A.R.E.S Analysis

Irán
Intelligence summary

Publikujte u nás

Prihláste sa






Zabudli ste heslo?
Nemáte účet? Vytvorte si ho!

Naši partneri

Odporúčanie priateľom

Ak sa Vám páčila naša webstránka - pošlite odkaz o nej priateľom!

Počet návštev

mod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_counter
mod_vvisit_counterDnes36
mod_vvisit_counterVčera53
mod_vvisit_counterTento týždeň89
mod_vvisit_counterTento mesiac2008

Syndicate

SiteMap

Google Sitemap Generator

Strategická identita Japonska a jej historické determinanty
Napísal: Oliver ÉDER   
Piatok, 30.januára 2009 - 16:27 hod.
Obsah článku
Strategická identita Japonska a jej historické determinanty
Vznik japonskej státnosti
Upevnenie samurajskej moci
Pád sógunátu,  westernizácia a militarizácia 
Porážka vo vojne a následná pacifikácia
Súčasné miesto Japonska vo svete
Trojuholník vzťahov USA - Čína - Japonsko
Vzťahy s ďalsími aktérmi
ZÁVER

 

 

 

 

 

 

 

 

ZÁVER

V čase keď píšem tieto riadky (január 2009) Japonsko čelí trom vážnym problémom. Najexponovanejším je globálna hospodárska kríza. Podľa údajov za december 2008 japonský export v poslednom kvartáli klesol o 35%. Centrálna banka varuje, že nasledujúce dva roky bude krajina zrejme zápasiť s ťažkou defláciou. Táto kríza nemusí mať na krajinu len priame dopady v podobe ekonomických a finančných ťažkostí ale môže v dlhodobom horizonte horizonte zmeniť jej geopolitické postavenie. (viď http://www.projectares.sk ) To by mohlo mať vážne dopady aj na bezpečnostnú situáciu v regióne a hlavne strategické zmýšľanie Tokia vo  vzťahu k Číne a USA (aj keď netreba situáciu dramatizovať – ekonomické ťažkosti má aj Čína a USA). V súvislosti s hospodárskymi problémami môže čoraz užšie súvisieť ďalší problém. Tým je rozmach nacionalizmu.

Netreba byť odborníkom na Japonsko, aby človek so základným rozhľadom nevedel o kauzách zužujúcich japonské najvyššie kruhy. Stačí len poukázať na novembrový škandál, keď bol zo svojej funkcie prepustený veliteľ vojenského letectva generál Tošio Tamogami. Dôvodom disciplinárneho konania voči jeho osobe bola esej, v ktorej verejne tvrdil, že Japonsko nebolo agresorom počas Druhej svetovej vojny. Tamogami sa odmietol ospravedlniť a vyjadril presvedčenie, že jeho esej pomôže japonskému ľudu pochopiť pravdu. Tamogami nie je jediný. Podobné názory zdieľajú mnohí verejní činitelia, akademici a spisovatelia. Ich prívrženci z radov verejnosti sa dokonca zvykli vyhrážať fyzickým násilím kritikom Koizumiho návštev svätyne Jasukuni. Klasická téza tohto pravicového spektra znie, že Druhá svetová vojna bola v podstate rasovou záležitosťou, keďže USA mali v pláne zotročovať ázijské národy čomu chcela cisárska armáda zabrániť. Netreba dlho loviť v pamäti, aby sme si na základe histórie uvedomili, aké nebezpečenstvo môže predstavovať kombinácia krajne pravicových a nacionalistických názorov s obdobím hospodárskej krízy. Ak sa k tomu pripojí ešte tretí problém Japonska, môžeme tvrdiť, že je treba byť na pozore.
 
Tým tretím problémom je politická kríza. Súčasný premiér Taro Aso za posledné mesiace zaznamenal prudký pád popularity. Od roku 2006 je už tretím japonským premiérom v úrade. Podľa prieskumov z 12.januára 2009 jeho popularita klesla pod 20%, čo je naozaj veľmi zlý výsledok. Situácia je o to horšia, že celá Asova LDP sa nachádza v kríze. Po Koizumiho odchode nie je strana schopná nájsť rovnako silného, schopného a charizmatického lídra. Horšie je ešte to, že najsilnejšia opozičná strana DPJ (Demokratická strana Japonska) sa sama zmieta vo vnútorných problémoch. Ideologicky je totiž rozdelená a vládne v nej niekoľko konkurujúcich si frakcií. Japonci podľa politológov začínajú byť čoraz viac sklamaní a apatickí vo vzťahu k politike.
Z uvedeného je evidentné, že Japonsko sa nachádza na rázcestí. Rozhodujúcim podľa môjho názoru nebude až tak geopolitický vývoj regiónu ako vnútorný vývoj Japonska. Práve preto som viac ako polovicu tejto práce venoval jeho histórii.

Zostáva nám len veriť, že kríza identity, o ktorej mnohí japonskí myslitelia hovoria neskončí pri romanticko-utopickom volaní po „zlatých včerajškoch“. Ako keď po príchode „čiernych lodí“ začali Japonci glorifikovať svoju „japonskosť“ a od Západu preberali len tie najhoršie myšlienky. Dúfajme, že vzhľadom na rastúci šovinizmus si nebudú tentokrát chcieť z minulosti zobrať to najhoršie z vlastnej militaristickej minulosti.

 

 



 
< Predchádzajúca