhuje euro. Na základe analýzy Nadácie Friedriecha Eberta však takýto scenár, ktorý sa ešte na jar javil možný, nie je v súčasnej situácii reálny. Analýza jemne naznačila, že z geopolitického a mocenského hľadiska je reálnejší scenár s dvomi svetovými rezervnými menami, z ktorých jednou by bol dolár(Griesse a Kellermann 2008). Euro by pripadalo do úvahy, ak by EÚ dokázala úspešne čeliť svetovej hospodárskej kríze. Jedným z problémov, ktoré aktuálna kríza akcentuje, a ktorého riešenie by sa mohlo objasniť v krátkom čase, je hrozba nejednotného postupu krajín Európskej únie. Viaceré členské štáty únie a Európska komisia mali záujem riešiť krízu spoločne. Spoločný postup bol však v implementačnej fáze odmietnutý najvplyvnejšími členskými štátmi. Preto by jedným z dôsledkov hospodárskej krízy malo byť vyjasnenie situácie, v ktorej je nejednoznačné rozdelenie kompetencií EÚ a vlád členských krajín v oblastiach definovania zahraničnej a bezpečnostnej politiky.

Okrem problematickej celoeurópskej agendy riešenia krízy sa ponúkajú aj návrhy, ktoré predkladajú niektoré krajiny. Ambície Nemecka sú viacznačné. Od nástupu Angely Merkelovej na kancelársky post sa zdalo, že Nemecko bude opäť vylepšovať svoje vzťahy s USA, ktoré sa zhoršili počas vlády kancelára Gerharda Schrödera. Napriek tomu sa v poslednom období javí jednoznačné, že Nemci si nemôžu dovoliť nespolupracovať s Ruskom, ktoré im dodáva asi tretinu ropy a zemného plynu. Zároveň sa snažia ťažiť politický kapitál zo svojho úzkeho hospodárskeho partnerstva s Iránom. Partnerstvo s USA je teda vnímané rovnako pragmaticky ako orientácia na ďalších významných geopolitických aktérov. Druhým dôležitým štátom spomedzi krajín „Západu“ je Francúzsko. To, rovnako ako Nemecko, postupuje predovšetkým pragmaticky. Francúzsky prezident Nicolas Sarkozy v reakcii na finančnú krízu zdôraznil, že je potrebné rázne revidovať kapitalizmus. Tento zámer len veľmi ťažko presadzuje v rámci EÚ, no je ukotvený v záveroch summitu ASEM, konaného 24. a 25. októbra 2008 v Pekingu. Hlavnými silami, ktoré formovali výstupy summitu, boli pritom Francúzsko a hostiteľská krajina Čína. Okrem Francúzska a Nemecka sa ostatné krajiny „Západu“ snažia skôr o umiernenú politiku. Zároveň sa snažia izolovať pred prípadnými sekundárnymi vplyvmi hospodárskej krízy alebo minimalizovať ich dopad na reálnu ekonomiku. Tieto krajiny tak z geopolitického hľadiska nenarúšajú status quo.

Ďalším dôležitým prvkom predloženej kognitívnej mapy sú krajiny BRICs. Pri nich je dôležitý individuálny prístup. Ich spoločnou charakteristikou pritom je to, že pre tieto krajiny môže kríza priniesť vzhľadom na USA a krajiny Západu najvyšší relatívny zisk. Spolu s posilnením hospodárskeho vplyvu sa totiž zrejme posilní aj ich zahraničnopolitické postavenie. Zmeny v systéme svetového hospodárstva navyše napovedajú, že reforma prebehne aj na globálnom finančnom trhu. Čína a Rusko koncom októbra oznámili, že vzájomné obchody nebudú viesť v dolároch ako doteraz, ale v yuanoch a rubľoch. Tento krok má viesť k zväčšeniu nezávislosti od dolára a zníženiu naviazanosti na potenciálne rizikovú americkú ekonomiku.

Hospodárstvo krajín BRICs by malo aj napriek globálnej kríze rásť. Práve tejto skupine bude venovaná najväčšia pozornosť, keďže v hlavnom prúde literatúry sú Brazília, India, Rusko a Čína do určitej miery marginalizované. Napriek tomu ich geopolitický vplyv v najbližších rokoch porastie. Napríklad na základe najnovších odhadov banky Goldman Sachs by mal HDP Číny prekonať HDP Spojených štátov amerických v roku 2027. Pritom ešte nedávno banka odhadovala, že zlomovým bude až rok 2040.

Finačnou krízou bola spomedzi krajín BRICs pravdepodobne najviac postihnutá Brazília. Prejavilo sa to v poklese hodnoty brazílskeho reálu o viac než 20 %. Hlavná hrozba pre brazílske hospodárstvo spočíva vo výraznej naviazanosti na americkú ekonomiku, hlavná devíza v silnejúcom domácom trhu a rozvoju diverzifikácie obchodných partnerov. V Latinskej Amerike má kríza významný geopolitický vplyv. Aj keď Brazília patrila do časti politického spektra, ktorá sa ku pôsobeniu USA v Latinskej Amerike stavala menej negatívne. Dnes však je situácia iná. Postoj Brazílie vyplýval predovšetkým z ekonomickej hegemónie USA a liberálneho ekonomického modelu, ktorý reprezentovali. Spojené štáty americké dnes však stratili dôveru krajín Latinskej Ameriky vrátane Brazílie. Tá sa pravdepodobne bude orientovať na regionálnu integráciu a kooperáciu s ďalšími rýchlo sa rozvíjajúcimi krajinami.
 
Dopad krízy výrazne pocítila aj Ruská federácia. Moskovská burza zaznamenala výrazné pády a niekoľkokrát na nej bolo v dôsledku výraznej volatility zastavené obchodovanie. Ruské banky boli výrazne ovplyvnené situáciou na svetových finančných trhoch. Premiér Putin využil finančné rezervy krajiny na stabilizáciu situácie. Aj napriek tomu finančná kríza vyvolala domino efekt a preniesla sa do reálnej ekonomiky. Išlo predovšetkým o stavebný priemysel, ktorý zaznamenal zmrazenie takmer všetkých plánovaných projektov. Z makroekonomického hľadiska je však Ruská ekonomika chránená rezervami, ktorá ani po finančnej injekcii do bankového sektora vo výške 100 miliárd dolárov klesla len tesne pod hodnotu 500 miliárd USD. Navyše Rusko ťaží z predaja fosílnych palív a ten tvorí najväčšiu časť príjmov federálneho rozpočtu. Ruský vplyv by mal vzhľadom na dlhodobo výhodnú pozíciu narastať vo všetkých susediacich oblastiach. Vplyv vo vzdialenejších krajinách by Rusku mohol posilniť avizovaný projekt plynového kartelu medzi Ruskom, Iránom a Kuvajtom, ku ktorému sa pravdepodobne pripoja ďalšie krajiny, exportujúce zemný plyn. Ten získa globálny význam po dopracovaní technológie skvapalňovania zemného plynu a jeho transportu pomocou tankerov. Napriek sebavedomiu Ruska dnes táto krajina má záujem na udržiavaní partnerstva so Spojenými štátmi a Európskou úniou. Napriek vzájomnej  ostražitosti bola prinajmenšom na najbližšie obdobie deklarovaná snaha o spoluprácu z najvyšších miest decíznej sféry v Rusku (Titova 2008).

Pozícia Indie ako krajiny so stabilným, konzervatívnym a do značnej miery regulovaným finančným systémom, bola ohrozená predovšetkým v dvoch oblastiach. Prvou bol prudký pokles na indických akciových trhoch, keď v októbri tohto roku indické akciové indexy klesli o 50 % oproti rekordným hodnotám z januára. Druhou oblasťou bola slabnúca indická rupia. Z krátkodobého hľadiska ide o negatívne javy, spojené výrazným rastom inflácie. Tie však z dlhodobého hľadiska môže negovať pozitívny vplyv, ktorý vyplýva zo štruktúry indického hospodárstva. Pokles hodnoty rupie by mohol znamenať zvýšenie atraktívnosti krajiny pre priame zahraničné investície, predovšetkým do silného odvetvia indickej ekonomiky, IT priemyslu. Napriek tomu, že India bude globálnou krízou postihnutá, vedúci predstavitelia štátu aj významných podnikov očakávajú predovšetkým šance na budúci rast, ktoré môžu vyplynúť zo zníženia konkurencieschopnosti najvplyvnejších ekonomických rivalov na západe (Kol. autorov 2008). Podobne ako Francúzsko alebo Nemecko, je India orientovaná na pragmatické konanie v medzinárodnej politike. Preto bude v najbližších rokoch posilňovať svoj politický vplyv, ktorý bude rásť vďaka zvyšovaniu hospodárskej výkonnosti krajiny.
 
Medzi krajiny, ktoré deklarujú málo výrazné postihnutie hospodárskou krízou, patrí na prvom mieste Čína. Krajina s hospodárskym rastom, ktorý sa v posledných rokoch odhadoval medziročne približne na 10 %, deklaruje, že dôsledky globálnej krízy stlmí silný domáci trh. Zároveň Čína využije časť svojich finančných rezerv v hodnote približne 1,9 biliardy amerických dolárov na investície do rozsiahlych štátnych projektov, ktoré by rast domáceho hospodárstva mali udržať na úrovni nad 8 % ročne. S rastúcou ekonomickou silou bude rásť aj akceptácia Číny v krajinách, ktoré dnes kritizujú napríklad nedodržiavanie ľudských práv. Zároveň budú rásť aj mocensko-politické ambície Číny.

Vplyv Číny bude pravdepodobne ešte viac než doteraz citeľný v rozvojových krajinách. Finančná kríza sa rozvojových krajín v Afrike, Ázii a Latinskej Amerike dotkla iba okrajovo. Pokiaľ nehovoríme o tzv. daňových rajoch, ktoré chce francúzsky prezident Sarkozy odstrániť zo svetového finančného systému, neboli rozvojové krajiny finančnou krízou výrazne postihnuté. Dôvodom je to, že tieto krajiny sú do globálneho finančného trhu zapojené iba v minimálnej miere. Navyše, reálne hospodárstvo v týchto krajinách sa opiera o ťažbu nerastov, resp. pestovanie potravín a priemyselných rastlín, poprípade výrobu, prenesenú do týchto krajín kvôli nízkej cene práce v nich. Tento fakt by mal stimulovať hospodársku výkonnosť rozvojových krajín. Negatívnym príznakom hospodárskej krízy by mohla byť strata pôžičiek a rozvojovej pomoci od vyspelejších krajín, ktoré pri rozpočtových reštrikciách budú musieť sledovať predovšetkým vnútroštátne záujmy. Táto téza sa pravdepodobne prejaví v rozpočtoch donorských krajín v roku 2009, výraznejšie však zrejme až v roku 2010. Otázne je, ako sa rozvojové krajiny budú schopné vysporiadať s faktom, že sú odkázané na seba. Jednou z alternatív je posilnenie hnutia za posilnenie ich vplyvu na medzinárodné dianie, podobné iniciatíve za nový svetový hospodársky poriadok z konca 60. rokov minulého storočia. Ďalšou možnosťou je orientácia na niektorú z rastúcich nových hospodárskych mocností.

GLOBÁLNE DÔSLEDKY KRÍZY

Okrem dôsledkov a vplyvov, ktoré bude kríza mať na jednotlivé krajiny, budú pravdepodobne pozorovateľné aj celosvetové vplyvy. Možné globálne dôsledky hospodárskej krízy sa čiastočne prekrývajú s vplyvmi na jednotlivé vyššie popisované skupiny:

  1. Oslabenie obchodných väzieb v dôsledku recesie národných hospodárstiev. Oslabenie obchodnej integrácie bude mať vplyv na krajiny, vo výraznej miere zapojené do globálneho trhu. Pôjde o dôsledok zvýšenia nedôvery vo finančnej oblasti a zvyšovania orientácie na podporu domáceho hospodárstva v jednotlivých krajinách.
  2. Dezintegrácia a rast izolacionizmu, najmä medzi tradičnými partnermi, ktorí budú musieť redefinovať svoje národné záujmy. Jednoznačným príkladom v tomto smere je posun EU k Rusku, ale tiež posilnenie väzieb Rusko-Čína.
  3. Vznikne nová rozhodovacia pozícia pre rozvojové krajiny. Ak však nastane inflácia v USA, hrozí zhoršenie situácie pre Čínu, hrozia požiadavky na rýchle splatenie afrických úverov, a podobne.
  4. Rozšíria sa tendencie k zahranično-politickej a bezpečnostnej multipolarite, ktorá by kopírovala hospodársku multipolaritu.
  5. Hrozí oslabenie ekologických, humanitárnych a mierových programov. Na druhej strane, v prípade rozvoja ekológie by mohlo dôjsť k posunu, nie však v dôsledku hospodárskej krízy, ale z nevyhnutnosti razantných krokov v dôsledku degradácie životného prostredia pre väčšinu svetovej populácie.

LITERATÚRA

KOL. AUTOROV 2008. India and the credit crisis.
In: Economist.com [http://www.economist.com/displaystory.cfm?story_id=12411151 ], stiahnuté 1. 11. 2008.
DENT, C. M. 2007. Economic Security. In: COLLINS, A. 2007. Contemporary Security Studies. Oxford : Oxford University Press, 2007, s. 204 - 221.
EINECKE, H. 2008. Der Euro jagt den Dollar. In: Süddeutsche Zeitung 25. 9. 2008.
FERGUSON, N. 2008. The Ascent of Money: A Financial History of the World. London : Allen Lane, 2008, 416 s.
GRIESSE, J.; KELLERMANN, C. 2008. Was kommt nach dem Dollar? Bonn : Friedrich Ebert Stiftung, 2008, 14 s.
MILNE, R. 2008. Fear of deep European recession. In: Financial Times, 2. 10. 2008.
NYE, J. S. 2005. Soft Power: The Means to Success in World Politics. London : Public Affairs, 2005, 208 s.
NYE, J. S. 2003. The Paradox of American Power: Why the World's Only Superpower Can't Go it Alone. Oxford : Oxford University Press, 2003, 240 s.
RALSTON SAUL, J. 2005. The Collapse of Globalism. London : Atlantic Books, 2005, 224 s.
SOROS, G. 2008. The New Paradigm for Financial Markets: The Credit Crisis of 2008 and What it Means. London : Public Affairs, 2008, 208 s.
STIGLITZ, J. 2002. Globalization and its Discontents. London : Penguin Books, 2002, 304 s.
TITOVA, I. 2008. Medvedev: No grounds for Cold War with US. In: Washington Post, 2. 10. 2008.

KONTAKT

Mgr. Jaroslav Baran
Katedra bezpečnostných štúdií
Fakulta politických vied a medzinárodných vzťahov
Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici
Kuzmányho 1
974 01 Banská Bystrica
Slovenská Republika
 
< Predchádzajúca