Organizácia dohody o kolektívnej bezpečnosti (ODKB), zoskupujúca Rusko, Bielorusko, Arménsko, Kazachstan, Kirgizstan a Tadžikistan, vznikla v roku 2002 ako plnohodnotná vojensko – politická organizácia, ktorá bola vytvorená pretransformovaním Dohody o kolektívnej bezpečnosti fungujúcej v rámci SNŠ. Ruský minister obrany Sergej Ivanov vyhlásil, že táto organizácia by mohla viesť k vzniku mechanizmu spolupráce medzi ODKB a NATO, pričom by si obe organizácie rozdelili vzájomnú sféru vplyvu. Z týchto slov je jasné, že ODKB má slúžiť hlavne k zachovaniu ruského vplyvu v postsovietskom priestore.[1]

Bielorusko ako členský štát ODKB je pre Rusko dôležitý partner, čo vyplýva aj zo samotnej pozície krajiny, keďže bezprostredne hraničí s krajinami NATO (Poľsko, Litva, Lotyšsko). Bielorusko aj Rusko sú touto skutočnosťou prirodzene znepokojené. Ďalší význam Bieloruska pre Rusko spočíva v tom, že Lukašenkov režim dodáva zbrane ďalším ruským politickým spojencom (Arménsko a Tadžikistan). Približne 200 ruských zbrojárskych firiem udržiava dobré vzťahy s asi 120 organizáciami bieloruského vojensko – priemyselného komplexu.[2] Z tohto dôvodu je zrejmé, že ODKB má byť nápomocné aj pri upevňovaní bielorusko – ruských vojenských vzťahov. Vývoj v rámci ODKB je preto súčasťou nášho objektu „Bielorusko“ v rámci „ARES Analysis“. V ďalšej časti tohto Intelligence Report by som z tohto dôvodu chcel poukázať na to, ako vývoj za posledné mesiace v rámci ODKB ovplyvnil zahraničné vzťahy Bieloruska. Zároveň by som chcel okrem predikcie ďalšieho vývoja poukázať na dôležité tendencie v rámci ODKB, na ktoré sa bude potrebné zamerať v rámci ARES Monitoring.

 

 

Môžeme konštatovať, že ODKB vedie do istej miery k upevňovaniu vzájomných bielorusko – ruských vzťahov. Predstavitelia ODKB a Bieloruska vedú pravidelné vzájomné stretnutia na najvyššej úrovni. Napríklad v novembri 2008 generálny tajomník ODKB Nikolaj Bordjuža uskutočnil pracovnú návštevu v Bielorusku, kde sa malo diskutovať o operačnej zodpovednosti ODKB a príprave konania zasadaní jej orgánov.[3] Zároveň Rusko plánuje postaviť spoločnú sieť protivzdušnej obrany fungujúcej v rámci ODKB, regionálne veliteľstvo, kontrolnú a komunikačnú sieť. Tento zámer ohlásil ruský prezident Dmitrij Medvedev v októbri 2008.[4]

Na druhej strane musíme konštatovať, že existujú isté prekážky paradoxne kladené Bieloruskom, pokiaľ ide o bielorusko – ruské zbližovanie v rámci ODKB. Je zrejmé, že ide asi o tradičnú politiku Lukašenka, ktorý síce Ruskú federáciu považuje za dôležitého partnera, avšak prílišná integrácia, aj vo vojenskej oblasti, by mohla viesť k ohrozeniu jeho moci. Napríklad, bieloruská ústava zakazuje vysielať vojenské kontingenty do zahraničia. Z tohto dôvodu je nemožné, aby Bielorusko v budúcnosti prispievalo svojimi jednotkami na prípadné zahraničné misie v rámci ODKB. Samotní predstavitelia dali už najavo, že nemajú záujem niečo meniť na znení ústavy, pokiaľ ide o vysielanie vojenských kontingentov. Bielorusko a Rusko sa ocitli vo februári 2009 v istom „diplomatickom spore“ po tom, čo ruský veľvyslanec v Minsku vyhlásil, že medzivládne dokumenty majú väčšiu váhu ako domáce zákony, ktoré bránia Bielorusku vyslať svoje jednotky do konfliktov v zahraničí. Bielorusko spolu s ostatnými členmi ODKB totiž krátko predtým podpísalo dohodu o vytvorení jednotiek rýchlej reakcie so sídlom v Rusku. Bieloruský minister zahraničných vecí Sergej Martinov vyhlásil krátko na to, že bieloruská vláda nevyšle svojich vojakov do konfliktných zón v zahraničí, keďže je to neústavné.[5]

 

Hovorca bieloruského ministerstva zahraničných vecí Andrej Popov upresnil, že Bielorusko bude prispievať do spoločných bielorusko – ruských jednotiek pôsobiacich v rámci západnej zóny zodpovednosti ODKB – nič viac.6] Navyše, Bielorusko, ktoré má dobre rozvinutý vojenský priemysel vyvážajúci produkty do celého sveta, sa snaží rozvíjať vojenskú spoluprácu aj s krajinami mimo ODKB, čo dokazuje snahu Lukašenkovho režimu vyhýbať sa prílišnej integrácii s Ruskou federáciou. Vo februári 2009 námestník saudskoarabského ministerstva obrany Obeid Mohammed Al Kaabi diskutoval spolu s bieloruským ministrom obrany Leonidom Maltsevom o možnostiach prehĺbenia vzájomnej vojenskej spolupráce.[7]

Na druhej strane však musíme konštatovať, že aj samotné Rusko má množstvo iných nástrojov mimo ODKB, na bilaterálnej aj multilaterálnej úrovni, na podporu vzájomných väzieb a spolupráce s Lukašenkovým režimom. Napríklad, 3. februára 2009 Minsk a Moskva podpísali bilaterálnu dohodu o vytvorení spoločnej obrannej protivzdušnej siete, ktorá má zahŕňať letecké sily, protivzdušné, technické a podporné jednotky.[8] Zároveň, na multilaterálnej úrovni už dávno existuje mimo ODKB ďalšia sieť protivzdušnej obrany. Ide o sieť v rámci SNŠ, ktorá vznikla v roku 1995 a zahŕňa jednotky vybavené protivzdušnými raketovými systémami S – 200, S – 300, letecké sily vybavené MIG – 29, MIG- 30 a SU – 27 a ďalšie podporné jednotky.[9] Môžeme preto konštatovať, že skôr ako o zoskupenie slúžiace Rusku pre posilnenie skutočných vojenských väzieb s Bieloruskom, ide Ruskej federácii o získanie väčšej politickej podpory a lojality zo strany Lukašenkovho režimu pri niektorých zahranično – politických otázkach. Napríklad, ministri zahraničných vecí všetkých členských krajín ODKB v septembri 2008 vydali spoločné vyhlásenie, v ktorom odsúdili gruzínsku agresiu proti Južnému Osetsku a podporili ruské úsilie zaviesť v kaukazskom regióne mier a stabilitu.[10] Už krátko predtým bieloruský prezident Alexander Lukašenko podporil Rusko v uznaní nezávislosti Abcházska a Južného Osetska a apeloval na vydanie spoločného vyhlásenia v rámci ODKB.[11] Táto lojalita je samozrejme obojstranne výhodná, keďže Lukašenkov režim získava od Moskvy podporu.




Záver
Na záver možno konštatovať, že ODKB do istej miery posilňuje zahraničnú orientáciu Bieloruska smerom k Ruskej federácii. Skôr ako o reálne posilnenie vojenských väzieb však ide o politický nástroj. Moskva využíva túto organizáciu na získanie väčšej politickej podpory zo strany Minsku, čo Minsku prirodzene opláca. Väčšiu vojenskú integráciu v rámci ODKB si Minsk zatiaľ neželá, keďže akákoľvek hlbšia integrácia s Ruskom by mohla ohroziť postavenie Lukašenka ako prezidenta nezávislého štátu. Bielorusko preto rozvíja vojenskú spoluprácu aj so štátmi mimo ODKB. Na druhej strane samotná Moskva má aj iné nástroje na multilaterálnej a bilaterálnej úrovni určené na upevňovanie bielorusko – ruských vzťahov.
Všeobecne možno konštatovať, že Lukašenko, podobne ako v prípade iných aspektov zahraničnej politiky, si bude voliť „strednú cestu“. Na jednej strane využije ODKB pre podporu svojho režimu, na druhej strane sa bude brániť prílišnej integrácii.
Z uvedených faktov vyplýva, že v rámci ARES Monitoring sa bude potrebné v budúcnosti zamerať na to, či ODKB v prípade rusko – bieloruských vzťahov bude slúžiť hlavne pre politické účely, čo by bolo výhodnejšie pre Minsk, alebo či organizáciu Moskva využije na posilnenie hlbšej bielorusko – ruskej vojenskej integrácie.  



Zdroje
[1] Collective Security Treaty Organization (CSTO). In: http://www.globalsecurity.org

[2] KOVAĽOV, V.: Organizácia dohody o kolektívnej bezpečnosti: k stabilizácii postsovietskeho priestoru. In: Panoráma globálneho bezpečnostného prostredia 2005 – 2006. Bratislava: Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, 2006, s. 89 – 102.
[3] Pozn.: Tento zdroj bol čerpaný z databázy ARES Analysis. CSTO Sec Gen to meet Belarus supreme military – political authorities. In: http://www.inform.kz/ . (download: 28. 2. 2009)
[4] Russia to boost ties within CSTO, form joint air defense network. In: http://en.rian.ru

[5] Pozn.: Tento zdroj bol čerpaný z databázy ARES Analysis.  Russia and Belarus in diplomatic row. In: http://www.thepeninsulaqatar.com

[7] Pozn.: Tento zdroj bol čerpaný z databázy ARES Analysis. UAE, Belarus discuss military cooperation. In: http://www.wam.org.ae/servlet

[8] Pozn.: Tento zdroj bol čerpaný z databázy ARES Analysis. Russia, Belarus sign air defense pact. In: http://www.upi.com

[9] Pozn.: Tento zdroj bol čerpaný z databázy ARES Analysis. Russia to boost ties within CSTO, form joint air defense network. In: http://www.globalsecurity.org

[10] CSTO backs Russia's actions in S.Ossetia, condemns Georgia. In: http://en.rian.ru