2.3 Vzťahy s ďalšími aktérmi

India – Vzájomné vzťahy sa datujú do 6.stor. kedy z Indie do Japonska prenikol budhizmus, ktorý výrazne ovplyvnil japonskú kultúru. Na začiatku 20. stor. veľa Indov vyjadrovalo obdiv k rastúcej moci Japoncov čo sa zintenzívnilo aj počas Druhej svetovej vojny, pretože Japonci boli smrtelnými nepriateľmi koloniálnych pánov Indie – Britov. Povstalecké sily Indov usilujúce o nezávislosť od Británie dokonca bojovali po boku Japoncov v niektorých bitkách. Zo sympatií k Tokiu sa India odmietla zúčastniť mierovej konferencie v San Franciscu v roku 1951 a o rok neskôr uzatvorila s Japonskom separátnu mierovú zmluvu.  Počas Studenej vojny sa však vzťahy ochladili, keďže Japonsko bolo blízkym spojencom USA a India presadzovala politiku   „nezúčastnenosti“. V 80.rokoch nastal znovu posun k lepšiemu a z Japonska sa stal najväčší poskytovateľ pomoci pre Indiu. Obdobie 1998-2001 bolo poznačené praktickým prerušením vzťahov kvôli indickým jadrovým skúškam. Po 11.septembri sa však obaja ázijskí obri znovu zblížili. Výsledkom bolo podpísanie „Japonsko-indickej deklarácie“ v decembri 2001, ktorá obsahovala princípy ekonomickej, vojenskej a protiteroristickej spolupráce. V apríli 2005 došlo k podpísaniu dokumentu s názvom „Japonsko-indické partnerstvo v novej ázijskej ére: Strategická orientácia japonsko-indického globálneho partnerstva“.

Súčasné prehlbovanie vzájomných vzťahov súvisí najmä s pevnými väzbami oboch mocností na USA. Mnoho analytikov si od toho sľubuje formovanie nového ázijského poriadku založeného na západných hodnotách demokracie. V podobnom duchu sa vyjadril v januári 2002 premiér Koizumi, ktorý hovoril o presadzovaní zásad trhového hospodárstva a demokracie v zmysle novej ázijskej integrácie. Na tieto myšlienky nadviazal jeho nástupca Šinzo Abe, ktorý spomenul vytvorenie pásma demokratických štátov na vonkajšom východnom oblúku Eurázie. Práve v týchto predstavách majú kľúčovú úlohu zohrávať India a Japonsko. India sa v posledných rokoch zbližuje s Tokiom najmä kvôli japonskému eminentnému záujmu investovať do indickej ekonomiky. Okrem toho sa India snaží hlbšie integrovať v rámci Ázie a posilňovať svoje postavenie, keďže dlhodobo praktizovala politiku „nezúčastnenosti“. Najhlavnejším dôvodom však je obava z rastúcej moci Číny, ktorú zdieľa spolu s Japonskom. Z celej situácie však začína mať obavy aj Peking. Pri hlbšej analýze si totiž môžeme všimnúť, ako sa USA snažia upevňovaním aliancie s Indiou, Japonskom a taktiež Austráliou vytvoriť neformálnu nárazníkovú zónu vzrastajúcemu čínskemu vplyvu. Rozhovory medzi predstaviteľmi týchto štyroch krajín sa v tomto smere začali prvýkrát 25.mája 2007. ( http://www.carnegieendowment.org/publications/index.cfm?fa=view&id=19204&prog=zgp&proj=zsa )

severokórejský balistický test 1998

Najviac otáznikov ale vyvolával severokórejský jadrový program. V roku 1992 Severná Kórea pripustila do krajiny prvýkrát inšpektorov IAEA. Počas nasledujúcich šesť rokov sa celá aféra naťahovala bez jednoznačného výsledku. 31.augusta 1998 Severokórejčania odpálili ponad Japonsko raketu Taepodong-1 čím opäť došlo k akumulácii napätia. O štyri roky neskôr označil prezident Bush Severnú Kóreju za súčasť Osi zla. V roku 2003 Severná Kóreja odstúpila od Zmluvy o nešírení jadrových zbraní (NPT) a následne sa začali šesťstranné rokovania (Severná a Južná Kórea, Japonsko, Čína, USA, Rusko). Tie do roku 2008 vcelku dosiahli úspech keď 25.júna Pchjongjang odovzdal USA kompletný zoznam svojich jadrových zariadení. 11.októbra bola Severná Kóreja vyškrtnutá z amerického zoznamu krajín podporujúcich terorizmus, na ktorý sa dostala v roku 1988 kvôli účasti na útoku na lietadlo juhokórejských aerolínií, pri ktorom zahynulo 115 ľudí. Napriek úspechom diplomatických rokovaní zostáva otázka japonsko-severokórejských vzťahov stále otvorená.

Južná Kórea – Vzťahy boli normalizované v roku 1965 podpísaním „Zmluvy o základných vzťahoch medzi Japonskom a Kórejskou republikou“. Od tohto roku došlo k vehementnému rozvoju ekonomických väzieb. Japonské a kórejské firmy sú často úzko prepojené a mnoho kórejských výrobkov vychádza z japonského dizajnu a technológie. Napriek istému ochladeniu začiatkom 90.rokov keď sa Tokio uzmierovalo s Pchjongjangom sú súčasné vzťahy na celkom dobrej úrovni. A to napriek občasným vlnám antijaponských protestov. U mnohých Kórejčanov totiž stále pretrváva pocit zatrpknutosti za zločiny, ktoré Japonci počas okupácie na kórejskom národe spáchali. To však nebráni tomu, aby sa Tokio zaviazalo, že v prípade vojnového konfliktu na Kórejskom polostrove bude súhlasiť s presunom amerických síl z japonského územia na obranu Kórejskej republiky. Háčik spočíva v tom, že japonská pacifistická ústava zakazuje vstupovanie do vojenských aliancií s výnimkou USA. Tento záväzok Tokia sa dá preto interpretovať rôzne. Nesmieme tiež zabudnúť dodať, že Japonsko uznáva Kórejskú republiku ako jediný legitímny štát na Kórejskom polostrove. V posledných mesiacoch sa napätie opäť znovu zvýšilo, keď sa k moci v Japonsku dostal premiér Taro Aso, ktorého rodina počas vojny vlastnila podnik zneužívajúci Kórejčanov často až na otrockú prácu.

Rusko – Vzťahy medzi ZSSR a Japonskom boli počas Studenej vojny napäté. K istému posunu došlo po rozpade ZSSR. Problémom však naďalej zostávajú sporné Kurilské ostrovy ležiace medzi Kamčatkou a Hokkaidom, ktoré sovieti obsadili na konci Druhej svetovej vojny a Moskva ich stále odmieta navrátiť. Spor sa nevyriešil ani vtedy, keď Japonsko začalo v rámci G-7 od roku 1992 poskytovať Rusku značnú ekonomickú pomoc. Problémom taktiež je, že  Moskva a Tokio nikdy neuzavreli medzi sebou mierovú zmluvu, ktorá by oficiálne ukončila vojnový stav po Druhej svetovej vojne. V roku 2006 ruskí predstavitelia vyhlásili, že sú ochotní s japonskou vládou rokovať o prinavrátení ostrovov. Doposiaľ sa problém nevyriešil, skôr došlo k jeho zhoršeniu. Situácia sa totiž vyostrila v júli 2008 keď japonská vláda schválila nové školské učebnice, v ktorých stálo, že Kurilské ostrovy patria Japoncom. V tejto otázke sa naplno prejavuje znovuožívajúci japonský nacionalizmus keďže súostrovie nemá až taký veľký význam. V skutočnosti to však medzi Ruskom a Japonskom poriadne žije. Najmä obchodná spolupráca naberá v poslednom období na obrátkach. Za  rok 2007 sa objem japonského vývozu do Ruska dostal na úroveň 10,7 mld.USD čo je enormný nárast v porovnaní s 3,1 mld.USD za rok 2004. Dovoz z Ruska zase predstavoval 10,6 mld.USD kým v roku 2004 5,7 mld. USD. Viacerí analytici napriek sporom o Kurily upozorňujú, že Moskva počíta s Japonskom ako potenciálnym partnerom do budúcna voči rastúcej moci Číny. Takýmto kalkuláciám vraj nemá prekážať ani fakt, že Moskva a Peking intenzívne spolupracujú v rámci Šanghajskej organizácie spolupráce.

sporné Kurilské ostrovy

Austrália – Súčasné vzťahy sú na veľmi dobrej úrovni. K ich naštartovaniu došlo už 30.rokoch, keď sa Japonsko stalo druhým najväčším exportným trhom Austrálie po Veľkej Británii. Počas vojny však Japonci ohrozovali Austráliou možnosťou invázie. Austrálske jednotky hrali dôležitú úlohu v bojoch proti cisárskej armáde v priestore celej juhovýchodnej Ázie. Po vojne však došlo k normalizácii a v roku 1976 bola podpísaná „Základná zmluva o priateľstve a spolupráci“. Obe krajiny v posledných rokoch spojili sily pri snahách presadiť reformu BR OSN a získať v rade stále členstvo pre Japonsko. V marci 2007 bol podpísaný bezpečnostný pakt, ktorý rozvíja spoluprácu v oblasti mierových operácií, boja proti terorizmu a organizovanému zločinu, spravodajskej spolupráci, námornej a leteckej bezpečnosti atď. Austrália je po ekonomickej stránke veľmi významným dodávateľom surovín – predovšetkým uhlia, bavlny, železnej rudy a uránu. Problémom zostávajú vysoké dotácie do japonského poľnohospodárstva, čo znevýhodňuje austrálsky dovoz. Austrália preto chce s Japonskom podpísať dohodu o voľnom obchode.    

ASEAN – Japonsko nadviazalo neformálne vzťahy s touto organizáciou v 70.rokoch. V roku 1974 japonský premiér Kakuei Tanaka navštívil Filipíny, Thajsko, Singapúr, Malajziu a Indonéziu. Reakciou na jeho oficiálnu cestu boli silné protijaponské demonštrácie v týchto piatich štátoch. V marci 1977 bolo založené „Fórum ASEAN-Japonsko“. V dôsledku prehlbujúcich sa kontaktov v 80.rokoch Japonsko začalo s outsourcingom svojich ekonomických aktivít vďaka čomu sa krajiny ASEAN-u začali čoraz rýchlejšie industrializovať. V 90.rokoch dochádzalo už k intenzívnej finančnej previazanosti. Počas finančnej krízy 1997 sa Japonci snažili ťažko postihnutým členským štátom ASEAN-u pomôcť. Od toho roku sa tiež začali pravidelné schôdzky ASEAN+3 (Japonsko, Čína, Južná Kórea). V januári 2002 Japonsko navrhlo vytvorenie tzv. Východoázijskej komunity, ktorá by mala byť zónou voľného obchodu vyrastajúcou zo systému ASEAN+3. Do budúcna Tokio počíta najmä s tým, že ASEAN bude môcť využiť ako nástroj na potlačenie ekonomického vplyvu Číny v regióne. Súčasne si tiež uvedomuje, že toto zoskupenie je nevyhnutné pre udržanie bezpečnosti v celej oblasti.