A.R.E.S Analysis

Irán
Intelligence summary

Publikujte u nás

Prihláste sa






Zabudli ste heslo?
Nemáte účet? Vytvorte si ho!

Naši partneri

Odporúčanie priateľom

Ak sa Vám páčila naša webstránka - pošlite odkaz o nej priateľom!

Počet návštev

mod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_counter
mod_vvisit_counterDnes425
mod_vvisit_counterVčera895
mod_vvisit_counterTento týždeň4300
mod_vvisit_counterTento mesiac17600

Syndicate

SiteMap

Google Sitemap Generator

Interview: Rusko - strategické záujmy a ozbrojené sily
Napísal: Ivan JÁGERSKÝ   
Sobota, 07.februára 2009 - 10:46 hod.
Project ARES sa skontaktoval s ďalším príslušníkom Ozbrojených síl Slovenskej republiky, ktorý sa počas celej svojej kariéry venuje vývoju vo východnej Európe a strednej Ázii. Jeho meno z profesionálnych dôvodov nezverejníme.
 
1. V poslednej dobe sa Rusko snaží otvorene demonštrovať svoju vojenskú silu. Ako hodnotíte súčasné vojenské kapacity Ruska, ide o zásadnejší kvalitatívny posun alebo skôr o propagandu odvracajúcu pozornosť od vnútorných problémov krajiny?

Trefne pomenované. Ruská federácia sa snaží otvorene demonštrovať svoju vojenskú silu. Sú investované peniaze do tých druhov vojsk, ktoré sú flexibilné, vysoko mobilné a dokážu pôsobiť v ľubovoľnom teritóriu. Peniaze boli nahromadené do rozpočtu obrany najmä z vysokých cien nerastných surovín. Na druhej strane sa aj RF sa hlboko dotýka finančná kríza. Podľa vyjadrenia najvyšších predstaviteľov bude ale zachovaný dodatočný prísun peňazí pre potreby ozbrojených síl, avšak toto by som bral s rezervou.
 
RF zo svojho pohľadu musí otvorene demonštrovať svoju silu, aby dokázalo presadiť si svoj vplyv v  priestoroch, ktoré majú pre Moskvu strategický význam. Veľké aktivity očakávam najmä smerom k Severnému pólu, kde sa nachádzajú obrovské zásoby nerastných surovín.  Moskva v poslednom období pozorne sleduje aktivitu v tejto oblasti, najmä krajín NATO a nadnárodných ťažobných spoločností.

2. Nedávno bola prezidentom Medvedevom ohlásená reforma armády v rámci ktorej bude zredukovaný počet príslušníkov ozbrojených síl, predovšetkým dôstojníkov. Možno túto reformu vidieť v kontexte rozsiahlejších a kvalitatívnych zmien smerujúcich k vyššej efektivite riadenia alebo profesionalizácii armády?

Samozrejme. OS prechádzajú komplexom zmeny systému a to  najmä štruktúr (zlúčenie okruhov – vytvorenie regionálnych skupín druhov vojsk atď),  velenia a efektivity nasadania a využitia prostriedkov. Prejavilo sa  to najmä v konflikte s Gruzínskom, kde vojská RF po prvý krát v histórii pôsobili proti armáde, ktorá bola cvičená podľa štandardov NATO.

Otázny je celkový výsledok tejto reformy. Niektorí vysoko postavení príslušníci (najmä VzS, boli skvelí manageri) odišli do zálohy ako nesúhlas s touto reformou. Na niektoré vysoké miesta velenia ( najmä u pozemného vojska) boli menovaní dôstojníci, ktorých hodnotím ako tzv. vojnových jastrabov.

Nemožno ale zabudnúť dodať, že všetky deklarácie ohľadom reformy plne nekorešpondujú s realitou. RF si nemôže dovoliť profesionalizáciu armády, je to spôsobené najmä veľkosťou územia a slabými populačnými ročníkmi. Skôr sa prikláňam k pokusom vytvorenia jednotiek, tvorených občanmi bývalých krajín ZSSR (viď Leningradský vojenský okruh, kozácke jednotky a pod.). Je to dané aj ekonomickou situáciou v týchto krajinách.

Na druhú stranu však vysoko hodnotím (na ruské pomery) systém sociálneho zabezpečenia. To že je dobrý, svedčí aj situácia na Kaukaze. Takmer všetkým domácim bojovníkom boli započítané aj roky, kedy bojovali proti RF.
      


 

3. Ako vidíte budúcnosť rusko-čínskej spolupráce v kontexte ŠOS? Je táto spolupráca úprimná alebo sa jedná skôr o taktický kalkul?

Ide o spoluprácu, ktorá je takticky výhodná pre obe strany. RF nerobí problém presmerovať tok plynu, alebo ropy do Číny. Pri tejto spolupráci ide len o jedno – vyloženie kariet na stôl a vyjasnení si sfér vplyvu. Pri tejto otázke trochu načrtnem systém presadzovania vplyvu Číny vo svete. Typickým príkladom je Subsaharská Afrika a jej nerastné bohatstvo. Keď prídu podnikatelia z EÚ, alebo USA, tak za svoje peniaze žiadajú politické zmeny (bude ministrom ten a ten, prezidentom ten a ten atď). Keď však prídu Číňania, nezaujíma ich politická situácia v krajine a nežiadajú žiadne politické zmeny. Čínsky systém je jasný – rozdelenie ziskov v pomere 50 na 50. Preto je Čína tak úspešná v tomto regióne.

4. V súčasnosti je veľmi horúcou témou výstavba systému protiraketovej obrany v Strednej Európe. Ako hodnotíte možnosť využitia tohoto systému na ofenzívne účely proti Rusku?
    
Ako ofenzívny systém je veľmi slabý. Pre RF nie sú tak dôležité rakety v Poľsku, ale najväčším problémom to, čo bude  v ČR a to je radar. Z môjho pohľadu ide (okrem oficiálnych bla bla bla) najmä o sledovanie činnosti a SKÚŠOK nových raketových systémov na kozmodróme PLESECK. Áno jeden radar je málo, ale rovnaký už funguje na severe Nórska a keď si pridáme český, máme peknú zameriavaciu a sledovaciu základňu (triangulačná metóda) pre sledovanie a vyhodnocovanie parametrov novovyvíjaných strategických systémov a kompletov......


5. V závere minulého roka uskutočnilo Rusko úspešné skúšky rakiet Bulava (obdoba systému TOPOL, odpaľovaná z ponoriek) čo nepochybne znamená veľký pokrok vzhľadom na neúspešnosť týchto pokusov z minulých rokov. Myslíte si, že sa jedná o zásadný zlom v oblasti ruských strategických síl?

Samozrejme že áno. Bulava a samotný modernizovaný Topoľ-M má niečo, čo nemajú žiadne strategické rakety. A to neočakávanú a nepredvídateľnú zmenu trás a výšok letov rakety. Nesúhlasím,  že ich nie je možné sledovať (ako to tvrdia Rusi), ale isto ich nie je možné zostreliť so súčasnými kompletmi PVO. Keď sa vyznáte v problematike PVO, tak viete,  že sa strieľa do vypočítaného a očakávaného bodu stretu rakety a protirakety. V tomto prípade však Topoľ-M a Bulava unikne. A sme znovu u otázky č.4...


6. Ako vo všeobecnosti hodnotíte súčasný stav ruskej vojenskej techniky, pomery v armáde a jej bojaschopnosť?


Stav ruskej vojenskej techniky hodnotím ako veľmi dobrý. Pridelená technika je udržiavaná vo veľmi dobrom stave (aj čo sa týka zakonzervovanej techniky). Problémom je však to, či tá technika spĺňa požiadavky na súčasný boj. Avšak ako je charakterizovaný súčasný boj?
Pomery v armáde sú zložité. Konzumná spoločnosť sa naplno prejavila v OS. Sú veľké problémy s alkoholom, drogami a šikanovaním najmä u vojakov základnej služby. Toto konštatovanie však neplatí pre elitné jednotky, ktoré sú zaradené do stálej pohotovosti!

Jej bojaschopnosť je určite na vyššej úrovni ako v rokoch 2002-2006. Jednotky stálej pohotovosti sú takmer neustále preverované a precvičované. Nechcem opakovať známe fakty, ale pozrite si napr. diaľkové plavby VNS, diaľkové lety strategického letectva a najmä rozsahy vykonávaných cvičení (Kaukazská hranica-2008, VOSTOK-2008 a pod).

7. Tento týždeň prezident Medvedev vyhlásil, že Rusko chce zintenzívniť spoluprácu s NATO ohľadom Afganistanu. Akým spôsobom by mohlo byť Rusko Aliancii v tejto misii platné?  Ako vo všeobecnosti by mala podľa Vás vyzerať spolupráca Ruska s NATO pri riešení úloh krízového manažmentu, ak je vôbec možná?


Problém je potrebné skôr hľadať na strane NATO. Podľa môjho názoru, je RF pripravené aktívne pomáhať v Afganistane (už tam pôsobia ruskí odborníci). Všetko je však otázkou peňazí, kompenzácií a politických ústupkov (napr. dajte ruky preč od Gruzínska, my vám pomôžeme v Afganistane....). Zo strany ruského prezidenta vidím srdečné gesto. Je možné zo strany RF zabezpečovať prepravu materiálu pre jednotky ISAF, opakujem, ale za niečo. S tým súvisí aj krízový management. Nehovoriac o tom, že afgansky sever je plne pod kontrolou  generála Dostuma (slúžil ešte v sovietskej armáde) – Uzbeka, s ktorým majú určití vplyvní ruskí predstavitelia nadštandartné vzťahy.....

8. Ktorú oblasť považujete za kľúčovú pre Rusko z hľadiska jeho strategických záujmov? Je možné uvažovať o angažovaní sa ruských síl pri presadzovaní svojich záujmov napríklad v priestore Strednej Ázie?  

Najdôležitejšia oblasť je uvedená v bode č.1, jednoznačne Arktída. Druhá oblasť je samozrejme centrálna Ázia. Ale keď zoberieme do úvahy prerozdelenie záujmov, ziskov a spoluprácu v rámci ŠOS  (bod č.3) tak v tomto regióne pôjdu ostatní hráči z kola von. Čo sa týka predpokladu nasadenia vojenských síl (pri presadzovaní záujmov RF), s určitosťou konštatujem, že pri súčasnom prerozdelení vplyvu, moci  a záujmov v RF, je pravdepodobnosť nasadenia veľmi, veľmi vysoká.... Samostatná kapitola je Ukrajina a Bielorusko. Tomu sa môžeme venovať v nejakom ďalšom rozhovore.

Ďakujeme pekne

 
< Predchádzajúca