A.R.E.S Analysis

Irán
Intelligence summary

Publikujte u nás

Prihláste sa






Zabudli ste heslo?
Nemáte účet? Vytvorte si ho!

Naši partneri

Odporúčanie priateľom

Ak sa Vám páčila naša webstránka - pošlite odkaz o nej priateľom!

Počet návštev

mod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_counter
mod_vvisit_counterDnes51
mod_vvisit_counterVčera99
mod_vvisit_counterTento týždeň411
mod_vvisit_counterTento mesiac2330

Syndicate

SiteMap

Google Sitemap Generator

Strategická identita Japonska a jej historické determinanty
Napísal: Oliver ÉDER   
Piatok, 30.januára 2009 - 16:27 hod.
Obsah článku
Strategická identita Japonska a jej historické determinanty
Vznik japonskej státnosti
Upevnenie samurajskej moci
Pád sógunátu,  westernizácia a militarizácia 
Porážka vo vojne a následná pacifikácia
Súčasné miesto Japonska vo svete
Trojuholník vzťahov USA - Čína - Japonsko
Vzťahy s ďalsími aktérmi
ZÁVER
 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

2.3 Vzťahy s ďalšími aktérmi

India – Vzájomné vzťahy sa datujú do 6.stor. kedy z Indie do Japonska prenikol budhizmus, ktorý výrazne ovplyvnil japonskú kultúru. Na začiatku 20. stor. veľa Indov vyjadrovalo obdiv k rastúcej moci Japoncov čo sa zintenzívnilo aj počas Druhej svetovej vojny, pretože Japonci boli smrtelnými nepriateľmi koloniálnych pánov Indie – Britov. Povstalecké sily Indov usilujúce o nezávislosť od Británie dokonca bojovali po boku Japoncov v niektorých bitkách. Zo sympatií k Tokiu sa India odmietla zúčastniť mierovej konferencie v San Franciscu v roku 1951 a o rok neskôr uzatvorila s Japonskom separátnu mierovú zmluvu.  Počas Studenej vojny sa však vzťahy ochladili, keďže Japonsko bolo blízkym spojencom USA a India presadzovala politiku   „nezúčastnenosti“. V 80.rokoch nastal znovu posun k lepšiemu a z Japonska sa stal najväčší poskytovateľ pomoci pre Indiu. Obdobie 1998-2001 bolo poznačené praktickým prerušením vzťahov kvôli indickým jadrovým skúškam. Po 11.septembri sa však obaja ázijskí obri znovu zblížili. Výsledkom bolo podpísanie „Japonsko-indickej deklarácie“ v decembri 2001, ktorá obsahovala princípy ekonomickej, vojenskej a protiteroristickej spolupráce. V apríli 2005 došlo k podpísaniu dokumentu s názvom „Japonsko-indické partnerstvo v novej ázijskej ére: Strategická orientácia japonsko-indického globálneho partnerstva“.

Súčasné prehlbovanie vzájomných vzťahov súvisí najmä s pevnými väzbami oboch mocností na USA. Mnoho analytikov si od toho sľubuje formovanie nového ázijského poriadku založeného na západných hodnotách demokracie. V podobnom duchu sa vyjadril v januári 2002 premiér Koizumi, ktorý hovoril o presadzovaní zásad trhového hospodárstva a demokracie v zmysle novej ázijskej integrácie. Na tieto myšlienky nadviazal jeho nástupca Šinzo Abe, ktorý spomenul vytvorenie pásma demokratických štátov na vonkajšom východnom oblúku Eurázie. Práve v týchto predstavách majú kľúčovú úlohu zohrávať India a Japonsko. India sa v posledných rokoch zbližuje s Tokiom najmä kvôli japonskému eminentnému záujmu investovať do indickej ekonomiky. Okrem toho sa India snaží hlbšie integrovať v rámci Ázie a posilňovať svoje postavenie, keďže dlhodobo praktizovala politiku „nezúčastnenosti“. Najhlavnejším dôvodom však je obava z rastúcej moci Číny, ktorú zdieľa spolu s Japonskom. Z celej situácie však začína mať obavy aj Peking. Pri hlbšej analýze si totiž môžeme všimnúť, ako sa USA snažia upevňovaním aliancie s Indiou, Japonskom a taktiež Austráliou vytvoriť neformálnu nárazníkovú zónu vzrastajúcemu čínskemu vplyvu. Rozhovory medzi predstaviteľmi týchto štyroch krajín sa v tomto smere začali prvýkrát 25.mája 2007. ( http://www.carnegieendowment.org/publications/index.cfm?fa=view&id=19204&prog=zgp&proj=zsa )

Severná Kórea – Vzťahy medzi Tokiom a Pchjong-jangom boli značne napäté až do konca Studenej vojny. Napriek tomu ekonomické vzťahy už v 80.rokoch relatívne prekvitali hoci boli realizované len cez sprostredkovateľov. Ich ročný objem činil okolo 200 mil.USD. Severná Kórea počas Studenej vojny chcela predísť znovuvyzbrojeniu Japonska a cez získavanie sympatií medzi japonskými Kórejčanmi a stúpencami japonských komunistov a socialistov usilovala o zblíženie s Tokiom po hospodárskej a diplomatickej stránke. Izolovaný stalinistický režim totiž čoraz ťažšie zvládal akútny nedostatok potravín, energetických nosičov a devízových rezerv. Táto snaha bola vcelku úspešná. V januári 1991 sa Tokio oficiálne ospravedlnilo za okupáciu Kóreje v rokoch 1910-1945 po čom nasledovali rozhovory so severokórejskou vládou o nadviazaní diplomatických stykov. Tokio začalo podporovať simultánny vstup Severnej a Južnej Kórei do OSN. Prvé kolo rozhovorov prebiehalo v dňoch 30.-31.januára 1991. Nebolo úspešné, lebo došlo ku sporu o severokórejskú požiadavku obdržať od Japonska reparácie za vojnové škody. Tokio túto možnosť podmieňovalo tým, že Pchong-jang musí najprv zmierniť napätie s Južnou Kóreou a vyjasniť otázky okolo svojho jadrového programu, ktorého počiatku siahajú až do 50.rokov. Najviac napätia však vyvolala otázka osudu Japoncov, ktorí v 60.rokov emigrovali do Severnej Kórei so svojimi kórejskými manželkami. Po opustení Japonska sa akoby po nich zlahla zem. Popritom Tokio požadovalo, aby bola vyjasnená aféra únosov japonských občanov severokórejskými tajnými službami.

Najviac otáznikov ale vyvolával severokórejský jadrový program. V roku 1992 Severná Kórea pripustila do krajiny prvýkrát inšpektorov IAEA. Počas nasledujúcich šesť rokov sa celá aféra naťahovala bez jednoznačného výsledku. 31.augusta 1998 Severokórejčania odpálili ponad Japonsko raketu Taepodong-1 čím opäť došlo k akumulácii napätia. O štyri roky neskôr označil prezident Bush Severnú Kóreju za súčasť Osi zla. V roku 2003 Severná Kóreja odstúpila od Zmluvy o nešírení jadrových zbraní (NPT) a následne sa začali šesťstranné rokovania (Severná a Južná Kórea, Japonsko, Čína, USA, Rusko). Tie do roku 2008 vcelku dosiahli úspech keď 25.júna Pchjongjang odovzdal USA kompletný zoznam svojich jadrových zariadení. 11.októbra bola Severná Kóreja vyškrtnutá z amerického zoznamu krajín podporujúcich terorizmus, na ktorý sa dostala v roku 1988 kvôli účasti na útoku na lietadlo juhokórejských aerolínií, pri ktorom zahynulo 115 ľudí. Napriek úspechom diplomatických rokovaní zostáva otázka japonsko-severokórejských vzťahov stále otvorená.


Južná Kórea
– Vzťahy boli normalizované v roku 1965 podpísaním „Zmluvy o základných vzťahoch medzi Japonskom a Kórejskou republikou“. Od tohto roku došlo k vehementnému rozvoju ekonomických väzieb. Japonské a kórejské firmy sú často úzko prepojené a mnoho kórejských výrobkov vychádza z japonského dizajnu a technológie. Napriek istému ochladeniu začiatkom 90.rokov keď sa Tokio uzmierovalo s Pchjongjangom sú súčasné vzťahy na celkom dobrej úrovni. A to napriek občasným vlnám antijaponských protestov. U mnohých Kórejčanov totiž stále pretrváva pocit zatrpknutosti za zločiny, ktoré Japonci počas okupácie na kórejskom národe spáchali. To však nebráni tomu, aby sa Tokio zaviazalo, že v prípade vojnového konfliktu na Kórejskom polostrove bude súhlasiť s presunom amerických síl z japonského územia na obranu Kórejskej republiky. Háčik spočíva v tom, že japonská pacifistická ústava zakazuje vstupovanie do vojenských aliancií s výnimkou USA. Tento záväzok Tokia sa dá preto interpretovať rôzne. Nesmieme tiež zabudnúť dodať, že Japonsko uznáva Kórejskú republiku ako jediný legitímny štát na Kórejskom polostrove. V posledných mesiacoch sa napätie opäť znovu zvýšilo, keď sa k moci v Japonsku dostal premiér Taro Aso, ktorého rodina počas vojny vlastnila podnik zneužívajúci Kórejčanov často až na otrockú prácu.

Rusko – Vzťahy medzi ZSSR a Japonskom boli počas Studenej vojny napäté. K istému posunu došlo po rozpade ZSSR. Problémom však naďalej zostávajú sporné Kurilské ostrovy ležiace medzi Kamčatkou a Hokkaidom, ktoré sovieti obsadili na konci Druhej svetovej vojny a Moskva ich stále odmieta navrátiť. Spor sa nevyriešil ani vtedy, keď Japonsko začalo v rámci G-7 od roku 1992 poskytovať Rusku značnú ekonomickú pomoc. Problémom taktiež je, že  Moskva a Tokio nikdy neuzavreli medzi sebou mierovú zmluvu, ktorá by oficiálne ukončila vojnový stav po Druhej svetovej vojne. V roku 2006 ruskí predstavitelia vyhlásili, že sú ochotní s japonskou vládou rokovať o prinavrátení ostrovov. Doposiaľ sa problém nevyriešil, skôr došlo k jeho zhoršeniu. Situácia sa totiž vyostrila v júli 2008 keď japonská vláda schválila nové školské učebnice, v ktorých stálo, že Kurilské ostrovy patria Japoncom. V tejto otázke sa naplno prejavuje znovuožívajúci japonský nacionalizmus keďže súostrovie nemá až taký veľký význam. V skutočnosti to však medzi Ruskom a Japonskom poriadne žije. Najmä obchodná spolupráca naberá v poslednom období na obrátkach. Za  rok 2007 sa objem japonského vývozu do Ruska dostal na úroveň 10,7 mld.USD čo je enormný nárast v porovnaní s 3,1 mld.USD za rok 2004. Dovoz z Ruska zase predstavoval 10,6 mld.USD kým v roku 2004 5,7 mld. USD. Viacerí analytici napriek sporom o Kurily upozorňujú, že Moskva počíta s Japonskom ako potenciálnym partnerom do budúcna voči rastúcej moci Číny. Takýmto kalkuláciám vraj nemá prekážať ani fakt, že Moskva a Peking intenzívne spolupracujú v rámci Šanghajskej organizácie spolupráce.

 

Austrália – Súčasné vzťahy sú na veľmi dobrej úrovni. K ich naštartovaniu došlo už 30.rokoch, keď sa Japonsko stalo druhým najväčším exportným trhom Austrálie po Veľkej Británii. Počas vojny však Japonci ohrozovali Austráliou možnosťou invázie. Austrálske jednotky hrali dôležitú úlohu v bojoch proti cisárskej armáde v priestore celej juhovýchodnej Ázie. Po vojne však došlo k normalizácii a v roku 1976 bola podpísaná „Základná zmluva o priateľstve a spolupráci“. Obe krajiny v posledných rokoch spojili sily pri snahách presadiť reformu BR OSN a získať v rade stále členstvo pre Japonsko. V marci 2007 bol podpísaný bezpečnostný pakt, ktorý rozvíja spoluprácu v oblasti mierových operácií, boja proti terorizmu a organizovanému zločinu, spravodajskej spolupráci, námornej a leteckej bezpečnosti atď. Austrália je po ekonomickej stránke veľmi významným dodávateľom surovín – predovšetkým uhlia, bavlny, železnej rudy a uránu. Problémom zostávajú vysoké dotácie do japonského poľnohospodárstva, čo znevýhodňuje austrálsky dovoz. Austrália preto chce s Japonskom podpísať dohodu o voľnom obchode.    

ASEAN – Japonsko nadviazalo neformálne vzťahy s touto organizáciou v 70.rokoch. V roku 1974 japonský premiér Kakuei Tanaka navštívil Filipíny, Thajsko, Singapúr, Malajziu a Indonéziu. Reakciou na jeho oficiálnu cestu boli silné protijaponské demonštrácie v týchto piatich štátoch. V marci 1977 bolo založené „Fórum ASEAN-Japonsko“. V dôsledku prehlbujúcich sa kontaktov v 80.rokoch Japonsko začalo s outsourcingom svojich ekonomických aktivít vďaka čomu sa krajiny ASEAN-u začali čoraz rýchlejšie industrializovať. V 90.rokoch dochádzalo už k intenzívnej finančnej previazanosti. Počas finančnej krízy 1997 sa Japonci snažili ťažko postihnutým členským štátom ASEAN-u pomôcť. Od toho roku sa tiež začali pravidelné schôdzky ASEAN+3 (Japonsko, Čína, Južná Kórea). V januári 2002 Japonsko navrhlo vytvorenie tzv. Východoázijskej komunity, ktorá by mala byť zónou voľného obchodu vyrastajúcou zo systému ASEAN+3. Do budúcna Tokio počíta najmä s tým, že ASEAN bude môcť využiť ako nástroj na potlačenie ekonomického vplyvu Číny v regióne. Súčasne si tiež uvedomuje, že toto zoskupenie je nevyhnutné pre udržanie bezpečnosti v celej oblasti.

 

 


 
< Predchádzajúca